Od mŕtveho dedka až po mágiu kvantových superpozícií.
Vecí, ktoré dokážu náš mozog poriadne zamotať, je obrovský počet - niektorým sme sa venovali aj u nás - no poriadne si zavariť hlavu nikdy nie je na škodu. Či už ide o očný klam alebo ilúziu, zložitý paradox či len zapeklitú hádanku, keď sa ich snažíme pochopiť a nedarí sa nám to, často vznikajú zábavné a hlavne zaujímavé momenty. Množstvo z nich má zaujímavé (a často aj vedecké a zložité) vysvetlenie, niektoré však dodnes nie sú rozriešené. Niekomu totiž kedysi napadol nejaký relevantný problém a ani storočia nestačili učencom na rozriešenie.
To však nie je prípad vrcholne zaujímavého paradoxu starého otca (Grandfather paradox) - ten svoje riešenie má, no naše mozgy trošku potrápi. Zábavný je už v jeho podstate - jeho pointa je takáto: Predstav si, že vieš cestovať v čase. Tak sa vrátiš o 60 rokov do minulosti, kde, ako správny vnuk, zabiješ svojho dedka. Prvý problém nastáva v momente, keď si uvedomíš, že ak si ho zabil, nemohol stvoriť jedného z tvojich rodičov a ty si sa nemohol narodiť. Ale pozor, pokračovanie - kedže aktuálne nie si narodený, nemohol si ani ísť do minulosti a zabiť ho. Mätúce.
Prejdime k riešeniu, tie sú dokonca dve. Na začiatok si pre zjednodušenie vysvetlenia definujme dva pojmy - súčasnosť (to, kde sme našli stroj času a odkiaľ sme pricestovali) a minulosť (to, kde zabiješ svojho dedka, 60 rokov pred súčasnosťou). To odfláknutejšie riešenie hovorí, že ak sa vrátime do minulosti, tak súčasnosť, ktorú sme opustili pokračuje ďalej, kedže náš odchod z nej nič nemení. My sme sa len premiestnili do alternatívnej reality, ktorá je zhodná s tou, z ktorej sme prišli, no je o tých 60 rokov pozadu. Ak v nej zabijeme dedka, súčasnosť, z ktorej pochádzame to neovplyvní, preto my v súčasnosti ostaneme žiť, iba v minulosti do ktorej sme pricestovali, sa žiadne ja nikdy nenarodí.
Druhé riešenie je výrazne zaujímavejšie, a nebudeme klamať, aj o niečo zložitejšie. Poďme pokračovať v niti načatej o dva odstavce vyššie, kde sme celú pointu paradoxu starého otca vysvetľovali. Teda keď nie som narodený, lebo môj dedko bol v minulosti zabitý, nemohol som ho zabiť (aj keď síce už raz bol technicky mŕtvy), kedže som sa nikdy nenarodil. Ešte raz. Môj dedko bol v minulosti zabitý, lebo som ho nemohol zabiť. Inými slovami fakt, že dedko je mŕtvy, vychádza z toho, že nemôže byť mŕtvy, lebo som ho nemohol zabiť. A keď nemôže byť mŕtvy, ostáva mu len žiť, no pritom je podľa prvej časti vety stále mŕtvy. Výsledok je teda vo finále výrazne prekvapujúci - dedko je v minulosti živý aj mŕtvy naraz a ja som sa tým pádom narodil aj nenarodil v ten istý moment.
Teraz ti možno napadla brilantná otázka - čo je na tomto komplikovanom preslove riešením? Je ním práve posledná veta - dedko je v minulosti živý aj mŕtvy naraz. Riešenie však musí byť možné aj v bežnom svete, čo pri dedkovi, ktorý by mal žiť a zároveň byť mŕtvy akosi nefunguje - veď vykonáva dve protichodné činnosti. Dedka si však môžeme predstaviť ako subatomárnu časticu - tie dokážu robiť niečo, čomu sa hovorí kvantová superpozícia a znamená to, že sa paralelne dejú nejaké dve činnosti so spoločným výsledkom. Dobrým príkladom je napríklad Schrödingerova mačka - jej princíp v skratke spočíva v tom, že vedec zavrie mačku do krabice s ampulkou plnou jedovatého plynu. To, či jed otrávi mačku závisí od toho, či sa pri ampulke umiestnená pomaly rozpadajúca sa častica úplne rozpadne (tá totiž drží ampulku s jedom zavretú). Čiže - ak je častica celá, mačka žije. Ak je rozpadnutá, mačka je mŕtva. Ak je však častica len spolovice rozpadnutá, z pohľadu kvantovej fyziky je častica rozpadnutá aj nerozpadnutá, teda je v superpozícii. Mačka však reálne byť živá aj mŕtva nemôže, aj keď to tento pokus dokazuje (viac si o živej-mŕtvej mačke môžeš prečítať tu).
To, že sme sa práve dozvedeli o nejakých superpozíciách nám pomôže rozriešiť celý paradox. Poďme si ho rozobrať na niekoľko jednoduchých bodov, vďaka ktorým bude všetko omnoho prehľadnejšie. Sleduj:
1) Žijem v prítomnosti. Vrátil som sa do minulosti.
2) Žijem v minulosti. Zabijem dedka, dedko je mŕtvy.
3) Nežijem, kedže dedko je mŕtvy, nemohol mať deti a jedno z nich nemohlo mať mňa.
4) Nežijem, teda som sa nemohol zabiť dedka. Dedko teda žije.
5) Žijem v prítomnosti, kedže dedko mal deti a jedno z nich malo mňa.
6) Žijem v minulosti. Zabijem dedka, dedko je mŕtvy.
Časť od bodu 2 by sa však bez existencie kvantových superpozícií zdala pomerne pochybná - dedka som zabil, no on celý ten čas vlastne žije, lebo som ho vlastne nezabil - to vyvoláva celkom zmätok. Práve superpozície toto umožňujú - dedko je živý aj mŕtvy presne tak, ako aj častice v atóme robia dve nezlúčiteľné veci naraz (napríklad sú pomerne často na dvoch miestach naraz). Hotovo.
Na záver ešte dodáme, že ak by sa tretia osoba pozrela do minulosti, dedka by tam našla, aj keď je zároveň teoreticky aj v súčasnosti. Detto ak by sa pozrela aj do súčasnosti. V skutočnosti by sa na dedka mohli pozerať dvaja odlišní ľudia zároveň - jeden by ho sledoval v minulosti, druhý v súčasnosti, obaja by ho videli, kedže dedko by bol na dvoch miestach naraz - presne ako elektrón (=subatomárna častica) v atóme. Či by ho mohol sledovať jeden človek v minulosti aj súčasnosti zároveň - ktovie - zatiaľ ostáva záhadou.
Pri riešení paradoxu neboli zavraždení žiadni rodinní príslušníci.
