- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Vyzerá to ako z krvavej drámy, opak je však pravdou.
Stovky tiel, ktoré sú voľne rozhádzané po lese a priľahlom pozemku. Niektoré sú pohodené len tak v tráve, iné sú zavreté v autách a ďalšie plávajú na hladine jazera. Predstava ako z hororu? Nie pre forenzných antropológov z University of Tennessee, ktorí využívajú celú oblasť ako výskumné stredisko ľudovo prezývané „farma“ alebo niekedy aj „ľudská farma“. Bezpochyby sa výskumné pracovisko radí k najzvláštnejším svojho druhu. Donedávna bolo dokonca jediné, no dnes existujú už ďalšie dve (obe v USA). Najdôležitejší bod výskumu je spresniť metódy určovania doby úmrtia človeka v kontexte s vonkajšími vplyvmi (dážď, sucho, vlhko, teplo, zima atď.) Vedci a mnohokrát aj kriminalisti tu skúmajú jednotlivé procesy, ktoré sa dejú s mŕtvym telom v odlišných podmienkach. Telo zatvorené dva týždne v aute vyzerá diametrálne odlišne ako telo ponechané voľne v prírode a vystavené lesnej zvery.
Pôvod farmy sa datuje do 70. rokov. Založená bola ako miesto vhodné na simuláciu procesov odohrávajúcich sa v mŕtvom tele. Zakladateľ, profesor Bass mal ciel založiť ľudskú farmu, ktorá by slúžila ako praktická ukážka pre študentov univerzity, ale aj kriminalistov a policajných technikov. Spočiatku bol však projekt orientovaný výlučne na antropologické štúdium, ktoré sa malo zaoberať najmä kostrovými pozostatkami a ich hlbším skúmaním. Postupom času začali do remesla fušovať aj profesori z odlišných oborov. Jednými z prvých boli entomológovia (vedci zaoberajúci sa hmyzom), ktorí videli vo farme neuveriteľný potenciál na odhalenie najrôznejších hypotéz. Dnes tu teda bok po boku pracujú antropológovia a entomológovia, ktorí usporadúvajú výcvik pre policajné zložky ale aj federálnych agentov. V súčasnosti disponuje výskumné centrum asi štyrmi stovkami tiel. Ročne sa však počet zvyšuje o ďalších 40 až 50.
Na to, aby ste sa ocitli v centre vedeckého záujmu, treba vyplniť príslušné dokumenty, ktorými sa po smrti odovzdáte do rúk vedcov. Vo väčšine prípadov ide o dobrovoľníkov, rozhodnutých poslúžiť aj po smrti dobrej veci a napríklad pomôcť chytiť budúceho vraha. Stačí poslať fotografiu, vyplniť dotazník a disponovať o smrti čiastkou, z ktorej sa následne financuje prevoz tela do Knoxvillu v štáte Tennessee, kde sa farma nachádza. Dobrovoľníci s trvalým pobytom do 200 kilometrov od centra majú dopravu grátis. Mŕtvoly, ktoré už sú na prvý pohľad nepoužiteľné (zostala z nich len kostra a vlasy) slúžia vedcom aj naďalej, keďže sa stávajú súčasťou antropologickej zbierky.
Ako sa správa telo, ktoré je bez známok života? V prvom rade prestáva cirkulovať krv, čo má za následok tvorbu ružových a fialových škvŕn. Krv po čase padá v smere gravitácie, takže sa na koži vytvárajú jednoliate sfarbené ložiská. Najextrémnejším vplyvom je teplý slnečný deň. V takomto prípade objavia telo ako prvé muchy, nasledujú chrobáci. Telo bez známok života spozorujú behom pár minút. Následne začnú klásť vajíčka do úst, očí, uší a telesných otvorov. Pokiaľ sa vyskytuje na tele akékoľvek zranenie, muchy zvyknú i túto časť „označiť“. Aj vďaka hmyzu dokážu vyšetrovatelia neskôr zistiť všetky potencionálne zranenia nachádzajúce sa na obeti. Najväčšiu aktivitu vykazujú muchy v slnečné letné dni, najnižšiu zasa logicky v zime. Z nakladených vajíčok sa neskôr vyliahnu larvy, ktorým slúži ako potrava mäkké tkanivo. Doba vyliahnutia je ovplyvnená práve poveternostnými podmienkami. V dôsledku premnoženia baktérií telo prechádza po zhruba 5 dňoch do aktívneho rozkladu, kde častokrát dôjde k prasknutiu v dôsledku plynov. Mimo USA sa nachádza ešte jedno podobné zariadenie v Indii, to je však orientované len na zvieracie zdochliny, a tak sú zatiaľ Spojené štáty jedinou krajinou, v ktorej sa skúmajú mŕtvoly aj praktickými metódami.
