Kamaráti so skvelými zážitkami spoza oceánu.
Klochy a Jurky sa toto leto vybrali do Spojených štátov amerických, aby si ako mnohí ďalší európski študenti splnili sen o práci v tejto zaoceánskej krajine, lenže v rámci programu Work & Travel si svoje dobrodružstvo trošku pozmenili. Okúsili ho už pred pár rokmi, a tak tento rok podali výpoveď skôr, nakúpili letenky, prenajali auto a aj keď to môže znieť ako dovolenka na úrovni, chalani si chceli cestovateľské leto v USA užiť so študentským rozpočtom. Nejdeme ďalej približovať to, čo sa im na cestách prihodilo, pretože toho bolo viac než dosť, ale môžeme ti odporučiť ich vlastný článok, profil na Instagrame a samozrejme aj Facebook, kde sa dozvieš všetko nové o ich zážitkoch.
Ahojte, mohli by ste sa nám na začiatok v krátkosti predstaviť? Kto ste a ako ste sa spoznali?
Jurky: Džaugo, ja som Jurky. Vysoké chlapča s dušou 17-ročného tínedžera. Milujem cestovanie, prírodu, hory, more, zvieratká a borovičku s pivom, čiže srandu. Som vegetarián, rád improvizujem, spoznávam nové kultúry, jedlá a ľudí. Neznášam predsudky a nudu. S Klochym sme sa spoznali v prvom ročníku na vysokej škole v Banskej Bystrici na internáte, kde sme bývali na jednej chodbe oproti sebe ako v seriáli Priatelia. Každý si niečo varil na kuchynke a padla otázka, či nejdeme večer spolu niekde na párty. Odvtedy sme najlepší kamoši už viac ako 6 rokov.
Klochy: Ahojte. Ja som Klochy, milujem spoznávanie stratených svetov. Čím ďalej viac cestujem spontánnejšie, ekologickejšie a s viac dotrhanými teniskami. Mám tesne po škole a výška mi zmenila život. Nie čo sa týka školských vedomostí, ale osamostatnenia, nových príležitostí a času na samého seba. Tento čas ma naučil, že už nechcem robiť niečo, čo ma v živote nebaví, ale ísť si za svojimi snami. A teda napríklad, že ísť na vysokú školu len preto aby bola, nie je najlepší nápad. Možno je lepšie ísť vycestovať okolo sveta. A som nesmierne rád, že som môj prvý deň na internáte stretol toto veľké strelené chlapča Jurkyho. Odvtedy to už ide len hore vodou.
Spomínali ste, že prvá skúsenosť s programom Work and Travel prišla ešte v roku 2013. Prečo ste chceli ísť na leto do USA namiesto napríklad klasického Chorvátska s oveľa menšími starosťami?
Klochy: Bola to obrovská príležitosť rozšíriť si obzory, nabrať skúsenosti, užiť si život trošku z inej perspektívy, z inej strany mláky. A navyše, dovolenka je len veľmi krátke obdobie, toto je už bývanie v inej krajine. 4 mesiace na inom kontinente.
Bol prvý letný pracovný program v USA veľmi odlišný od toho posledného?
Klochy: Áno aj nie. Prvý raz to bol ten pravý šok z Ameriky, obrovské zimomriavky na prvej ceste z letiska. Konečne som videl všetky tie obyčajné veci, ktoré som celý život spoznával prostredníctvom amerických filmov. Napríklad žltý školský autobus, vidieť ho na vlastné oči bol pre mňa zážitok. Mali sme super apartmán, super ľudí naokolo, bolo nás dokopy 6 Slovákov, všetko sme sa už dopredu poznali, a jeden Ukrajinec. Má to aj jednu veľkú nevýhodu, našej angličtine sme veľa nedali. So zamestnávateľom neboli žiadne nezhody. Žili sme si v takej bublinke bez starostí. Moju druhú návštevu v Amerike som dlhšie zvažoval. Ale nakoniec sme sa na to dali, tentoraz štyria chalani. A teraz to už bola väčšia punkáčina. Hneď v lietadle sme to pekne pooslavovali a poriadne si ani nepamätám príchod na imigračné. Ďalej boli nezhody so zamestnávateľom, výpoveď. Naučilo ma to ale strašne veľa, kopec telefonátov po anglicky, obhajovať sa, vzdorovať. No a nakoniec a najlepšie na tom celom bolo samozrejme 50-dňové nízko-nákladové cestovanie.
Mohli by ste nám niečo povedať o tom, kde ste naposledy v USA pracovali, ako ste sa k tejto práci dostali a napríklad aj to, či by ste ju išli robiť opäť?
Klochy: Je to super mega skúsenosť. Hlavne počas vysokej školy, keďže vtedy sa tam dá dostať pracovne najľahšie. Už by som to ale robiť nešiel. Na začiatok paráda a ak sa to niekomu zapáči, môže si tam teoreticky aj budovať kariéru. Veľa ľudí to aj robí. Teraz som už ale po univerzite a v štádiu života, kedy mi kariéra plná pravidiel nič nehovorí.
Jurky: Pracovali sme ako plavčíci v štáte Maryland, okolie Washingtonu D.C.. Prácu sme si vybavili už na Slovensku. Bola to dobrá skúsenosť, plavčíkovanie, sedenie na slnku a v podstate nič nerobenie, ale už by som to asi nešiel robiť znova.
Skúšali ste ako plavčíci napríklad baliť americké baby, zachraňovali ste niekoho pred utopením a aký bol vlastne váš najextrémnejší zážitok z práce plavčíka?
Jurky: My sme pracovali na kúpalisku, kde nás bolo viac plavčíkov, a prevažne tam chodili deti a nie dievčatá v našom veku. Za celú sezónu sa tam topili deti asi 3-krát, ale všetko dopadlo v poriadku. Extrémne zážitky sme nemali, ale každý deň sme oblepovali ošúchané deti leukoplastom.
Klochy: Veru, chodili tam samé deti. A naše americké kolegyne, ktoré nám sem tam prišli na výpomoc boli ešte pod zákonom, haha. Ale nie, len som sa ich hanbil.
Kedy nastal ten zlom, keď ste sa rozhodli, že vás už práca nebaví a chcelo by to zmenu v podobe cestovania?
Klochy: Nešlo o to, že nás práca nebaví, a tak ideme cestovať. Mali sme dohodu, že budeme robiť až do konca sezóny. Lenže náš zamestnávateľ niekoľko sľúbených vecí nedodržal a nechcel to zmeniť, a tak sme si to trošku spravili po svojom. Nechceme nikomu zle, ale ani si nenecháme skákať po hlave. V 2013-tom to všetko fungovalo. Veci sa ale menia a ja som vlastne veľmi vďačný, ako sa to vykryštalizovalo. Zažili sme vďaka tomu neskutočný koniec leta.
Jurky: Asi po mesiaci pracovania, sme už snívali, kedy a kam vypadneme. A špekulovali sme, ako sa dá dať výpoveď a ísť cestovať nízko-nákladovo po USA.
Ako zareagovali rodičia a známi, keď ste im povedali, že sa chystáte na neviazanú 50-dňovú cestu naprieč USA?
Jurky: Rodičia neboli veľmi nadšení, lebo si mysleli, že tam ideme robiť a cestovať tak týždeň dva a nie 50 dní. Ale povedali nám, nech si to užijeme naplno. Kamaráti si už asi zvykli, že si cestujeme po svojom.
Klochy: Myslím, že ma už v tomto začali podporovať, aj keď sa často o veľa veciach nerozprávame. Aj keď sa musia niekedy veľmi báť, verím, že sú spokojní, keď vidia, že si ich dieťa plní svoje sny.
Prečo ste sa rozhodli vydať hneď do New Yorku a nešli skúsiť cestovateľské šťastie napríklad na Floridu? Ako ste si plánovali svoje ďalšie cestovné kroky?
Klochy: Keď už sme mali vďaka výpovedi veľa času, rozhodli sme sa precestovať západné pobrežie, tam nás to lákalo. Ale na začiatku sme si ešte oficiálne akože hľadali novú prácu. Nikto nevedel, kde sa chystáme, ani niektorí najbližší haha.
Jurky: Z New Yorku sme našli lacné letenky do Denveru a z Denveru sme si už plánovali cestu ďalej. Vlastne sme mali plán len zhruba čo chceme vidieť a ďalej sme už len improvizovali. Nemáme veľmi v láske vyvaľovať sa na pláži dlho, a preto nám Florida ani nenapadla. Chceli sme cestovať čím dlhšie za málo peňazí.
Ako by ste ohodnotili fungovanie a spokojnosť s couchsurfingom v USA? Boli ste veľmi prekvapení z toho, ako si žil nudista, ktorý vás hostil v spomínanom New Yorku?
Jurky: Cestovali sme štyria a zo začiatku sme si mysleli, že s couchsurfingom bude problém. Ale vôbec nebol, stále sme si našli super hostiteľa, ktorý nám ukázal to najzaujímavejšie z danej oblasti. U couchsurferov sme spali dokopy asi 15 nocí a nevieme si to vynachváliť. Vedeli sme, že ideme k nudistovi, no nečakali sme, že otvorí dvere holý a povie nám, nech rýchlo ideme dnu, aby ho nevideli susedia. Povedal nám, že sa takto cíti slobodnejšie, a tak sme si to vyskúšali aj my, haha.
Klochy: Bol to určite šok, aj keď sme zhruba vedeli, do čoho ideme. Prvýkrát v živote sme si to vyskúšali aj my. Zo začiatku trošku čudné, ale neskôr príjemne oslobodzujúce. A keď sa raz večera zvrhla na poriadnu párty, tak skrsol nápad ísť potichu hore na strechu. Na strechu na Manhattane. A tam sme sa znova všetci povyzliekali a s fľaškami si užívali výhľady na nočný Gotham. Bolo nás tam asi 10. Život je dakedy ozaj veľká paráda.
Šli ste do štátu Colorado primárne s vedomím, že si chcete vychutnať legálnu marihuanu, alebo existovali aj ďalšie dôvody?
Jurky: Primárne to bolo kvôli lacnej letenke a lacného prenajatia auta. Colorado dodnes radíme ku najkrajšej oblasti, ktorú sme navštívili na našom výlete.
Klochy: Kvôli lacnej letenke. Zakázané ovocie chutí najlepšie, haha.
Ako by ste opísali priebeh nákupu marihuany v Colorade? Aké opatrenia ho sprevádzali a čo od vás predavači vyžadovali?
Jurky: Po vstupe do budovy sme vošli do miestnosti, kde stál chlapík v obleku a mal na sebe odznak, na ktorom bola marihuana, potom nás poprosil o pasy, keďže Klochy si svoj zabudol u couchsurfera, hore som mohol ísť iba ja. Chlapík mi dal papierik s číslom a poslal ma na piate poschodie. To číslo som naťukal do dverí. Vošiel som dnu a tam sedela žienka, ako v kancelárii, poprosila ma znova číslo a pas. Potom ma poslala do ďalšej miestnosti, kde boli dvaja predavači za barom. Na odporúčanie jedného predavača som si vybral jednu vzorku, dal mi ju do umelej krabičky a zabalil do bieleho papiera ako syr. A tak som vytešený išiel von.
Klochy: Ja si rád zabúdam veci, a tak som čakal vonku. Fotil som si vchod s nápisom rekreačnej marihuany a v tom na mňa vyletel starší pánko, ktorý ma pekne zdrbal, že čo ho fotím. Možno niekto „dôležitý“, nechcel byť na fotkách, ktoré dokazujú, že je tiež rekreačný labužník a milovník zelenej rastlinky.
Marihuanu sa vám podarilo prepašovať až do vedľajšieho štátu Wyoming, nebáli ste sa polície?
Klochy: Asi by som klamal, keby som povedal, že nie. Ale nejak sme to extra neriešili. Navôkol sú nebezpečnejšie veci. A navyše už v novom štáte dlho nevydržala.
Jurky: Plastovú krabičku sme dali do konzervy a do smetného koša, čo sme mali v aute a šli sme. Veď trošku adrenalínu nezaškodí.
Štáty Wyoming, Montana a Idaho nepatria medzi oblasti, ktoré bežný Slovák pozná a vyzná sa v tom, čo sa v nich nachádza. Ako by ste ich opísali a kde sa vám páčilo najviac?
Jurky: Rozprestiera sa tam najväčší a najstarší národný park na svete Yellowstone. Najviac sa mi asi páčila príroda Wyomingu, taká nespútaná divočina.
Klochy: Súhlas. A ešte sa mi páčilo kempovanie zadara v národnom parku Grand Teton a ešte jazda autom. Hlavne v noci, len my dvaja, naše svetlomety, parádna hudba, minimum áut a navôkol len temná divočina. A sem tam pri pauze sme si mohli vďaka minimálnemu svetelnému znečisteniu kráľovsky užiť výhľad na jasnú hviezdnu show na oblohe.
Zanechal na vás Yellowstone najväčší dojem z celého USA? Ktorý zážitok z vášho tripu vám dodnes napadne ako prvý a rezonuje vám neustále v mysliach?
Jurky: Určite zanechal, pretože je tam nedotknutá príroda, zakázaný lov živočíchov, a preto sme mohli vidieť rôzne druhy zvierat, ktoré sa vôbec nebáli ľudí. Pre mňa najväčší zážitok je stretnutie s medveďom Grizlym, ktorý vystrašený utekal z kempu a práve ja som mu vošiel do cesty. Medzi nami boli iba tri stromčeky a pozerali sme si do očí. Macko zabručal ja som zakričal a utekali sme si každý po svojom. Dodnes keď rozprávam tento príbeh, tak mi srdce začne biť rýchlejšie. A na tento zážitok proste nezabudnem. Yellowstonský Yogi, ktorý kradne piknikové košíky turistom, naozaj existuje.
Klochy: Nedokážem povedať, že Yellowstone bol pre mňa naj. Ale Grizly stál za to. Keď sa to stalo, akurát som hľadal dáke konzervy v kufri auta a asi 10 metrov odo mňa si to na dva metre medzi stromčekmi rozdával Jurky s medveďom. Keď macko ušiel do lesa a Jurky na toalety, tak som ho čakal asi pol hodinu pri stane. Keď sa vrátil, už sme len preberali hlboké debaty o živote v spoločnosti 1,7 litrovej lacnej whiskey.
Bol Texas skutočne taký divoký a nekonečný, ako sa o ňom hovorí? Aké dojmy ste mali z ľudí, s ktorými ste sa v Texase stretli a rozprávali?
Klochy: Je obrovský a má veľa ropy a videli sme z neho len minimum. Príroda je super, hlavne sme si užili bezplatné kempovanie na pláži na najdlhšom bariérovom ostrove na svete Padre Island. Boli sme tam úplne sami. A čo sa týka väčších miest, tak majú super nariadenie, že domy sa navonok nemôžu moc od seba líšiť. Čiže kreativita a individualita ide stranou. Nič moc stovky rovnakých domov vedľa seba.
Jurky: Divoký ani nie, ale je to fakt obrovský štát. Ľudia tam boli milí, usmievaví, hrdí Texasania a skutoční kovboji.
Ako sa vám v Novom Mexiku podarilo dostať do vojenského priestoru? Čo vám povedali vojaci, keď vás prvýkrát zbadali v jeho areáli? Ako prebiehalo samotné vypočúvanie?
Jurky: Hľadali sme miesto na stanovanie a na mape sme našli jazero, tak sme sa chceli zložiť tam. No prešli sme menšou vrátnicou a pýtame sa na cestu ku jazeru. Jeden vojak nám len povie odstavte auto ku krajnici. Vôbec sme nevedeli, že je to vojenský objekt. Zobrali nám pasy a pýtali sa na farbu očí, výšku, váhu, dokonca na farbu oblečenia čo máme na sebe, tak sme sa smiali, či nevidia. Ale dopadlo to dobre, dali si s nami fotku a odporučili nám miesto na stanovanie.
Podarilo sa vám stretnúť aj skutočných originálnych Indiánov, alebo iba komerčné napodobeniny týchto pôvodných obyvateľov?
Jurky: Skutočných Indiánov sme stretli v rezervácii Monument Valley. No podarilo sa nám stretnúť Indiána aj v jednom moteli na Route 66, ktorý nás potom zobral do kruhu a pomodlil sa za nás a našu šťastnú cestu. Silný emocionálny zážitok.
Klochy: Sem-tam sme ich postretávali, ale do reči sme sa úprimne a otvorene dali len s naším motelovým Indiánom. Prezradil nám, že pracovne jazdí na Aljašku, kde si pekne zarobí a potom si užíva kade tade so svojimi piatimi priateľkami. Jedna bola akurát na nákupe v obchode. Tak som sa spýtal, či o sebe navzájom vedia. Povedal, že áno. Išla z neho veľká pohoda a bola cítiť veľká energia. Dobrý muž s trošku rozdielnym pohľadom na život.
Aké boli vaše dojmy z Route 66? Vydali by ste sa po nej znovu? Má skutočne tú pravú americkú atmosféru?
Klochy: Väčšina cesty je už dávnejšie vyradená a nepoužiteľná. Niektoré úseky však stále slúžia ako turistická atrakcia v podobe „Historic Route 66“. Pravé špinavé americké cesty sme si užili aj inde. Celkovo v poslednej dobe rozmýšľam, že by som sa tam ešte raz vrátil a precestoval si to znovu. Po Amerike sa cestuje úžasne.
Jurky: Na okrajoch cesty Route 66 sú staré rozbité americké autá a to určite dodáva tú pravú americkú atmosféru. A keby bola možnosť, určite by sme sa po nej vydali znovu. No pravdepodobne tentoraz už v štýle knihy On the road – Na ceste.
Zapôsobila na vás Kalifornia a jej mestá najviac? Keby ste sa mali možnosť okamžite vrátiť, avšak stráviť pár týždňov iba v jedinom navštívenom štáte alebo mieste, kde by to bolo?
Klochy: Skôr by som povedal, že na mňa super zapôsobila celá západná Amerika. Viem si predstaviť stráviť dlhší čas aj v Kalifornii. No je už dosť preľudnená a miesto, kde ma to tam láka najmenej, je asi Los Angeles. Ale momentálne by som sa asi rozhodol pre nejaké dobrovoľníctvo v Novom Mexiku. Láka ma ten mimozemský vyprahnutý svet. Nové Mexiko však môže ponúknuť oveľa viac než len to.
Jurky: Určite áno, Kalifornia je prekrásny štát, ktorý má more aj hory. Plus slnečný život v mestách je určite super. Môj najobľúbenejší štát je práve Kalifornia, kde by som si vedel predstaviť stráviť aj rok a surfovať každý deň.
Minuli ste v Las Vegas aj zopár desiatok dolárov? Vyskúšali ste si tam život v nejakých kasínach?
Jurky: Jednu noc sme strávili v hoteli Luxor v známej pyramíde, čo je jeden z najznámejších hotelov a kasín v Las Vegas. Ale náš nízko-nákladový rozpočet sme si nemohli dovoliť prehajdákať, tak sme minuli iba zopár dolárov a dokonca náš jeden kamoš vyhral asi 20 dolárov, tak sme mali na fľašku.
Klochy: Ja moc gambling nemusím, a tak som sa len pozeral a popíjal. Celkovo ma Las Vegas vôbec neláka a navyše riadne ničí okolitú prírodu veľkej časti západného pobrežia. Ešte to bude s týmto mestom hriechu v blízkej budúcnosti „sranda“. Ale za jednu noc šialenej párty to asi stojí.
Čo sa vám stalo na ceste v Utahu, keď do vás zozadu narazil kamionista? Brali ste to s humorom, ale ako prebiehalo zaisťovanie a dokumentovanie zo strany polície? Vyskytli sa nejaké problémy?
Jurky: Do cesty nám vbehol kojot, a tak sme pribrzdili, no nejak sme zabudli, že za nami ide kamión, ktorý to nemal šancu ubrzdiť, tak nás len šuchol a skončil v priekope. Oproti išiel policajt, čo všetko videl, tak to hneď začal zaisťovať. Trvalo to asi hodinu, ale neboli žiadne problémy. Všetko berieme s humorom, však sme predsa prežili, šofér nám povedal, že budeme mať aspoň príhodu pre deti.
Klochy: Všetko vyriešil náš plavčícky leukoplast, ktorým sme zalepili ranu nášho autíčka Mendy a mohli sme pokračovať. A šofér kamiónu je náš veľký hrdina.
Po návrate do Colorada ste odleteli späť do New Yorku, kde ste sa vrátili k svojmu nudistovi a následne domov do Európy. Kedy sa vidíte v Spojených štátoch amerických opäť? Stačilo už?
Klochy: Zatiaľ stačilo, ale ktovie. Čim ďalej rozmýšľam, že predsa len raz by som sa tam vrátil. Teraz sú však naše myšlienky sústredené na opačnú stranu, na východ.
Jurky: Zatiaľ nám výlet po USA stačil, ale nikdy neviete, čo bude ďalej. Svet je veľký a Amerika nás stále láka, no teraz stredná alebo južná ;)
Koľko vás celé 50-dňové dobrodružstvo vyšlo po finančnej stránke? Dali by sa niektoré aspekty ešte obmedziť a znížiť rozpočet o pár stoviek eur?
Jurky: Celý výlet nás stál okolo 2000 dolárov na osobu a určite by sa dal ešte rozpočet znížiť. Keby sme pili menej piva, bolo by to lacnejšie.
Klochy: Dalo by sa to napríklad aj bez požičania auta, len stopom, alebo nákladnými vlakmi. To ma vždycky lákalo. Nie kvôli finančnej stránke, ale kvôli dobrodružstvu.
Chystáte sa v blízkej budúcnosti objavovať napríklad aj Európu či Áziu?
Klochy: Hneď po škole sme sa vybrali stopom zo Slovenska do Ázie, na neurčito. Po škole sme sa rozhodli náš život poňať trošku inak. So sebou máme len pár vecí a náš stan, keďže veríme, že čím menej vecí máme, tým sme slobodnejší. Či sa bojíme? Oveľa viac ostať doma, nájsť si dobrú a bezpečnú prácu a padnúť do stereotypu. A o pár dní nás už čaká staroveká Perzská ríša, dnešný Irán.
Jurky: Momentálne sa nachádzame v Arménsku, kde nás prekvapilo množstvo napadaného snehu. Na ceste sme už 80 dní.
Čo by ste na záver chceli odkázať našim čitateľom?
Jurky: Riadim sa mottom: „Pokiaľ si myslíte, že dobrodružstvo je nebezpečné, skúste rutinu! Tá je smrtiaca…“.
Chceme ľudom ukázať, že sa dá žiť aj inak. Podľa vlastných pravidiel a nielen podľa pravidiel systému. Ak ťa niečo nebaví, tak to nerob. Nie si predsa strom, môžeš si ísť stále za svojimi snami. Nemusíš práve cestovať ako my, len proste rob, čo ťa baví.
Klochy: Nie všetci sa narodíme s nekonečnými príležitosťami života, ale v dnešnej dobe veľa z nás má tú šancu naplniť si svoje sny. Ak veľmi chceš, tak takmer nič nie je nemožné. Vypni telku, Facebook a nestrácaj čas. Vezmi život do vlastných rúk, rob chyby, porušuj pravidlá, užívaj a nasávaj život celou svojou bytosťou...
Chalanom ďakujeme za rozhovor, znovu pripomíname ich sociálne profily na Instagrame a Facebooku a želáme ešte veľa šťastne precestovaných kilometrov.
