Nech hodí kameňom ten, kto nestalkuje.
Príbeh by mohol vyzerať nejako takto. Rútiš sa do víru nočného klubu už decentne pod vplyvom, pod pazuchou kabelka, pod druhou pripitá kamoška, ktorá predvádza catwalk ala Naomi Campbell. Asi po hodine vášho pobytu spozoruješ svojím orlím zrakom potenciálne zaujímavý objekt, ktorý neskôr prichádza na kus reči. Pre účely tohto článku ho nazvime @stranger123, jeho identita je ti zatiaľ neznáma a krátky rozhovor v alko-opojení poskytuje len dva údaje - krstné meno (bohužiaľ ani trochu špecifické ako napr. Frederik alebo Alan), bol to Peťo? alebo Paľo? a lokalitu - Dlhé Diely (pozn. red. časť Bratislavy). No a čo teraz?
Ráno teda so zvyškovým alkoholom v krvi štartuješ tie internety v telefóne a lustruješ. Najskôr všetkých Peťov a Paľov, ktorých ti vyhľadalo na základe spoločných známych, následne prehľadávaš všetkých známych z Dlháčov, ich fotky, fotky na ktorých sú označení. Nič. Nastáva pocit ešte väčšieho záujmu, ktorý sa u teba prejavoval už v detstve, keď si nevedela nájsť nejakú hračku a zaumienila si si, že niekde byť musí, takže si prehľadávala izbu aj niekoľko hodín vkuse, kým si ju nenašla. Po strastiplných minútach beznádeje, konečne vodítko! Našla si jeho kamaráta, cez kamarátovu frajerku si sa dostala na profil ďaľšieho kamaráta z inkriminovaného piatkového večera, prekontrolovala followerov a BINGO! Nenapísala si mu, pretože ten pocit satisfakcie sa dostavil, už keď si rozklika jeho profil. Game over.
Všetci si svojím spôsobom tvoríme na sociálnych sieťach "image", ktorý nemusí ani z polovice zodpovedať realite. Chceme byť videní, ale zároveň chceme, aby ostatní videli len pomyselnú špičku ľadovca, to najlepšie, závideniahodné v našom živote. Či už sú to značkové veci, ktoré ste si možno kúpili za posledné peniaze na účte, alebo dovolenky v exotických destináciách, ktoré ste si museli odpracovať. A následne čakáme obdiv, lebo život je o lajkoch, čím viac lajkov tým viac Adidas, veď presne preto máme verejné profily. Tak isto máme tendenciu sa vŕtať a vyhľadávať informácie o cudzích ľuďoch, ktorých nepoznáme a ťažko povedať, či chtiac či nechtiac pozbierame všetky dostupné fakty oveľa skôr, než sa s dotyčným či dotyčnou stretneme zoči voči. Nejednému z vás sa určite stalo, že ste v klube stretli v podstate cudzieho človeka, ale hneď vám pred očami vybehol jeho profil a posmelení alkoholom ste sa mu prihovorili vetou typu: “Teba poznám, ty sa poznáš s Marekom.”
Ak by existovala olympijská disciplína v rýchlosti vyhľadávania neznámych osôb na sociálnych sieťach, mohol by sa na stupienok víťazov postaviť každý majiteľ smartfónu. Nájsť kohokoľvek, s úplným minimom informácií sa dá v dobe, kedy sme všetci online, naozaj cez pár klikov. Je to úplne bežné si ešte pred prvým rande prelustrovať Google, Facebook aj fotky na Insta. Zistiť, čím sa náš nový budúci/a bývalý/bývalá živí, kam chodí do školy, či má psa alebo kde trávi dovolenku. Obzvlášť ženy vedia byť takmer až posadnuté a z nevinnej jednorazovej “kontroly,” čo má bývalý nové v živote, sa stane rituál.
Každý večer po príchode domov, si v pohodlí domova prezrieme nové pridané fotky, eventy na ktoré sa chystá, fotky z párty, na ktorých je označený, novú priateľku, jej fotky, čo robila, kde bola. Denne zápasíme s otázkami, v čom je lepšia ako ja? Prečo je s ňou a nie so mnou? Tie tenisky čo má odfotené sú určite fejky. To čo má za strašné obočie. Hashtag nou hejt. Stane sa z toho závislosť. Neustála potreba mať najnovšie informácie o tom, kde náš objekt záujmu bol a čo robil. Tím vedcov z Nórska dokonca nedávno publikoval psychologickú stupnicu o meraní závislosti na facebooku, ktorý môže byť rovnako návykový ako požívanie drog či alkoholu.
Dnes už je celkom bežným javom, nepýtať sa našej polovičky kde trávil/a večer, ale najskôr si skontrolovať snapchat, instastory a následne vyvodzovať závery. Takisto sú úplne bežné hádky za lajkovanie fotiek opačnému pohlaviu, prípadne vymazávanie nevyhovujúcich ľudí z friendlistov.
Otázkou teda zostáva: naozaj sme dospeli do doby, že ľudí na ulici poznáme z instagramu, robíme si názory na základe ich profilov a dokážeme si vytvoriť až chorobnú žiarlivosť alebo hejt na niekoho, iba na základe jeho prezentácie v online sfére?
