Sexsymbol Paríža a zároveň bojovníčka za ľudské práva a odporkyňa rasovej a náboženskej diskriminácie.
Starý otec bývalého českého prezidenta Václava Havla, ktorý bol majiteľom pražskej Lucerny, pre ňu zriadil tajný vchod do svojej pracovne. Ernest Hemingway o nej povedal, že ho vzrušuje ako žiadna iná žena. Bola nazývaná rôznymi prívlastkami: nádherný idol z hnedej ocele, čierna perla, bronzová venuša, jazzová kráľovná alebo kreolská bohyňa. Stelesnený škandál minulého storočia, vlastným menom Freda Josephine McDonaldová, sa zapísala do dejín mnohými spôsobmi. Žena ktorej odolal len málokto, černošská tanečnica a speváčka, no zároveň bojovníčka za ľudské práva.
Josephine Bakerová
Táto exotická, americká kráska bola vydatá hneď niekoľkokrát. V pätnástich rokoch mala za sebou už dva rozvody a svoje meno si ponechala po druhom manželovi Bakerovi. Josephine Bakerová bola známa predovšetkým svojím neskrotným temperamentom a ľudia si ju zapamätali skrz jej tanec, pri ktorom mala na sebe trs banánových šupiek okolo obnaženého pása. Okrem tanca a spevu v sebe objavila aj komediálny talent a ako pravá Američanka skúsila šťastie na Broadwayi. Uznávanou však bola všade inde okrem Ameriky, a preto aj jej ďalšie kroky viedli do slobodného Francúzska, priamo do Paríža.
exotická tanečnica neskrývala svoju nahotu ani počas vystúpení
Josephine prišla do Paríža v roku 1925 a atmosféru mesta si hneď zamilovala. Kvôli farbe svojej pleti v Amerike nemala možnosť sa prejaviť v celej svojej osobnosti. Ak sa aj prejavila, nebola ocenená tak, ako ju ocenil Paríž. Mesto, ktoré dýchalo v rytme umenia, sexepílu a krásy. Dokonca sa na jeho adresu vyjadrila so slovami: „Načo je dobré mať Sochu bez slobody, bez možnosti ísť tam, kam človek chce, iba kvôli farbe pleti? Nie, ja dávam prednosť Eiffelovej veži, ktorá nič nesľubuje.“
Európa si ju obľúbila. Poštou jej chodili tisíce listov, v ktorých jej muži vyznávali lásku a navrhovali jej sobáš. Bol to práve Paríž v kombinácii s jej s domorodým tancom v sukni z banánových listov, čo ju preslávilo. Josephine na vrchole svojej slávy precestovala počas svojho turné 25 krajín sveta, a to z nej spravilo najbohatšiu černošku. V roku 1929 otvorila svoj vlastný nočný klub Chez Josephine. Po rokoch sa vrátila do rodnej Ameriky a to priamo do New Yorku. Tam ju však nečakalo vrúcne privítanie a Josephine opäť odišla do Paríža, kde na základe svojho ďalšieho sobáša prijala francúzske občianstvo.
povestný tanec v sukni z banánových šupiek
V detstve vyrastala v prostredí, kde na vlastnej koži cítila rasový problém, a to poznačilo aj jej pohľad na Ameriku. Počas druhej svetovej vojny sa preto rozhodla naplno angažovať v boji za ľudské práva a pracovala pre Červený kríž a následne pre francúzsku kontrarozviedku. Mala výhodu, že ju poznal takmer každý, a tak mohla počas večierkov zbierať tajné informácie. Za svoju aktivitu počas vojny dostala o niekoľko rokov neskôr dokonca Stužku čestnej légie. Nakoľko bola černoškou a prijala židovskú vieru, uvedomovala si svoje ohrozenie počas vojny. Odišla na juh Francúzska a odvážne skrývala belgických utečencov v zámku Les Milandes, v ktorom našla svoje útočisko. Odhodlanie tejto žene naozaj nechýbalo. Neskôr sa presunula do Portugalska, Španielska a do francúzskej kolónie v severnej Afrike. Počas svojich ciest Josephine nezaháľala a naďalej zbierala tajné informácie, koncertovala a opäť sa zamilovala. Aj napriek niekoľkým neúspešným manželstvám sa jej nikdy nepodarilo otehotnieť. Rozhodla sa teda so svojím manželom Bouillonom adoptovať dieťa.
Josephine sa počas vojny aktívne angažovala v boji za ľudské práva
Ako odhodlaná bojovníčka za ľudské práva a odporkyňa rasovej a náboženskej diskriminácie si postupne adoptovala až 12 detí, každé bolo inej rasy a vierovyznania. Josephine si to ale nevypočítala najlepšie a postupne začala pri tak mnohopočetnej rodine bankrotovať. Opäť nasledoval rozvod a s tým spojené aj ďalšie problémy. Dlhy narastali, s tým prišli zdravotné problémy a v roku 1964 Josephine utrpela dva infarkty.
Jej sláva začala upadať a verejne sa začalo rozprávať o jej totálnom dne. Zhabali jej majetky, rozpredali ich v dražbách a prišla aj o zámok. Jej deti v podstate vyrastali samé a so svojou adoptívnou matkou sa odcudzili. Josephine sa zabarikádovala v kuchyni svojho zámku, keď ju chcel nový majiteľ násilím odvliecť. Fotka Josephine zúfalo sediacej v daždi na zadných schodoch domu, obletela svet a spôsobila jej verejnú potupu. Táto žena si prešla v živote naozaj kadečím, a to ju obrnilo natoľko, že sa ani po týchto zlyhaniach naďalej nevzdávala. Monacká kňažná Grace Kelly ju v roku 1969 pozvala na benefičný večierok na podporu Červeného kríža, kde mala Josephine vystupovať. Zožala obrovský úspech a zdalo sa, že jej to prinesie stratenú slávu.
zámok Les Milandes
Josephine na sklonku svojho života začala znova koncertovať, o ponuky na vystúpenia nemala núdzu, ale sklamalo ju zdravie. Po jednom z jej koncertov dostala mŕtvicu. V jej Parížskom byte ju našla ležať v kóme jej priateľka, ktorá ju prišla ráno zobudiť. 12. apríla 1975 Josephine Bakerová navždy odišla. Spomienka na jej legendárne vystúpenia, charizmu a južanský temperament však vo svete zostane navždy.
