Kde je skrytá pravda?
Na otázku, čo nás čaká po smrti, nevie ani dnes poskytnúť veda akúkoľvek odpoveď, a tak vznikajú rôzne predstavy o tom, čo bude nasledovať. Zatiaľ čo niektoré náboženstvá sa prikláňajú k božskému precitnutiu, iné vidia odlišný spôsob posmrtného života. K otázkam reinkarnácie sa však stavia väčšina západných civilizácii skepticky a ani veda nechce mať s týmto fenoménom nič spoločné, no najmä v Ázii vnímajú život po živote ako zaužívaný a stály proces. Preto je prípad Camerona Macaulaya, malého chlapca z Glasgowu, tak podivný a dodnes nad ním visí rad otáznikov a nejasností.
Príbeh sa začal písať krátko po tom, ako sa naučil malý Cameron hovoriť. Mal asi 2 roky, no namiesto bežných detských rečí začal často hovorievať o neznámej rodine, s ktorou podľa jeho slov žil predtým. Podivuhodné príbehy a detailne popisované okolnosti však neprestávali ani zvyšujúcim sa vekom. Pamätal si neuveriteľné detaily zo svojho predošlého domu a okolia, že rodičia nemohli brať túto skutočnosť na ľahkú váhu. Cameron skrátka trval na svojom. Príbeh mali poukazovať na rodinu Robertsonových, ktorá mala žiť na ostrove Barra, asi 500 kilometrov západne od Glasgowu, súčasného domu malého Camerona. Čo viac, Cameron sa celé roky obával, že svojej rodine určite chýba a musí sa vrátiť, aby rodičom povedal, že je v poriadku. Často trpel clivosťou a cnením po bývalej rodine. Ďalej si vybavoval také detaily, ktoré majú od detského fantazírovania skutočne ďaleko. Biely dom na pobreží, v ktorom mal žiť, čiernobieleho psa pobehujúceho po dvore. Pamätal sa dokonca na celú rodinu a vedel, že jeho otec zomrel pri autonehode. Napokon si spomenul aj na meno otca, bol ním Shane Robertson.
Rodičia stále čakali, či sa dieťa neumúdri, no nestalo sa. Keď sa od učiteľky v škôlke dozvedeli, že nemenovaná televízna spoločnosť nakrúca príbehy detí, ktoré si vybavujú minulý život, rozhodli sa natáčania zúčastniť. Pri tejto príležitosti sa zoznámili aj s renomovaným detským psychiatrom Jimom Tuckerom, ktorý sa reinkarnáciou zaoberá dlhodobo, no napriek tomu u neho prevládajú skeptické závery. Produkcia neváhala ani chvíľu a Camerona spolu s jeho mamou Norou zobrali na ostrov Barra. Ako sprievod poslúžil Dr. Tucker. Vďaka tomu mohol byť Cameronov príbeh sfilmovaný a odvysielaný v televízii. Dokument je pomenovaný „The Boy Who Lived Before“. Dnes si ho môžete pozrieť na tomto odkaze, nanešťastie má len anglické znenie a titulky by ste hľadali márne. Vráťme sa však naspäť k príbehu. Keď sa malý Cameron v roku 2006 dozvedel, že poletí na svoj rodný ostrov, bol nadšený. To ešte nik netušil, čo ich na ostrove čaká.
Na ostrov v severozápadnej časti Škótska sa dostali malým lietadlom, ktorým pristáli na letisku hneď vedľa pláže. Cameron okamžite vedel, že je doma. Cestou po ostrove vravel, že poznáva každý kúsok krajiny. Po euforickom príjazde však zažili bolestivé sklamanie. Miestny historik o žiadnej rodine Robertsonových z ostrova nič nevedel. Autom tak začali jazdiť krížom-krážom v nádeji, že si možno chlapec na čosi spomenie. Všetky domy ale vyzerali pomerne rovnako. Na noc sa všetci vybrali do hotela, aby mohli v ranných hodinách ostrov opustiť. Medzitým však obdržia telefonát od historického strediska, ktoré predsa len vypátralo rodinu Robertsonových. Tá mala žiť na pevnine, no na ostrove vlastnili malý domček, kam chodili počas leta. Informácie pochádzali z 60. a 70. rokov 20. storočia. Spomínaný dom mal navyše stále stáť na svojom mieste. Akonáhle obdržali adresu, veľký návrat sa mohol začať.
Keď prichádzal Cameron k domu, bolo na ňom pozorovať nervozitu a istú dávku neistoty. Akoby čakal, že všetko bude ako kedysi. Rodičia, izba aj pes na záhrade. Po vstupe do domu, ktorý im umožnil súčasný majiteľ, zostal však smutný. V izbách sa to od jeho spomienok líšilo a rodina bola navyše fuč. Po krátkej prechádzke na pláži sa do domu vracia po druhýkrát. Nerozpráva. Zrejme potrebuje vstrebať obrovský nával emócií. Dom v sebe skrýval mnoho kútov a skrýš. Cameron poznal každý z nich. Z jeho izby bol navyše skutočne výhľad na more a stavba obsahovala presne tri záchody, ako vravel vo svojich spomienkach. Po celom dni zažíva psychika malého chlapca silný citový otras, čoho následkom hľadá oporu v maminom náručí. Po návrate z ostrova sa však pátranie nekončí. Tím genealógov vytvoril rodokmeň rodiny Robertsonových. Korene ich zaviedli až k Gillien Robertsonovej, ktorá mohla byť podľa odborných úvah Cameronovou sestrou.
Po stretnutí Camerona s Gillien sa však ukázalo, že údajná sestra o žiadnom Cameronovi nikdy nepočula (chlapec tvrdil, že mal v minulom živote také isté meno) a dokonca ani meno jej otca sa nezhoduje s chlapcovým tvrdením. Smrteľná autonehoda tiež nezapadala do Cameronovej skladačky. Ako je teda možné, že sa chlapec splietol v tak dôležitých veciach, ako je meno otca či to, ako zomrel, ale v detailoch domu či skutočnosti, že vlastnili čiernobieleho psa a čierne auto nie? Mohlo ísť len o vymýšľanie a pútanie pozornosti? Podľa Dr. Tuckera je takáto možnosť vylúčená, najmä preto, lebo dieťa rozprávalo stále tie isté príbehy v priebehu niekoľkých rokov svojho vývoja. Je možné, že si dieťa spojilo spomienky z viacerých životov do jedného? Na tieto otázky nevie poskytnúť nikto uspokojivé odpovede, no ľudia zaoberajúci sa metafyzikou, ako aj vyznávači východných náboženstiev nič nevylučujú. Celý prípad tak zostáva i naďalej nevyriešený a zrejme sa ho nikdy nepodarí úplne uzavrieť.
