Poď sa s nami pozrieť na blízku budúcnosť.
Inovácie neustále posúvajú našu technologickú úroveň do vyšších dimenzií. Každý jeden rok - a niekedy dokonca aj skôr - tu máme nové generácie smartfónov a ďalšej spotrebiteľskej techniky, ktoré používame od rána do večera každý jeden deň v týždni. Staré riešenia postupom času nahrádzajú modernejšie alternatívy a tie nám otvárajú nové možnosti. V 90. rokoch bolo komerčná cesta na Mars považovaná za niečo, čo sa vtedy ešte nedalo po finančnej, a teda ani po technickej stránke zrealizovať. Dnes tu máme dôkladne premyslený plán vizionára Elona Muska, podľa ktorého nás jeho vesmírna spoločnosť SpaceX už onedlho zoberie na povrch červenej planéty, kde najbližších 100 rokov vznikne ľudská kolónia s vlastnou infraštruktúrou či dokonca vlastnými zákonmi. Xiaomi nám zase s futuristicky vyzerajúcim smartfónom Mi MIX ukázalo, kam sa budú uberať inovácie v mobilnom priemysle. Z rámikov okolo displejov sa postupom času stane dávna minulosť a tradičné konštrukcie dostanú vysoko sofistikované skladacie mechanizmy na šetrenie miesta. Na základe súčasného smerovania vývoja je taktiež pomerne jednoduché predpokladať, že sa stavania rodinných domov alebo výroby automobilov chopia trojrozmerné tlačiarne, ktoré to zvládnu za neporovnateľne kratší čas, pričom tiež výrazne zredukujú náklady a ponúknu neporovnateľne vyššiu kvalitu. A to ani zďaleka nie je všetko.
Nadchádzajúcich 10 rokov naša civilizácia zažije viacero dôležitých technologických zmien, alebo lepšie povedané technologických prechodov, ktoré vďaka svojej významnosti ovplyvnia takmer všetko okolo nás. Umožnia nám dosahovať ďalšie míľniky v pokroku, ale hlavne nám opäť výrazne zjednodušia život. Reč tu je aj o sci-fi hologramoch, futuristických vlakoch s rýchlosťou cez 1 200 kilometrov za hodinu či tak schopných autopitoch, že zvládnu jazdiť bez akejkoľvek asistencie živého šoféra. Podstatné sú teda dve otázky - ako by to vyzeralo v realite a ako by nás takéto technologické kapacity ovplyvnili?
Vzostup umelej inteligencie
Niekomu možno tieto slová nesadnú, ale všetko odštartuje príchod nesmierne schopnej umelej inteligencie. Na tej momentálne pracujú takmer všetci veľkí technologickí giganti, ako napríklad Google, Apple, Microsoft či dokonca už aj juhokórejský Samsung. Ten nedávno zrealizoval akvizíciu spoločnosti Viv Labs zaoberajúcej sa vývojom vlastnej AI, ktorou hodlá obohatiť funkcionalitu Galaxy S8. Áno, určitú formu umelej inteligencie tu máme už dnes, no ak ju porovnáme s tou, ktorá bola vo sci-fi filme Her ako súčasť multiplatformového operačného systému OS 1, tak to je ako keby porovnávame významného vedca s lepšie cvičenou opicou.
AI bude o pár rokov úplne všade - od kuchynského šporáku až po elektromobil v garáži. Predstavte si, že prídete po ťažkom dni domov z práce a len obyčajným hlasovým príkazom poviete vašim kuchynským spotrebičom, na čo máte chuť. A po určitom čase už nebude potrebné ani nič hovoriť, pretože vás tie elektronické zariadenia dokonale spoznajú a budú tak samé vedieť, čo si napríklad v utorok dáte na večeru. Budú vám jednoducho rozumieť ako vaša druhá polovička. Využití takzvanej AI je, samozrejme, neporovnateľne viac, a to snáď v každej jednej oblasti spotrebiteľského trhu.
Umelá inteligencia urýchli aj samotný vývoj produktov. Vedcom a inžinierom začne plnohodnotne asistovať počas práce a časom ich dokonca i nahradí. Taký míľnik je však ešte poriadne ďaleko. Najbližšie dekády poskytne iba nástroj na neustále rýchlejšie a neporovnateľne jednoduchšie nadobúdanie čoraz pokročilejších technologických riešení, ktoré nám raz umožnia kolonizovať celú slnečnú sústavu. A možno ešte viac. Niečo také povedal aj sám Elon Musk, keď celému svetu predstavil svoje vizionárske plány s vybudovaním medziplanetárneho - pre verejnosť dostupného - prepravného systému medzi Zemou a Marsom.
Najbližších päť rokov začnú viacerí technologickí giganti hľadať tie najlepšie spôsoby, ako nás majú zblížiť s tak reálne pôsobivým osobným asistentom v mobilnom telefóne, že nám bude pripomínať správanie niekoho z nás. V tej dobe sa hlavná mediálna pozornosť nasmeruje práve na tento výsledok pomerné dlhého technologického pokroku.
Skutočne inteligentné telefóny aj elektromobily
Keď dnes hovoríme o inteligentom telefóne, tak v skutočnosti ide stále iba o obyčajný mobil, cez ktorý vieme poslať e-mail alebo komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí. Siri a ani asistenta Googlu nemožno zatiaľ považovať za skutočnú umelú inteligenciu, ale iba za akési jej počiatočné štádia, na základe ktorých giganti realizujú ďalší a ďalší vývoj. Uvidíme, s čím nás Samsung prekvapí na februárovom podujatí MWC 2017, kde by mal uzrieť svetlo sveta výrazne pokročilejší nástupca za jeho súčasnú vlajkovú loď Galaxy S7. Juhokórejská špička si po Galaxy Note7 nemôže dovoliť ďalšie zlyhanie, takže dá do ďalšieho strategického modelu všetko, čo má aj nemá k dispozícii.
Tým je aj, ako už bolo spomínané, operačný systém obohatený vraj veľmi schopnou formou AI. Tech web Engadget ju označil za "hviezdnu atrakciu", ktorých má byť v Android novinke hneď niekoľko. Samsung potrebuje obrovské predaje, aby sa mu aspoň čiastočne vrátila zbytočne vyhodená investícia do vývoja, výroby aj predaja problémového phabletu s legendárnym stylusom S Pen a inovatívnym skenerom očí. Cena akvizície spoločnosti Viv Labs, kde okrem iného pracujú aj tvorcovia hlasového asistenta Siri, nebola však dodnes oficiálne odhalená. Fungovanie skutočne inteligentného mobilného telefónu sa zakladá na neustálom učení, teda podobne ako v situácii s inteligentnými kuchynskými spotrebičmi. Smartfón nás najskôr lepšie spozná, lepšie povedané naše návyky či dennú rutinu a potom prispôsobí svoje polo-autonómne fungovanie potrebám používateľa. Športovým fanúšikom sám od seba oznámi výsledok zápasu ich obľúbeného tímu, po príchode domov nám pustí niečo od obľúbeného interpreta alebo každé ráno pred prácou objedná odvoz cez aplikáciu Uber. Možností je tu skutočne veľa.
Ďalšou oblasťou, ktorú počas nadchádzajúcich desiatich rokov ovplyvní vzostup umelej inteligencie, je automobilový priemysel. Reč tu teraz nie je o autopilotoch, ale o plnohodnotnom virtuálnom asistenovi, kde autopilot predstavuje iba jeden z viacerých nosných pilierov komplexného systému. Mnoho popredných značiek, vrátane priekopníka ako je BMW, v poslednej dobe oznámilo približný dátum príchodu ich vlastných plne autonómnych modelov vybavených určitou formou AI, ktorej sa, samozrejme, neštíti ani Tesla. Elektromobily od tejto progresívnej spoločnosti z USA ju v jednoduchšej podobe využívajú už dlhšie na zlepšovanie autopilota. Vozidlá týmto spôsobom jazdenia získavajú cenné dáta a tie potom umožňujú rozširovať jeho kapacity riadiť. Autopilot sa učí vďaka nadobudnutým skúsenostiam, ktoré si elektromobily Tesla medzi sebou vzájomne zdieľajú prostredníctvom neustále aktívneho pripojenia k mobilnému internetu, ktoré má každý zákazník v cene elektromobilu. Pokiaľ by sme v blízkej budúcnosti počítali s výrazným nárastom objemu predaja elektromobilov z portfólia Tesly, čo vzhľadom k blížiacemu sa príchodu dostupnejšieho Modelu 3 možno celkom vážne očakávať, vzrástol by aj objem dát z jazdenia v autonómnych režimoch. A čím je viac dát, tým ide rýchlejšie zdokonaľovanie autopilota.
Predstavte si, že vám váš elektromobil zavolá na mobil a spýta sa, kedy vás má vyzdvihnúť z práce. Hlasom dohodnete konkrétny čas, konkrétne miesto a keď tam dorazíte, privítajú vás otvorené dvere, vyhriaty interiér, pustená hudba od vášho obľúbeného interpreta a naštartovaný systém.
Dnešný Tesla autopilot má verziu 2.0, takže už viac nie je označený ako beta a oproti predchádzajúcej verzii disponuje asistenciou výrazne pokročilejšieho hardvéru. Web Electrek hovorí o viacerých nových radaroch, trojitej kamere a niekoľkých ďalších senzoroch, ktoré umožnia autonómne riadenie 3. úrovne. A čím viac dát bude, tým rýchlejšie príde pokročilejšia 4. úroveň. Plnohodnotné autonómne vozidlá začnú vraj jazdiť po verejnej infraštruktúre už okolo roku 2020. Dubai chce mať na cestách okolo roku 2030 približne 25 percent inteligentných automobilov bez vodiča z mäsa a kostí. Týka sa to ako osobných, tak i nákladných typov, pričom na jednom takom dokonca pracuje aj Tesla. Futuristicky kamión Semi poháňaný elektrickou energiou bude vraj realitou niekedy v budúcom roku, a ako už mnohí tušia, od jeho príchodu započne medzi špedičnými spoločnosťami obrovská revolúcia, ktorá výrazne ovplyvní ich súčasné fungovanie. Vo Švajčiarsku dokonca vybudujú podzemnú infraštruktúru vyhradenú iba pre autonómne vozidlá, aby tak nezaťažovali bežnú premávku na povrchu.
Umelá integencia sa ale tiež pomaličky stáva dôležitou súčasťou viacerých medicínskych odborov, čo znamená, že tu o pár rokov môžeme mať zariadenia s kapacitami rýchlo a presne diagnostikovať chorobu a rovno navrhnúť najefektívnejšiu liečbu. A neskôr i komplexných robotov vo fyzickej podobe ľudí schopných niekoho z nás operovať pri neporovnateľne menšom riziku a za neporovnateľne rýchlejší čas. Momentálne ju využívame ako akéhosi odborného asistenta na znižovanie úmrtnosti pacientov, ktorí musia čakať na starostlivosť od živých doktorov. Možnosti využitia AI budú však ďalším vývojom, podobne ako na spotrebiteľskom trhu, rásť do vyšších úrovní. Ako teda vie tento výdobytok modernej doby zmeniť dnešnú medicínu? Odborný web Health Care publikoval 9 spôsobov, ktorými ju pokročilá umelá inteligencia onedlho ovplyvní. Tie zahŕňajú precíznejšie technológie, nižšie liečebné náklady a zabudnúť určite nesmieme ani na nevyspytateľný ľudský faktor, ktorý raz a navždy vyrieši kontroverzný rozmach AI. Pokiaľ ju správne nastavíme, technológia sa jednoducho nepomýli.
Či už hovoríme o smartfónoch, elektromobiloch alebo akomkoľvek inom elektrickom zariadení, každé jedno kráča smerom k nevídaným možnostiam umelej inteligencie. Tá z neho spraví samostatné rozmýšľajúci a hlavne samostatne sa učiaci objekt, pričom si dokonca raz uvedomí i samého seba. Zatiaľ nám ale budú musieť stačiť prvé dve vlastnosti, pretože tá tretia je otázkou až niekoľkých desaťročí, nie desiatich rokov.
Od virtuálnej a rozšírenej reality až po hologram
Keby v 60. rokoch minulého storočia niekomu poviete, že ten čiernobiely obraz na jeho televízore v budúcnosti nahradí farebná obrazovka, potom virtuálna realita a nakoniec príde ešte stále futuristický hologram, tak vás zrejme označí za poriadneho idiota. Podstatná časť z tejto vtedy poriadne odvážnej vízie je ale v týchto dňoch predsa len realitou. Rok 2017 presunie VR headsety do hlavného spotrebiteľského prúdu a o päť, šesť rokov neskôr dorazia na pulty obchodov s elektronikou zariadenia vybavené skutočnou hologramovou projekciou, ktorá má spolu so spomínanými realitami ambície nahradiť klasické televízory a rad ďalších zobrazovacích technológií, ktoré momentálne používame.
Ako takú predstavu o podobe hologramov nám vedia pomôcť vytvoriť známe aj menej známe sci-fi filmy, kde sa nejedenkrát objavili. Je však dôležité rozoznávať trojrozmerný hologram od obyčajného vizuálneho triku, na ktorý v roku 19. storočí prišiel John Pepper. A jedným zo skvelých príkladov je virtuálne vystúpenie legendy Tupaca Shakura. Nebohý 2Pac počas koncertu behal po reálne existujúcom pódiu, držal mikrofón a z prítomných reproduktorov zneli jeho známe hity. Pokiaľ sa však zapozeráte trošku lepšie, tak rýchlo zistíte, že sa pozeráte iba na odzrkadlený obraz. Hologram je v podstate akýkoľvek jednoduchý alebo komplexný 3D objekt v priestore okolo nás.
Áno, to sme aj my, človekom vytvorený hologram však netvorí skutočná hmota, ale sofistikovaný lom lúčov svetla laseru. Ak pred sebou uvidíme holografický obraz nášho kamoša, tak si s ním môžeme - napríklad - zatancovať alebo mu rovno podať ruku, pričom vďaka novému typu hologramu z technologicky vyspelého Japonska pocítime aj samotný dotyk, hoci chytíme niečo, čo fyzicky vlastne ani neexistuje. Zariadenie pod označením Haptoclone využíva tlak ultrazvukového žiarenia, aby sme mohli do interakcie s hologramom zapojiť náš ďalší zmysel - hmat. A niečo také si pochopiteľne už dlhšie brúsi zuby moderný pornopriemysel. Podľa aktuálnych odhadov odborníkov a analytikov sa z hologramov stane súčasť hľavného spotrebiteľského prúdu do roku 2023.
Keď okolo roku 2014 obleteli celý svet správy o tom, ako Amazon plánuje predstaviť revolučný smartfón s holografickým displejom, mnohí zostali skeptickí. A spravili dobre. Nič také sa nakoniec nestalo realitou. Populárny e-shop ukázal iba Amazon Fire, obyčajný smartfón od značky bez poriadnych skúseností vo vývoji, výrobe a v predaji podobných produktov. Dostupné špekulácie ale aspoň vytvorili celkom zaujímavú teóriu, akoby to celé mohlo fungovať. V technologických kuloároch vtedy kolovali informácie, podľa ktorých mala novinka so značkou Amazon disponovať až 4 prednými kamerami umožňujúcimi precízne sledovanie očí používateľa, vďaka ktorým mal prispôsobovať zobrazovanie trojrozmerného obsahu bez potreby používať špeciálne 3D okuliare či akékoľvek iné príslušenstvo. Technologický pokrok z toho roka ale nič podobné zatiaľ neumožňoval zrealizovať, alebo lepšie povedané umožňoval, avšak pri tak vysokých nákladoch, že by si zariadenie mohli dovoliť len vyvolení. Kvôli slabému obsahu zatiaľ poriadne nevyužijeme ani 4K televízory. A na zobrazovanie hologramu potrebujeme neporovnateľne viac pixelov než tvorí Ultra HD rozlíšenie.
Projekcia interaktívneho hologramu v miestnosti pred viacerými ľuďmi naraz
Existujú dva rozdielne typy projekcie. Okrem holografického panelu sa čoskoro dočkáme aj rozmachu takzvaného holografických projektorov. Rovnako existuje hybrid medzi oboma typmi. Headset HoloLens z dielne Microsoftu má displej, vďaka ktorému vieme rozšíriť skutočný svet okolo nás o vrstvy virtuálneho sveta. Tie ale narozdiel od projektora alebo displeja uvidí iba používateľ headsetu. Virtuálna, rozšírená realita a hologram majú kvôli rozdielnemu spôsobu fungovania i mierne rozdielne využitie. Jedno sa hodí na vzdelávanie, ďalšie do kreatívnej práce a posledné zase na realisticky vyzerajúcu komunikáciu s iným človekom, ktorý je od nás vzdialený tisícky kilometrov.
Skladacie tablety či rozkladacie smartfóny
Mobilné zariadenia čaká jedna podstatná zmena. Nepôjde však o technologicú oblasť, ale konštrukčnú. Samsung nám dávnejšie prostredníctvom vizonárskeho videa ukázal koncept smartfónu, respektíve tabletu s flexibilnou konštrukciou. Nie, nehovoríme tu o fyzicky ohybnom tele, ale skladacom a rozkladacom mechanizme. Podobné smerovanie vývoja nám dokonca potvrdilo i nedávno odhalený patent Applu alebo niekoľko tohtoročných mobilných noviniek od spoločnosti Lenovo, ktoré sú síce zatiaľ iba nepredávané prototypy, no na druhú stranu aspoň skutočne existujú a hlavne fungujú.
Návštevníci septembrového podujatia IFA 2016 v Berlíne mohli prísť do kontaktu s hybridným mobilným telefónom Folio, z ktorého vieme behom sekundy spraviť naozaj dobre vyzerajúce inteligentné hodinky na zápästie používateľa alebo podobne fungujúcim tabletom Cplus, kde stačí iba zlomiť konštrukciu v jej polovici a tej chvíli nadobudneme kompaktnejší telefón s badateľne menšou uhlopriečkou. Praktické a užitočné zároveň.
Počas tejto konštrukčnej evolúcie nastane ešte niekoľko drobnejších kozmetických zmien, a to vrátane eliminácie rámikov okolo displeja. Trend len nedávno odštartoval unikátny smartfón Xiaomi Mi MIX a podľa dôveryhodných informácií z webu Bloomberg by ho mala nasledovať aj ďalšia generácia vlajkovej lode s logom Samsung. Výrobca vraj plánuje nahradiť domovské tlačidlo za virtuálnu náhradu zobrazovanú na displeji, aby sa tak mohol zbaviť ako bočných, tak aj dolného či hodného rámiku, kde momentálne nájdeme slúchadlo, senzory, notifikačné LED svetlo a tiež selfie fotoaparát. Všetok spomenutý hardvér preto musia buď presunúť niekde inde alebo miesto neho integrovať modernejšie generácie.
Moja predstava smartfónu z roku 2020 počíta so všetkými spomenutými konštrukčnými zmenami, ktoré budú okrem iného dopĺňať aj pokročilé technologické vymoženosti. Nesmierne veľký výpočtový výkon poskytne umelej inteligencii širšie možnosti a s hi-tech fotoaparátmi vyhotovíme krásne zábery za akýchkoľvek svetelných podmienok. Mnoho výrobcov zvolí duálnu zostavu v štýle Huawei P9, kde jeden senzor zbiera informácie o farbách a druhý zas o svetle, vďaka čomu sa vzájomne odbremeňujú. Informácie potom zmiešajú, z čoho následne vznikne jedna kvalitná fotografia. Takmer všetkým lepším smartfónom ubudnú tradičné porty na pripájanie káblov, ktoré nahradia bezdrôtové technológie. Štandard Bluetooth práve dostal zelenú, takže budúcoročné high-end modely poskytnú opäť o niečo stabilnejšie, rýchlejšie bezdrôtové prepojenie disponujúce dlhším dosahom či až o 800 percent väčšou prenosovou kapacitou. V dobe, kedy staré štandardy odchádzajú a s nimi aj káble, je podobná evolúcia veľmi podstatná. Odstránenie 3,5 milimetrového portu z iPhone 7 bol iba začiatok novej éry, kde už nebude pre zastaralé technológie z konštrukčného uhľa pohľadu žiadne miesto. Konštrukcie smartfónov tým zároveň nadobudnú elegantnejší šmrnc, pretože o pár rokov nenájdeme ani na jednej strane dierky alebo akékoľvek iné otvory. To však logický znamená i spoľahlivejšiu vodeodolnosť. Možno teda očakávať, že ak si v blízkej budúcnosti zaobstaráme mobil, tak pôjde o úplne bežnú súčasť výbavy, čiže niečo ako fotoaparát.
Z dôvodu neustále zoštíhľovania konštrukcií je ale tiež nevyhnutný príchod virtuálnych SIM kariet. Znamená to, že tie dnešné nahradia fyzicky neexistujúce alternatívy. Mobilný operátor nám telefónne číslo priradí prostredníctvom smartfónu a pripojenia k mobilnému internetu.
Domy, zariadenia a jedlo z 3D tlačiarne
Keď chce niekto začať stavať svoj vlastný príbytok, musí si najskôr zaobstarať pracovnú silu, ktorá sa mu o to postará. A keďže stroje prevezmú všetku manuálnu prácu, stavanie domov alebo väčších budov zostane na 3D tlačiarniach obrovských rozmerov. Táto očakávaná a zároveň celkom reálna evolúcia zníži náklady, zvýši úroveň kvality a nezanedbateľne porastie aj životnosť nehnuteľnosti. Samotná práca navyše potrvá neporovnateľne kratšiu dobu, ako keby sa jej chopia ľudia vlastnými rukami.
Rovnako sa dá povedať, že 3D tlačiarne nahradia dnešné fabriky. Ich kapacity umožňujú vyrábať celý rad produktov - smartfóny, elektromobily, chladničky či dokonca i chutné pokrmy, takže vedia v podstate nahradiť celý kuchynský personál v reštaurácii. Využitie ale nepochybne nájdu aj v domácnostiach. Viem si predstaviť, ako cez aplikáciu vyberám jedlá priamo z obrovskej databázy internetu a tie mi tlačiareň behom niekoľkých minút vytlačí tak, že nebude potrebné ani ohrievanie v mikrovlnke. Všetko pekne spracované, tepelne upravené, dôkladne naservírované a mňa to nestálo absolútne žiadnu námahu.
Na crowdfundingových weboch sa už stihli niekoľkokrát objaviť projekty, ktoré mali za cieľ priniesť kompaktné a na používanie jednoduché trojrozmerné tlačiarne. Ovládanie zakaždým pribiehalo skrz mobilnú aplikáciu a na výrobcovia okrem iného sľúbili aj široké portfólio náplní. Jednou z takých je napríklad populárny model OLO.
3D tlačiarne sú ale kvôli svojim nemalým benefitom kľúčové aj pre ľudské kolónie vo vesmíre, kde bude nedostatok ľudskej pracovnej sily. Stačí im iba poskytnúť detailný 3D model a pripojiť náplne s hmotou, ktorú vyberieme podľa toho, čo chceme vytlačiť a všetko ostatné necháte na zariadení. Pri jedle môže byť hmota zo zemiakov, ryže, mäsa alebo zeleniny. Pri stavaní budov zase z betónu a v medicíne vie poslúžiť i na tlačenie použiteľných ľudských orgánov, čiže sa tým pádom urýchli čakanie na transplantáciu. Tlačiareň jednotlivé náplne dokáže kombinovať podľa potrieb, aby tak dosiahla požadovaný výsledok.
Podľa známeho futurológa Jeremyho Rifkina bude presun 3D tlačiarní do mainstreamu znamenať ďalšiu priemyselnú revolúciu. Éra trojrozmernej tlače započala v roku 2010, kedy začali výrazne klesať ceny zariadení. Za uplynulých šesť rokov až 20-násobne, takže zaobstaranie kompaktnej tlačiarne dnes znamená utratiť tak okolo tisíc eur. A do roku 2026 cenovka klesne ešte viac, vďaka čomu si ju zaobstará takmer každá rodina a takmer každá výrobná spoločnosť na svete.
Internet of Things alebo jednoduchšie internet vecí
Ak niekto hovorí o Skynete, môže to byť z dvoch dôvodov. Buď spomína na sci-fi film Terminátor alebo prirovnáva smerovanie technologického vývoja s apokalyptickým vzostupom nesmierne inteligentných a zároveň krvilačných robotov vybavených nevídanými možnosťami, čo vôbec nie je ďaleko od pravdy. Avšak s tým rozdielom, že v skutočnosti nebudú krvilačnými. Teda pod tou podmienkou, že pôjde všetko podľa plánov. Bezdrôtovú sieť, cez ktorú nadviažu medzi sebou komunikáciu, však nenazveme Skynet, ale jednoducho internet vecí a jeho základy možno vidieť už v týchto dňoch.
Internet of Things je akousi ďalšou generáciou dnešného internetu. Miesto ľudí však poslúži elektronickým zariadeniami na získavanie čerstvých dát z digitálnej diaľnice alebo ako už bolo raz spomenuté, vzájomné komunikovanie. Najskôr ale musíme počkať na príchod a vybudovanie mobilných 5G sietí či nedávno predstavený bezdrôtový štandard Bluetooth 5, ktorý tentokrát prispôsobili potrebám internetu vecí.
Cez internet vecí začnú v najbližších rokoch komunikovať ako inteligentné rodinné domy, tak aj elektromobily, smartfóny alebo dokonca aj domáce spotrebiče. Jednoducho všetko, čo dostane nevyhnutný hardvér a nevyhnutný softvér. A čo z toho získame my? Predstavte si, že priamo z práce viete mať pod kontrolou celý dom (ovládanie teploty v jednotlivých izbách, otváranie okien či spustenie zavlažovania) alebo môžete diaľkovo ovládať všetky zariadenia, ktoré vlastníte, iba za použitia vášho smartfónu, kam nainštalujete potrebné aplikácie. A presne o tom internet vecí je - všetko okolo nás vzájomne prepojiť.
Tento moderný typ internetu výbore poslúži aj inteligentným mestám (napríklad Tesla City) ako bohatý zdroj dát, bez ktorých by nevedeli byť inteligentné. Dáta budú zbierať obrovské množstvá za bežných okolností nepostrehnuteľných senzorov na verejne prístupných miestach, čo zlepší efektívnosť práce technických služieb, hasičov, záchranárov alebo takej polície. Internet vecí sa preto dá označiť za dôležitú infraštruktúru takzvanej informačnej spoločnosti vykonávajúcej neustály zber, uchovávanie a používanie dát na uľahčenie a najmä spríjemnenie našich denno denných životov.
