Pozostatky studenej vojny sa menia na príbytok.
Hrozba nukleárneho útoku počas studenej vojny visela neustále vo vzduchu a obe strany barikády museli byť po celé tie roky pripravené na to, že by nepriateľ mohol kedykoľvek zaútočiť. Nukléarna vojna by neskončila dobre ani pre jednu stranu a našťastie k nej ani nedošlo, avšak dodnes po svete existujú miesta slúžiace ako dôkazy toho, čo mohlo byť. Jedno z nich sa nachádza aj niekoľko metrov pod zemou v americkom štáte Arkansas a ide o raketové silo, čiže miesto, kde bola uskladnená raketa s nukleárnou hlavicou pripravená zničiť všetko, čo sa jej po vystrelení postaví do cesty.
Studená vojna sa skončila na konci 80. rokov minulého storočia a s ňou prakticky aj neustále pripravené stratégie na prípadné odpaľovanie nukleárnych hlavíc. Logickým vyústením tejto situácie však bolo to, že americká, a samozrejme aj sovietska, vláda sa musela so svojimi raketovými silami a skladmi popasovať najlepšie ako mohla a jej cieľom bolo najmä skryť ich umiestnenie pred verejnosťou a navždy ich zanechať zabudnuté hlboko v zemi. Inak to nebolo ani v spomínanom Arkansase, kde sa nachádzalo rozľahlé silo, ktoré slúžilo ako domov pre raketu Titan II a pozostávalo z niekoľkých podzemných poschodí a častí.
V jednej z nich oddychovala samotná raketa a druhá časť zase spájala raketu s kontrolným centrom, kde sa nachádzali nielen počítače a dôležité systémy, ale aj miesto na spanie či kúpeľňa, takže v prípade nukleárnej vojny by boli jeho pracovníci schopní prečkať niekoľko týždňov a dokonca možno aj mesiacov priamo vo svojom pracovnom prostredí. Naše silo sa teda dočkalo dôchodku v roku 1986 a rovnako dopadli aj jeho zbrane. Americká vláda sa potom pustila do úpravy okolia a interiéru, aby bolo silo prakticky nepoužiteľné aj po jeho opätovnom náleze a otvorení. Do miesta, kde bola kedysi umiestnená raketa, boli nahádzané kusy betónu vážiace niekoľko ton a celé silo potom zaliali vodou, uzavreli a vstupný tunel zabarikádovali pod váhou niekoľkých ton hliny. Dalo by sa povedať, že technici uzatvárajúci celé silo si dali na svojej práci záležať, ale ani toto všetko neodradilo chlapíka menom GT Hill, ktorý dostal pred viac než šiestimi rokmi celkom bláznivý nápad.
Už dávno pred rokom 2010 sa GT dopočul o existencii takmer 30 rokov nepoužívaného raketového sila a netrvalo dlho, kým sa na miesto neprišiel pozrieť osobne. Lákala ho magická atmosféra toho, čo sa skrývalo pod zemou a zapečatenými dverami, ale väčšina z nás by sa pravdepodobne po prvej návšteve a užasnutom výraze tváre na miesto už nikdy nevrátila. GT napriek tomu dal veci do pohybu, informoval sa o všetkom potrebnom a pred šiestimi rokmi celé silo kúpil za niečo viac než 80-tisíc eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ho na ňom láka jeho sila a bezpečnosť, lenže po kúpe sa do vnútra ani len nevedel dostať a netušil, čo ho v nasledujúcich mesiacoch a rokoch bude čakať.
Plný entuziazmu sa pustil do projektu, ktorého cieľom je premeniť zabudnuté silo na obývateľné miesto a po šiestich rokoch práce musíme skonštatovať, že urobil celkom dobrý pokrok. Dlho sa potýkal s problémom, že za zapečatenými dverami sa neskrýva len jeho potenciálny budúci príbytok, ale aj 250 ton zatuchlej vody, ktorú odtiaľ potreboval dostať preč. S partiou kamarátov si prenajali bager, vymysleli taktiku, ako by sa dvere dali otvoriť a nakoniec ich aj skutočne otvorili a čo je ešte lepšie, všetko sa im podarilo zachytiť na kameru. V rámci svojho projektu totiž GT založil aj vlastný kanál na Youtube s názvom Death Wears Bunny Slippers a postupne dokumentuje každý kúsok postupu, ktorý na svojom sile urobí. Zatiaľ stále nevie, kedy sa bude môcť do upraveného sila nasťahovať, ale GT verí, že to bude čoskoro a neodradzuje ho ani fakt, že predpokladané náklady na jeho premenu sa šplhajú až do výšky takmer 300-tisíc eur.
