Prekonať predlohu naozaj nie je náročné, postačí to však súčasným filmovým fanúšikom?
Power Rangers je ďalšia z rady značiek, ktorú sa Hollywood pokúša vzkriesiť a vybudovať na nej multimiliónovú franchise. Budúcnosť Power Rangers štúdio Lionsgate vložilo do rúk relatívneho nováčika, Deana Israelita, ktorý má na svojom konte zatiaľ iba jeden celovečerný film, Project Almanac. K tomu mu podalo celkom štedrých 110 miliónový budget a scenár revidovaný každým druhým scenáristom v Los Angeles. Ak si k tomu prirátame predlohu vo forme lacného seriálu a niekoľkých filmov, ktoré mohli fungovať naozaj len v 90. rokoch, projekt naozaj nemal na ružiach ustlané.
Priznám sa, že patrím do vekovej kategórie, ktorú ráno do školy tento extrémne trápny a lacný seriál vypravoval. Už vtedy som si bol vedomý nízkej kvality toho, čo sa predo mnou odohrávalo. Bolo to však jedno, keďže som tých hrdinov mal rád. Večne trvajúce hádky o tom, kto zo spolužiakov bude červený ranger a kto zelený doteraz ostávajú nevyriešené. Podarilo sa teda Power Rangers zachytiť to pôvodné "čaro"?
Príbeh nás zavedie do malého mestečka Angel Grove, v ktorom nás postupne zoznamuje s päticou mladých hrdinov. Všetci z nich navštevujú rovnakú strednú školu. Napriek tomu, že sa medzi sebou nepoznajú, osud si pre nich pripravil iný scenár. Úvod tak svojím tónom pripomína nahnevanejšiu a modernejšiu verziu The Breakfast Club. Nádejný quarterback Jason si nevie odpustiť kanadské žartíky, na čo doplatí náramkom na nohe, vďaka ktorému sa nachádza pod neustálym dohľadom polície. Po tom, čo mu Billy, outsider s Aspbergerovým syndrómom, povie, že náramok je schopný hacknúť, sa spustí lavína udalostí vedúca k získaniu tajomných mincí rôznych farieb. To už sme stihli spoznať aj Kimberly, Zacka a Trini a tón teenagerskej dramédie sa začína transformovať na Trankov Chronicle. Divák už v tomto momente sleduje prerod loserov na záchrancov sveta vystavaný podľa starého overeného vzorca.
Dej body za originalitu nezíska. Všetko v tomto filme už bolo minimálne raz videné inde a veľakrát lepšie. To ale neznamená, že sledovať hlavné postavy v ich putovaní za vyšším cieľom nie je zábavné. Celé by to totiž mohlo vyznieť úplne do prázdna nebiť talentovanej ústrednej pätice. S výnimkou RJ Cylera, ktorého ste mohli pred nejakým časom vidieť vo výbornom indie Me and Earl and the Dying Girl, pravdepodobne nie ste zoznámení s Dacre Montgomerym, Ludi Linom, Becky G. alebo s Naomi Scott. Každý jeden z nich podal veľmi sympatický herecký výkon a ja tlieskam odvahe Lionsgate obsadiť do jedného z ich najkľúčovejších tohtoročných projektov neotrelé tváre.
So záporáčkou to už tak slávne nie je. Elizabeth Banks je nepochybne veľmi talentovaná herečka s filmografiou čítajúcou 80 snímok či seriálov. Avšak, zatiaľ čo sa ostatní snažili o ako-tak seriózny tón, Elizabeth si v úlohe Rity Repulsy ulietavala v štýle originálneho seriálu z 90. rokov. Celé poňatie tejto postavy pôsobilo ako vystrihnuté z iného filmu. Podobne komicky pôsobila postava robota Alpha 5. Tá našťastie nedostala veľa priestoru.
Najväčší problém tejto snímky však vidím v tom, že ľudia stojaci za ňou sa akoby nevedeli dohodnúť, čím chcú, aby bola. V dnešnej dobe je už obvyklé krížiť žánre, avšak za podmienky, že si film udrží konzistentný tón. Ako som už spomínal na začiatku, Power Rangers obsahujú prvky The Breakfast Club, Chronicle a v poslednej tretine sa do určitej miery inšpirujú Pacific Rim. Vážne osobné príbehy jednotlivých rangerov sú okorenené štipkou dobre mieneného humoru, miestami však na povrch vykukne trápnosť predlohy. Napriek sebareflexii a schopnosti zabaviť sa nad vlastnou hlúposťou tieto trápne momenty pôsobia ako päsť na oko a osobne ma viackrát vytrhli z deja.
Za normálnych okolností product placement vo filmoch neriešim. Power Rangers ho však povzniesli na úplne iný level. Zo značky Krispy Kreme Doughnuts urobili kľúčové miesto pre vývoj deja a názov tejto spoločnosti je v dialógoch spomenutý snáď viackrát ako povestné morfovanie. Je mi jasné, že sponzoring je pre tvorbu rozpočtu dôležitý, avšak je dôležité nájsť tú správnu mieru. Rangers to ale nezvládli a zmienkami o šiškách bijú diváka hlava-nehlava pri každej príležitosti.
Napriek vyššie spomínaným negatívam však nemôžem tvrdiť, že som si sledovanie snímky neužil. Bola to síce znôška obohratých cliché, no celé to zachraňovali sympatickí herci, vďaka ktorým som si k postavám dokázal vytvoriť vzťah. Paradoxne je pre mňa najlepšou časťou Power Rangers úvod, spoznávanie sa a tréning až po bod, kedy strážcovia zmorfujú a nadobudnú tak svoju ikonickú výzbroj. Záverečný súboj je už len generický CGI fest, pri ktorého vyvrcholení som sa nielen ja chytal za hlavu. Bola nám teda naservírovaná farebná tragédia? Ani náhodou. No nemôžeme sa baviť ani o veľmi nadpriemernom filme. 6/10
