Film Statočné srdce je už skutočnou legendou rovnako ako samotný William Wallace, no kde má svoje historické hranice?
Príbeh o škótskom národnom hrdinovi sa stal svetoznámym vďaka hollywoodskemu spracovaniu z roku 1995 pod režíjnou taktovkou Mela Gibsona. Ten si vo filme zahral aj hlavnú úlohu. Zaujímavosťou je, že scenár filmu vznikol za vskutku zaujímavých okolností. Americký scenárista, režisér, producent a skladateľ Randall Wallace sa o skutočnom Williamovi dozvedel počas dovolenky v Škótsku. Postupne sa začal zaujímať o jeho príbeh a okrem toho, že zistil vzdialenú rodinnú väzbu na škótskeho hrdinu, rozhodol sa spracovať scenár pre film. Predlohou sa stala báseň “O živote Sira Williama Wallacea” z 15. storočia. Produkčné spoločnosti po scenári okamžite skočili a réžiu ponúkli práve Melovi. Vďaka tomu vznikol úchvatný historický film.
Škótsko pred vystúpením Wallacea
Škótsko sa počas druhej polovice 13. storočia zmietalo v nepokojoch súvisiacich s nástupníctvom na uvoľnený kráľovský trón. V tom čase bola jediná dedička trónu štvorročná Margaréta, ktorej poručníkom sa stal anglický kráľ Eduard I. Ten ju dokonca zasnúbil aj so svojím synom, no Margaréta zomrela ako sedemročná. Eduard I. vstupoval do sporov o škótsky trón ako arbiter a zástupca Margarétinho práva. To však nehodlala rešpektovať škótska šľachta, ktorá, síce rozdrobená vnútornými šarvátkami, odmietla miešanie sa anglického kráľa do vnútorných záležitostí Škótska. Eduard I. tak musel pristúpiť k vojenskému vymáhaniu poslušnosti. Anglický kráľ to však napokon vyriešil s úplným prehľadom. Porazil samozvaného škótskeho kráľa Jána I., ktorý odmietol poslušnosť Anglicku a vyhnal ho z krajiny. Od ostatných škótskych šľachticov si vymohol uznanie svojej zvrchovanosti, čím formálne pripojil Škótsko pod svoju korunu.
Eduard I.
Vo filme sú tieto udalosti zachytené iba na okraj v úvode snímky. Ide o údajné stretnutie škótskej šľachty s anglickým kráľom, ktoré sa razom zvrtne na pascu. V nej zahynie Williamov otec a brat, ktorí sa mali zúčastniť na tejto porade. Krátka pasáž zoznamuje diváka s praktikami Eduarda I., čoby vládcu bez akýchkoľvek zábran, no nie je tu zachytená skutočnosť, že Škótsko bolo v tom čase rozorvané vlastnými vnútornými bojmi o moc. Odkaz na túto skutočnosť sa objaví až oveľa neskôr, keď je William menovaný za “Ochrancu Škótska” pred škótskym snemom lordov. Ceremónia sa následne zvrtne na hádku medzi jednotlivými frakciami.
William Wallace
Pri hodnotení skutočného Williama Wallacea ako historickej postavy je dôležitá obozretnosť. Ide o to, aby sme od Statočného srdca nespadli k legendám a básniam, ktoré sa o škótskom hrdinovi vytvorili po jeho smrti. Tá najznámejšia hovorí o Williamovi ako o nútenom utečencovi, ktorý v sebaobrane zabil dvoch anglických vojakov a musel utiecť do hôr. Anglický guvernér územia William Heselrig sa snažil Wallacea všemožne chytiť a na jeho získanie využil všetky prostriedky. Báseň hovorí o tom, že uväznil a neskôr zavraždil Williamovu manželku Marion Braidfute. Wallace ho za to prišiel zabiť priamo do mesta Lanark, kde guvernér sídlil. Tým vyvolal obrovské povstanie a na jeho stranu, čoby pomstiteľa v práve, sa pridávali čoraz väčšie oddiely Škótov. Podobá sa to na niečo známe? Aspoň vieme, kam tvorcovia scenára išli po nápady…
William Wallace
V skutočnosti však vystúpenie Williama Wallacea proti anglickej korune nemalo tak romantický základ. Wallace bol šľachtic, ktorý odmietol poslušnosť Eduardovi I. a jeho ešte stále neetablovanej vláde v Škótsku. Viedli ho k tomu, pravdepodobne, aj čisto prospechárske dôvody, ktoré súviseli napríklad s daňovým systémom alebo inou formou odvádzania prostriedkov do anglickej pokladnice. Wallace nebol jediný, kto bol takto nespokojný. Napokon aj v Bitke pri Stirlingskom moste sa na škótskej strane nachádzali vojská viacerých šľachticov, ktorí prišli hájiť svoje záujmy. Wallace sa tu objavuje po prvýkrát v historicky hodnovernej informácii. Dovtedy sú všetky informácie o živote škótskeho hrdinu založené na legendách. Nepoznáme dokonca ani dátum a miesto jeho narodenia. Pri Stirlingskom moste sa teda Wallace objavuje po prvýkrát ako skutočná a historicky dokázateľná postava škótskych dejín. Všetko predtým je len balast neskorších legiend. Zvyšok príbehu o životopise Williama Wallacea sa až na zopár maličkých detailov drží historickej skutočnosti.
Wallacov otec je vo filme vykreslený ako farmár, no jeho strýko, ktorý si následne zoberie Williama do výchovy, je už zjavný šľachtic s vplyvom a majetkom na to, aby zabezpečil mladému Williamovi prvotriedne vzdelanie a poskytol mu možnosti k cestovaniu. Tento evidentný a v stredovekej spoločnosti azda najdôležitejší rozdiel, ktorý sa nemohol za žiadnych okolností uskutočniť, sa tvorcom Statočného srdca podarilo bez okolkov vsunúť do príbehu. Malo to, pravdepodobne, viac príčin, napríklad, priblížiť Williama k bežným Škótom, ako jedného z ľudu, ktorý bol pôvodne synom obyčajného farmára. Týmto ťahom však tvorcovia dokázali v celku umne vyriešiť zásadný problém a to, že o detstve a dospievaní hrdinu neexistujú žiadne záznamy. Jednoducho ho nechali so strýkom cestovať po Európe a nadobudnutým vzdelaním sa, navyše, Gibsonov Wallace stal medzi svojimi spolubojovníkmi aj výnimočným, čo preukázal v mnohých pasážach snímku.
Anglický kráľovský dvor
V čase Wallaceovej vzbury bol na anglickom tróne Eduard I., prezývaný aj “Kladivo Škótov”. V úvode tohto článku je naznačené, že Eduard I. vstupoval do škótskych záležitostí pôvodne ako arbiter domácich sporov. Až neskôr uzurpoval škótsky trón pre seba, po tom, čo ním navrhnutý kráľ Ján I. Škótsky odmietol uznať zvrchovanosť anglického kráľa. Eduard I. porazil Škótov v roku 1296 v Bitke pri Dunbare, zajal kráľa Jána I. a väznil ho niekoľko rokov v londýnskom Toweri. Škótska šľachta musela podpísať listiny, kde uznala zvrchovanosť Eduarda I. nad Škótskom. Ten následne viedol krajinu ako provinciu. Do roku 1295 sa Eduard I. miešal do Škótskych záležitostí iba nepriamo, ako arbiter, diplomatickou cestou. Od jeho vojenskej konfrontácie však nabrali udalosti rýchly spád. Eduard I. dobyl postupne všetky dôležité mestá, vrátane Edinburghu, a Škótska revolúcia na seba takisto nenechala dlho čakať. Bitka pri Stirlingskom moste prebehla už v roku 1297.
Eduard I. vo filme Statočné srdce
Eduard I. dokázal udržať nestabilnú vládu až do svojej smrti v roku 1307. Zomrel teda dva roky po poprave Wallacea a nie v ten istý deň, ako to ukazuje strieborné plátno. Na tróne ho nahradil jeho syn Eduard II. Ten nemal schopnosti svojho otca a postupne stratil vplyv v Škótsku a takisto prišiel aj o vplyv na anglickom dvore. Uprednostňoval svojich obľúbencov a ignoroval zvyšok vysokej aristokracie, čo sa podpísalo pod klesajúcou obľubou. Excesy, ktorých sa dopúšťal, napokon viedli k tomu, že v roku 1327 abdikoval a predpokladá sa, že bol následne zavraždený v jednom zo svojich väzení.
Izabela Francúzska bola dcéra francúzskeho kráľa Filipa IV. z dynastie Kapetovcov a síce bola za Eduarda II. zasnúbená už od útleho detstva, vydala sa zaň až po smrti Eduarda I. S Williamom Wallaceom sa nikdy osobne nestretla, keďže do Anglicka prišla až po jeho smrti.
Eduard II.
Vo filme je Eduard I., stvárnený Patrickom McGoohanom, krutý panovník, ktorý Škótsko ovláda už skutočne dlhú dobu - minimálne od detstva Williama Wallacea. V skutočnosti sa však do škótskych záležitostí začal miešať až od roku 1289 - 1290, teda sedem rokov pred vystúpením (dospelého) Williama v Bitke pri Stirlingskom moste. Následne Škótov porazil v Bitke pri Falkirku (1298) a za niekoľko rokov zajal a popravil Williama Wallacea v Londýne. Filmový Wallace teda nemal čas ani dospieť, aby mohol stihnúť vlastnú smrť pod vládou Eduarda I.
Sophie Marceau ako filmová Izabela Francúzska
Eduard II. je vo filme stvárnený ako zjavný homosexuál bez akýchkoľvek diplomatických alebo vojenských schopností. Treba oceniť, že vo filme je ukázané, ako Eduard II. venoval všetku svoju pozornosť svojim obľúbencom (v podobe priateľa a pobočníka Filipa), i keď to nemuselo byť priamo spojené s homosexualitou. Väčšina odborníkov sa domnieva, že bol bisexuál. Okrem pozornosti, ktorej sa tešil zo strany mužov, mal rád aj ženy. So svojou manželkou splodil štyri deti.
Eduard II. je vo filme vykreslený ako zjavný homosexuál, čo nie je úplne presné
Izabela do Wallaceovho príbehu nijako nepatrí. Tvorcovia filmu ju do filmu zasadili, pretože neskôr stála na čele aristokracie, ktorá jej manžela donútila abdikovať. Následne stála aj za vraždou svojho manžela.
Robert Bruce
V čase povstania Williama Wallacea patrili Bruceovci k najvplyvnejším škótskym rodom. Hlavou rodu bol Robertov otec, ktorý udržiaval dobré vzťahy aj so škótskou aristokraciou a aj s Eduardom I. Presne ako vo filme aj v skutočnosti Robert Bruce spočiatku sedel na dvoch stoličkách súčasne. Po porážke pri Falkirku sa Wallace vzdal titulu Ochranca Škótska v prospech Roberta Brucea a ďalších významných veľmožov. Robert ich postupne všetkých “vyšachoval” z hry, no naďalej sa musel riadiť politikou svojho otca. Ten zomrel až v roku 1304 a mladý Bruce sa stal hlavou rodu. Postupne sa vyostroval jeho vzťah k anglickému dvoru a Bruce sa napokon stal hlavou nového povstania. Podarilo sa mu v ňom Angličanov poraziť a stal sa tak kráľom Robertom I. Škótskym. To však už nebojoval proti Eduardovi I., ale proti jeho oveľa slabšiemu synovi.
Vo filme je Robert Bruce, stvárnený Angusom Macfadyenom, v podstate taký, aký bol aj v skutočnosti. Pod vplyvom svojho otca a za cieľom udržať majetky rodiny sa snaží udržať dobré vzťahy s oboma tábormi. Takisto je v celku presné aj to, že Mel Gibson, čoby filmový William Wallace, vzhliada k Robertovi Bruceovi a žiada ho, aby viedol škótsky odpor. Udalosti sú vo filme trochu posunuté, ale nič to nemení na skutočnosti, že si tvorcovia túto podstatnú rovinu príbehu všimli. Vo filme sa však Robert Bruce postaví do čela povstania s odkazom na Williama Wallacea. V skutočnosti ho viedli k vystúpeniu voči kráľovi rovnako osobné dôvody ako Wallacea, keďže sa sám dostal do nemilosti panovníka. Napokon sa mu však podarilo uspieť a stať sa novým škótskym kráľom.
Svet stredovekého Škótska
Vo filme sa objavuje aj množstvo rekvizít bežného života a bojových scén. Čo sa týka bežného života, tak tam tvorcovia zvolili naozaj jednoduché kamenné obydlia so slamennou strechou, čo zodpovedá historickým obydliam bežných sedliakov v stredoveku. Horšie to je už s ich oblečením. Škóti v 13. storočí nenosili kilt a ani žiadnu inú verziu tohto oblečenia. Kilt sa začal objavovať až v 16. storočí a k jeho zľudoveniu prichádzalo v nasledujúcich obdobiach. V čase Wallaceovho povstania nosili Škóti rovnaký odev, aký bol rozšírený po celej stredovekej Európe. Toto oblečenie sa v jednotlivých častiach kontinentu líšilo len v detailoch a hlavne podľa majetku. Škótski bojovníci neboli pomaľovaní žiadnymi farbami na tvár. Modré bojové sfarbenie bolo typické pre Keltov v antike a stretli sa s ním rímski legionári, napr. pri bojoch o Gáliu. V 13. storočí bolo niečo podobné na míle vzdialené od stredovekej kresťanskej mystiky.
Podľa filmu sa William a Marion zosobášili tajne, aby sa vyhli právu prvej noci
Historickým nezmyslom bolo aj tzv. Právo prvej noci, ktoré v úvode filmu použil anglický kráľ, aby zlomil odpor Škótov. Historici nevylučujú možnosť, že niektorí rannostredovekí veľmoži siahali po tomto druhu znásilnenia, no neexistuje žiadna zmienka o tom, že by takéto právo bolo súčasťou nejakého kráľovského dekrétu či iného právneho dokumentu a to ako na Britských ostrovoch, tak ani v celej Európe.
Útok škótskej armády v Bitke pri Stirlingskom moste podľa filmu Statočné srdce
Takisto bojové jednotky a používané zbrane. Na jednej strane stoja takmer neobrnení Škóti, ktorí na sebe okrem kiltu nemajú žiadnu zbroj. Vstupovať do bitky bez minimálnych prvkov zbroje - (aspoň) rukavice a prilba - sa rovnalo istej smrti. Na druhej strane anglická armáda akosi preskočila niekoľko storočí. V 13. a na začiatku 14. storočia, do ktorého je vsadený príbeh, sa používala takmer výhradne krúžková zbroj a nie vybavenie plátovej alebo šupinovej zbroje, ako majú na sebe anglickí vojaci. Vrchol nezmyslu je však v uniformite. V stredoveku jednoducho žiadna uniforma pre celú armádu neexistovala.
Používané zbrane sú zasa vo väčšine prípadov uveriteľné. Neplatí to však pre dlhý meč hlavného hrdinu. Meče typu, akým sa oháňa William Wallace, sa objavili až o niekoľko storočí neskôr. Nič na skutočnosti nemení ani to, že dodnes existuje meč, ktorý je umiestnený v pamätníku National Wallace Monument pri mestečku Stirling, kde Wallace vybojoval svoje veľké víťazstvo. Meč nie je pôvodný, jeho skutočné datovanie spadá približne do 15. storočia.
Dobová zbroj na iluminácii z 13. storočia
Bitky, ktoré je možné vo filme vidieť, znázorňujú skutočné udalosti. Prvé vystúpenie Williama Wallacea, keď zabil guvernéra Williama Heselriga, nie je s čím porovnávať. Bitka pri Stirlingskom moste, v ktorej Angličania utrpeli porážku, sa viazala na skutočný most. Škóti dokázali využiť jeho stiesnené pomery, aby vyrovnali rozdiely medzi svojím vojskom a početnejšou armádou Anglicka. Most však vo filme chýba a tvorcovia sa ho rozhodli vypustiť, pretože by výrazne stúpli náklady filmu. Nakrúcanie na moste by bolo omnoho náročnejšie aj po stránke filmárskej a kaskadérskej. Bitka pri Falkirku sa už odohrala na otvorenom poli a skončila katastrofálnou porážkou škótskej armády. Jej filmové prevedenie podliehalo fantázii tvorcov, no zvládli to bez vážnejších chýb.
Statočné srdce je naozaj unikátny historický epos, ktorý si získal milióny fanúšikov po celom svete. Ocenený bol aj na najvyššej úrovni, keď získal, napríklad, 10 nominácií na Oscara (z toho 5 úspešne premenil). Napriek obrovskému úspechu a skutočnosti, že o škótskom národnom hrdinovi sa vďaka filmu dozvedeli mnohí, ktorí by inak o Williamovi Wallaceovi ani nepočuli, zostáva tento film stále fikciou a v mnohých ohľadoch sa od skutočných historických udalostí úplne líši. Na jeho pútavosti to však nijako neuberá...
