We see you. And we love you.
Dnes už snáď nikomu netreba predstavovať The xx. Kapela známa pre svoje precítené texty, ktoré dopĺňa geniálna hudba v kombinácii Jamie Smith (bicie, MPC, klávesy) + Romy Madley Croft (gitara) + Oliver Sim (basa) vydala takmer pred dvoma mesiacmi, 13. januára svoj tretí štúdiový album s názvom I See You. Včerajším, posledným koncertom v Bruseli ukončili svoju koncertnú šnúru po Európe, po nej budú nasledovať shows v domácej Británii a ja som mal tú česť ich vidieť pred týždňom vo Viedni. Akí teda boli naživo?
Pred Marx Halle som dorazil spolu s Rebekou, ktorej fotka sa objavila na oficiálnom Instagrame kapely. Je to zároveň môj soulmate a fundovaný človek, ktorý mi okrem iného poskytol aj pekné fotky z jej analógového Canonu - tie nájdeš v galérii nižšie. Ďakujem, Rebeka. Na mieste sme boli už zhruba od pol šiestej večer, kedy tam stáli možno tak traja ľudia, no čas nám neúprosne zbehol a o siedmej nás pustili dnu rakúski security majstri. Po kontrole sa o štvrť na osem otvoril hlavný gate a nám sa samozrejme podarilo vykempiť hneď prvý rad pod pódiom. Týmto pozdravujem bratislavskú kapelu Bad Karma Boy, ktorí bohužiaľ to šťastie nemali a ocitli sa niekde vzadu, súdiac podľa fotky z Instagramu. Hádam si však užili koncert naplno, tak, ako aj my. Marx Halle sa v priebehu hodiny vyplnila do posledného možného miesta.
O ôsmej predskakoval chalan menom Floating Points, ktorý sa venuje elektronike. Odohral skoro hodinovú show, ktorá bola síce dobrá, ale nalejme si čistého - osobne som unesený z neho teda moc nebol. Nechcem tým povedať, že bol zlý - to vôbec. Nebola to však vyslovene moja šálka kávy. Bolo to fajn na typické vlnenie pred koncertom hlavného aktéra, no občas mi už bolo aj dlho a chcelo sa mi spať. V každom prípade, niečo po deviatej prišli na pódium Jamie, Romy a Oliver a celú show štartovali vystúpením Say Something Loving, ktorá začína prv pôvodným samplom Do You Feel It? od Alessi Brothers.
Jeden z autorov singlu, Billy Alessi, bol polichotený a fascinovaný, akým spôsobom ho The xx zakomponovali do skladby - spev Romy a Olivera je podľa neho neuveriteľne úprimný. Mimochodom, pódium bolo po obvode vyplnené rotujúcimi zrkadlami a rovnaká bola aj zem. A Jamie mal spektakulárny priesvitný pult so svojimi nástrojmi, čo teda rozhodne vyzeralo cool. Nekonečné potlesky, fantastický zvuk, vizuálny zážitok na tej najvyššej úrovni.
Zásluhu na vyše dvojročnom nahrávaní albumu mal nepochybne aj Jamie xx, producent s neskutočne vycibreným vkusom aj citom pre detail. Práve on bol tou spojkou, vďaka ktorej vzniklo I See You. Počas tvorby jeho debutu mali Oliver s Romy pocit, že ich tretí, nezameniteľný člen je im akosi vzdialený. Doslova. Chýbal im. Oliver mal medzitým reálne problémy s alkoholom a nedokázal vyprodukovať niečo poriadne bez toho, aby si nalial. Stratil štipku kreativity, no už je to rok, čo mal svoj posledný drink, no a Romy sa nedávno šťastne zasnúbila so svojou dlhoročnou priateľkou, multitalentovanou umelkyňou Hannah Marshall. Pamätám sa, že keď vyšiel v novembri pilotný singel On Hold, tak som trochu cítil podobnosť práve aj vďaka použitému samplu... no a hovorím si "Panebože, veď to je Coexist + In Colour". The xx tak objavili novú cestu, ako sa opäť vryť pod kožu (aj srdce) svojim fanúšikom. A opäť sa im to podarilo.
Skladby sa hrali na striedačku, príležitosť dostali nové, ale tiež aj staršie veci. Tracky ako Crystalised, Islands, ktoré si celá Marx Halle užívala plnými dúškami, vystriedala skladba Lips, v ktorej Romy vytiahla svoj úplne nebeský hlas. Lips sampluje skladbu Just od Davida Langa a bola to jedna z prvých pesničiek s vokálmi, ktoré Jamie xx predstavil skupine. Pre Romy aj Olivera to bola skvelá výzva, aby sa tématicky naladili na sample a napísali v náväznosti k nemu aj text - ten v podstate hovorí o milostnom vzťahu akoby mimo tejto planéty. Just your love / I just want it all / Just your shadow / Just your voice / I just want it all, teda fráza tvoriaca refrén, úžasne mieša sample a simultánny spev oboch spevákov. Baaasic Space, open aaaair... ach, áno.
Odpustite mi tento sentimentálny úlet, ale Jamie to odohral v trochu rytmickejšej verzii. Dovolím si tvrdiť, že to zapadlo do setlistu ako Lego. Nasledovalo sólo od Romy v podobe Performance, skladby, ktorá je pre ňu samotnú veľmi emotívna, rovnako ako bola pre celú halu. Hovorí o tom, ako je všetko úžasné aj napriek tomu, že opak je pravdou a v jej vnútri tomu tak vôbec nie je. Keď už sme pri tom speve, obaja speváci majú naživo úplne identické hlasy, ako na albumoch - dovolím si tvrdiť, že ešte lepšie. Skutočne sa nedá hovoriť o niečom falošnom. To ani náhodou. Ak by si si ich chcel ešte niekde vypočuť, možno stíhaš poľský Open'er, kde vystúpia tiež. When you saw me leaving / Did you think I had a place to go? / Since you stopped believing / I've had to put on my own show
Se vším všudy sme sa dočkali aj jedného coveru od šéfa stajne October's Very Own, Drakea. Jeho Too Good, ktorá vyšla na albume Views spolu s Rihannou, dostala v podobe od The xx úplne nový rozmer. Áno, citlivejší, osobnejší, jemnejší. Trio ju odohralo prvýkrát pár týždňov dozadu na BBC Radio 1 a priznám sa, že som ostal v nemom úžase. Naživo to však dotiahli do úplnej dokonalosti. Brave For You je akousi poctou od Romy pre jej zosnulých rodičov, ktorí jej verili a podporovali ju v tom, čo robí - mamka jej zomrela, keď mala 11 a otec v tú najhoršiu možnú chvíľu, počas xx turné v Paríži, keď mala len 20.
Odzneli aj veci ako Infinity, VCR, I Dare You či fanfárová Dangerous. Pri skladbe A Violent Noise sa rozprúdila v publiku, ale aj na pódiu energia, ktorá by sa asi fakt dala krájať a svetelné efekty boli ozaj asi len čerešničkou na torte. V skutočnosti ide o akési pokračovanie Oliverovho skutočného príbehu zo skladby Stranger In a Room, kde adresoval jeho spomínané problémy s alkoholom, v ktorom sa toľko utápal.
O kvalite albumu fakt nemôže nikto pochybovať. Skoro 4 a pol roka od vydania albumu Coexist, ktorý naviazal na ultra-úspešný eponymný debut xx, sme sa opäť dočkali veľmi jemnej a citlivej hudby od britského indie tria, ktoré rezonovalo svetom už od svojho samotného vzniku. A aká je tá tretia štúdiovka? No... myslím, že perfektná. Jeden by si možno myslel, že ich hudba už nie je to čo na predošlých dvoch albumoch, ale I See You ponúka dynamické skladby, ktoré sa na prvý dojem zdajú byť naplnené šťastím, no vo svojej hĺbke sú presne rovnako smutné a bolestivé, ako na predošlých dvoch počinoch.
Je to určite niečo iné, ako to, na čo sme boli zvyknutí, no The xx sú stále rovnako naživo hanbliví, nervózni, ale aj krehkí, tak ako kedykoľvek predtým. Oliver a Romy ako speváci vyrástli nie len čo sa týka rozsahu ich prejavu, ale aj ako ľudia. Miestami je cítiť vskutku silný vplyv Jamieho xx, jednej z najtalentovanejších a najdôležitejších postáv britskej elektronickej hudby. Použité sample znejú v skladbách veľmi prirodzene a už na prvé počutie je cítiť, že ide o rukopis Jamieho xx, respektíve The xx. Veď In Colour bol doslova zhmotnením pocitov v jednej doske. Všetko sa posledné roky predsa točilo okolo nej a okolo Jamieho singlov (určite niekomu z vás hovorí niečo Far Nearer, All Under One Roof Raving, Loud Places či Girl).
Nasledovalo posledných 6 skladieb - obľúbené veci Fiction a potom Shelter, kde však Jamie urobil jeden ozaj grandiózny prechod do Loud Places, najväčší hit jeho debutu In Colour. Celé osvetlenie sa zmenilo presne vo farby albumu a dav bol vo vytržení. Vrátane mňa, so zimomriavkami po celom tele. Encore celého vystúpenia tvorili tri notorické hity. Bol to práve On Hold, prvý singel kapely od vydania Coexist. Ten sampluje duo Hall & Oates a Jamie ho štandardne zahral trochu inak, ako originál (ale to mu, prirodzene, pridáva vzrušujúci punc jedinečnosti). Nasledovalo the most legendary Intro a samozrejme Angels na úplný záver koncertu. Ak niekedy túžiš vidieť The xx naživo, choď. Nepýtaj sa nič a choď. Neobanuješ.
