V najbohatšej čínskej dedinke sa rozhodne nežije zle.
Volá sa Huaxi, leží v čínskej provincii Jiangsu a nesie titul najbohatšej dediny celej Číny. Žije v nej asi dvetisíc obyvateľov a každý z nich má na svojom bankovom účte viac než 140 000 eur. Keď sa prisťahovali, od vedenia dediny dostali dom i auto. Je tu však chyták - ak sa rozhodnú odísť, o všetko prídu.
China's richest village
Ako si sa už dočítal, Huaxi má len dvetisíc obyvateľov, no na prvý pohľad by si si myslel, že ide o klasické mesto. Nachádza sa tu mrakodrap, lunapark či množstvo luxusných viliek - jednoducho najextravagantnejšia dedina na svete. Paradoxne nemá žiadnu históriu, obec bola vybudovaná účelne a má len 56 rokov. Ľudia v nej vedú normálny život, je však predovšetkým reklamou socialistickému režimu, ktorý sa takto snaží dokázať, že aj z najväčšej diery v strede ničoho môže vďaka dobrému systému vyrásť prosperujúci objekt.
Čínske vlády počas svojich ér Huaxi rôzne rozmaznávali, vždy sa však snažili maximálne vyzdvihnúť úspech a bohatstvo. Nad vstupom do dediny visí tabuľa s textom "Najlepšia dedina pod slnkom". Bohatstvo Huaxi však vyzerá byť nepredstaviteľne veľké, svet oblasť začala zaujímať po tom, čo v roku 2003 uverejnili finančné médiá informáciu, že obeh v dedine je odhadovaný na asi 13 miliárd eur. O rok na to vyhlásili, že priemerná mzda v Huaxi je asi 16-tisíc eur, 40-krát viac, než je plat bežného čínskeho farmára.
Ako znak svojho bohatstva si dokonca vystavali mrakodrap. Znie to možno okej, no predstaviť si mrakodrap v akejkoľvek inej dedine na Slovensku dáva trošku bizarný obraz. Stál asi 400 miliónov eur, má 73 poschodí a je vysoký 328 metrov - čiže o štyri metre viac, než sa týči Eiffelovka. Vo veži sa pochopiteľne nebýva, časť zaberá päťhviezdičkový hotel, časť múzeum plné sôch z rýzdeho zlata a časť kancelárie. Kedže je celé Huaxi vybudované umelo, priam nasilu, logicky sa v ňom nenachádzajú žiadne firmy s históriou. Prísť tam teraz robiť biznis a platiť aspoň pätnásťtisíc eur každému znie ako kariérna samovražda, takmer všetci tak pracujú pre dobro dediny. To znamená cestovný ruch, služby, fyzická práca alebo administratíva. Huaxi je totiž na poli ľudských zdrojov sebestačná obec, takmer každý obyvateľ pracuje pre zveľaďovanie Huaxi ďalej a ďalej. Alebo sa stará o turistov.
Takto umelo vytvorená ekonomika samozrejme nemá šancu na fungovanie a navyše ide väčšina platov z obecného vačku, je teda logické, že tie peniaze plynú od čínskej vlády, kedže obec by samá o sebe skrachovalo do pár dní. Odtiaľto to však začína byť trošku bizárik. Pri päťdesiatom výročí si dedina pozvala všetky možné čínske celebrity i politikov, ktorý každý jeden predniesli obci prípitok, prezentujúc vyumelkované bohatstvo. Samotná obec teda až tak ružové nie je, vytvára však priam božské podmienky pre iné firmy, pokiaľ tam niekoho nemusia zamestnať. Keď si firma z dve hodiny vzdialeného Šanghaju, operovať v Huaxi je tvoj sen, veď z tých ľudí môžeš vytrieskať neuveriteľné množstvo peňazí. Preto tam ľudí nevozia taxíky, ale vrtuľníky. Firma Tongyong garantuje, že budeš v každom priľahlom meste do desať minút.
Na záver sa ešte môžeš spýtať, prečo by sakra šiel turista do takého miesta. Ako hotel je fajn, ale prečo neísť hocikam inam? Číňania samozrejme mysleli aj na toto, a tak po celej dedine vystavali pseudorepliky všetkých známych svetových stavieb - v Huaxi nájdeš napríklad aj Veľký čínsky múr, operu so vzorom v Sydney či Víťazný oblúk z Paríža. Z informácií o masívnych mzdách sa môže zdať, že žiť tam môže byť celkom fasa. Nuž, aj keď je to stále brutálny nadpriemer voči zvyšku Číny, ak sa bavíme o hotovosti, v dedine jej koluje len asi 30 % toho, čo by bolo potrebných na vyplatenie všetkých obyvateľov. Obyvatelia tak majú šancu uvidieť svoje peniaze možno len tak na bankovom účte. Disponovať hocičím, aj ľudskými zdrojmi, je pre Huaxi nesmierne dôležité. Preto si hneď zo začiatku rozmaznávaný luxusnou vilkou či autom, keď sa však rozhodneš odísť, musíš vrátiť aj všetko hodnotné, čo si si počas svojho bývania tam kúpil (samozrejme, ti peniaze vrátia). Dom, auto i astronomické platy už tak lákavo neznejú.
