Keď sa spojí príjemné s užitočným, stojí to za to.
O spánku sme už čo-to popísali, napríklad pred pár týždňami to boli jednoduché ilustrácie s tipmi a nezabúdame ani na ukážku toho, čo by sa stalo ak by ste nešli spať ani po 11 dňoch. V aktuálnom príspevku sa ale pozrieme podrobnejšie na americkú štúdiu snažiacu sa nám ukázať, čo treba urobiť v prípade, ak sa vám nedarí zaspať, máte narušené biologické hodiny a váš oddychový proces v posteli je nedostatočný. V prvom rade je dôležité si vôbec priznať, že spánok nie je adekvátny a treba pátrať po príčine. Jednou z mnohých môže byť nepotrebné umelé svetlo dopadajúce na naše spiace telo, čím sa narúša tvorba melatonínu, dôležitého hormónu.
Jedným z mnohých príkladov môže byť pouličné osvetlenie ožarujúce našu spálňu skrz nezastreté okno, no v dnešnej dobe mávame na poličkách rádiá a budíky, ktoré svietia po celú noc pomerne intenzívnym svetlom, čo nie je dobré. Najlepšie je oddychovať v miestnosti, kde si po zhasnutí nevidíte ani na špičku nosa a hlavne v pravidelných časoch, teda určiť si, kedy približne treba zaľahnúť a kedy zasa ráno vstávať. A samozrejme, káva, energetické nápoje či ťukanie do smartfónu tesne pred spaním nie sú vôbec vhodné. Všetky spomenuté i mnohé ďalšie faktory totižto narúšajú naše dôležité biologické hodiny.
Tie fungujú vďaka externému svetlu či iným vonkajším vnemom. Čo teda robiť v prípade, že si ich narušíme? Podobnou otázkou sa zaoberal aj istý pán Kenneth Wright s kolegami výskumníkmi, a preto sa rozhodli poslať skupinku dobrovoľníkov počas leta stanovať do prírody, kde boli vystavení 4x silnejšiemu svetlu počas dňa ako obvykle a v noci mali prísne zakázané používať akékoľvek svietidlá. Celý experiment trval týždeň a po ich návrate "do civilizácie" sa zistilo, že ich biologické hodiny sa presne zosúladili s východom a západom slnka. Poďme si ale všetko rozobrať na drobné, aby sme videli konkrétne zmeny.
Dobrovoľníkov v druhom experimente bolo celkovo 14, 9 z nich išlo stanovať do prírody, zvyšní 5 zostali doma. Kempujúca skupinka sa vrátila späť po dvoch dňoch a po odobratí vzoriek slín sa zistilo, že melatonín sa im začal tvoriť o 1,4 hodiny skôr, čo výrazne podporuje spánok. Neskôr došlo k ďalšiemu výskumu založenom na podobnom princípe, no stanujúci dobrovoľníci sa vrátili do laboratória až po ďalšom týždňovom pobyte. Následne im merali hladinu melatonínu počas každej jednej hodine dňa, vďaka čomu zistili, že sa opäť zvýšila a k tvorbe došlo až o 2,6 hodiny skôr. Ich biologické hodiny sa zosúladili s prostredím. Wright tým pádom odporúča všetkým s problémami, aby sa vybrali na týždeň kempovať do prírody, no ak na to nemáte čas, stačí, aby ste sa počas dňa snažili absorbovať čo najviac prirodzeného svetla, išli spávať pravidelne a bez zbytočnej techniky.
Zároveň ponúkol myšlienku, aby moderná architektúra ľuďom umožňovala byť čo najdlhšie pod slnkom a nie kdesi v uzavretých miestnostiach osvetlených umelými lampami.
