Hrdina či vlastizradca, Viktor sa zapísal do dejín.
Studená vojna si priamo nevyžiadala milióny obetí, ale psychologický nátlak z jednej aj z druhej strany mocenského bloku znamenal, že sa svet niekoľko desiatok rokov triasol pod nukleárnou hrozbou. Sovietsky zväz aj Spojené štáty americké pokračovali v zbrojení a vyvíjaní nových strojov a zariadení, ktoré mali jednej či druhej strane pomôcť technologicky poraziť svojho oponenta a dostať ho do kolien. Napriek tomu, že sa nukleárny útok našťastie nikdy neodohral, aj keď od toho niekedy svet nebol veľmi ďaleko, studená vojna nám priniesla hromadu bizarných príbehov a v hlavnej úlohe jedného z nich sa ocitol sovietsky pilot Viktor Belenko.
Interesting how the odyssey of Viktor Belenko relates to my post on Investor's Guilt! https://t.co/rmPbiuuHrU pic.twitter.com/KzDreikUCm
— I, Vigilante (@ivigilanteblog) 26. března 2017
Viktor bol už odmalička obrovským fanúšikom lietadiel a zrejme to ho napokon dostalo až ku najmodernejšiemu lietajúcemu stroju tej doby. Sovieti potrebovali vyvinúť čo najrýchlejšiu, najmanévrovateľnejšiu a najpokročilejšiu stíhačku, aby mohli konkurovať či prevýšiť schopnosti západných krajín a po dlhom výskume a vývoji postavili MiG-25. V tom čase to bola najmodernejšia stíhačka, akú Sovieti mali k dispozícii a jej rozmery boli skutočne obrovské. Dĺžka 19 metrov znamenala, že aj rozpätie krídel bolo enormné, čo okamžite začalo spôsobovať vrásky na tvári Spojených štátov amerických, ktoré stíhačku letmo párkrát spozorovali na rozmazaných satelitných záberoch. Západný svet ju nikdy nevidel naživo a fámy sa o nej šírili rýchlosťou blesku. Niekedy v tom čase do hry vstúpil aj sovietsky pilot Viktor Belenko, ktorého letecké schopnosti dostali až na základňu neďaleko Vladivostoku, kde sa uskutočňovali mnohé testy stíhačky MiG-25, ale jeho velitelia ani len netušili, čo sa mu odohráva v hlave.
Viktor nielenže odmietal aj naďalej žiť pod komunistickou nadvládou a keď sa k tomu pridala aj rodinná kríza, keďže sa jeho manželstvo blížilo k rozvodu, v hlave mu vznikol plán, ako zo Sovietskeho zväzu raz a navždy uniknúť. Písal sa 6. september roku 1976, keď sa Viktor spoločne s ďalšími pilotmi vydali na rutinný testovací let. Onedlho sa však Viktor vo svojej stíhačke odpojil od formácie svojich kolegov, čo najskôr zvalil na technické problémy, ale viac sa k nej už nikdy nepripojil. Okamžite klesol čo najnižšie, aby ho nespozorovali radary a mal presne vyrátané, kam by s dostupným množstvom paliva mohol doletieť. Uvedomoval si, že do Spojených štátov amerických v žiadnom prípade nedoletí, a tak si vybral Japonsko. V najmodernejšej a najtajnejšej stíhačke Sovietskeho zväzu letel niekedy len 30 metrov nad morskou hladinou, aby ho nikto nespozoroval a úspešne doletel až do japonského leteckého priestoru, pričom vyletel zase do výšky niekoľkých tisícok metrov, ale keďže nemal nastavenú správnu frekvenciu, Japonci sa s ním nevedeli skontaktovať. Vyslali za ním svoje stíhačky, ale to už sa Viktor zase stratil v hustej vrstve oblakov a v tej chvíli letel len podľa toho, čo si pamätal z máp. Pôvodne sa chcel dostať až na vojenskú základňu, ale napokon sa mu podarilo pristáť len na civilnom letisku v japonskom meste Hakodate, pričom bola pristávacia dráha príliš krátka a on skončil ešte niekoľko desiatok metrov za ňou. Po pristátí vyšiel zo stíhačky, vystrelil varovné výstrely zo zbrane a potom čakal na Japoncov, aby im oznámil, že je sovietsky pilot a rozhodol sa dezertovať.
In September 1976, Pilot Viktor Belenko defected from the USSR, landed his MiG-25 in Japan, and handed the West an intelligence coup. pic.twitter.com/VvRPxEEkua
— Aerodork (@AeroDork) 12. dubna 2017
V nasledujúcich hodinách musel Viktor čakať na politický azyl od Spojených štátov amerických, ktorého sa napokon dočkal a vďaka stroji, v ktorom do Japonska doletel, sa západný svet do detailov dozvedel všetko o tom, čo dosiaľ Sovieti vyvinuli. Americkí odborníci celú stíhačku rozložili na kúsky, aby skontrolovali všetko, čo sa v nej nachádzalo, ba dokonca ju otestovali aj pri plnom zaťažení motorov, aby zistili, do akých vysokých teplôt sa zahrievajú, čím mohli výrazne pomôcť pri nastavovaní navádzaných striel. Zábavné na celom tajnom skúmaní stíhačky bolo aj to, že Američania ju potom prenechali Japoncom a tí ju v zapečatenom kontajneri odoslali späť Sovietom. Sovieti po otvorení zistili, že im niekoľko častí stíhačky chýba a žiadali od Japonska, aby im za nich zaplatili, lenže Japonci potom vyrukovali so žiadosťou, aby im Sovieti zaplatili za prepravu.
Čo sa týka hrdinu či vlastizradcu Viktora, ten sa dostal do Spojených štátov amerických a o niekoľko rokov získal aj americké občianstvo, takže mohol začať pracovať. Založil si nielen vlastnú spoločnosť, ale aj rodinu a dlho ešte sledoval to, ako sa Sovietsky zväz pomaly zmieta v problémoch. Pri svojej prvej návšteve amerického supermarketu si dokonca myslel, že agenti CIA všetko iba narafičili, pretože nemohol uveriť tomu, koľko rôznych produktov majú Američania vo svojich obchodoch k dispozícii. Stalo sa mu dokonca aj to, že začal každý deň experimentovať s jedlom z plechovky, a tak jedného dňa omylom kúpil aj mačacie jedlo, čo si uvedomil až po tom, keď ho na to upozornil jeho priateľ. Napriek tomu povedal, že chutilo výborne a potvrdilo sa mu to aj o niekoľko rokov, keď už po páde Sovietskeho zväzu zavolal do USA niekoľkých kamarátov a naservíroval im mačacie jedlo bez toho, aby o tom vedeli. Kamaráti ho dokonca pochválili a Viktor sa v 90. rokoch dostal aj späť do Ruska, odkiaľ však odchádzal sklamaný, pretože podľa jeho vlastných slov zistil, že sa Rusi stále boja vyjsť zo svojej ulity, ktorú tak dlho zastrešoval Sovietsky zväz.
La increible historia de Viktor Belenko, el piloto que robó un avión de combate secreto ruso en plena Guerra Fría. https://t.co/yW2boih8UF pic.twitter.com/HRpUgb2qEu
— Nivel 195 (@EscuelaNivel195) 15. března 2017
Viktor Belenko hanging out outside his MiG-25 shortly after his Defection to Japan in 1976 pic.twitter.com/hfyP0ID5W2
— Hjalti Early-Beard (@SovietFoxtrot) 31. ledna 2017
