Stane sa z nás medziplanetárna civilizácia?
Technológie každým jedným dňom posúvajú hranice našich možností. Keby niekomu pred dvadsiatimi rokmi poviete, že niekto začal celkom reálne uvažovať o kolonizácii niektorej z planét našej slnečnej sústavy, v tom lepšom prípade by vás s najväčšou pravdepodobnosťou čakal nemalý výsmech. Keď sa dnes hovorí o ceste na Mars, už to nie je iba v knihe alebo hollywoodskom filme s fiktívnym príbehom. Podobné ambície zazneli aj z úst Elona Muska na Medzinárodnom astronautickom kongrese (IAC). Hoci občas znie ako blázon, v tej chvíli ho bral celý svet maximálne vážne. Elon nám totiž odhalil svoj veľkolepý plán, prostredníctvom ktorého nás chce nielen dostať na povrch červenej planéty, ale aj na ňom vybudovať sebestačnú ľudskú kolóniu, ktorej členova budú môcť kedykoľvek nastúpiť na palubu spiatočného letu.
A Million Humans Could Live on Mars By the 2060s https://t.co/d0nlk1xfOl via @NatGeo
— Elon Musk (@elonmusk) 27. septembra 2016
Podarí sa teda našej civilizácii zjednotiť a vstúpiť do novej éry alebo tu zostaneme na veky uväznení a budeme medzi sebou neustále súperiť či bojovať? Tá pozitívnejšia vyhliadka do budúcnosti predstavuje základný pilier tejto možno stále odvážnej vízie a zároveň i základnú podmienku, aby sa ambiciózne plány Elona stali realitou.
Jeden zo zakladateľov úspešnej platobnej služby PayPal, súčasný šéf modernej automobilky Tesla aj súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX na nedávnej konferencii v Mexiku odhalil detaily medziplanetárneho transportného systému určeného pre širokú verejnosť, ktorý chce počas nadchádzajúcich rokov vybudovať ako medzi Zemou a Marsom, tak neskôr i medzi ďalšími planétami z okolia. Ako ale niečo také dosiahne a čo všetko hodlá použiť?
Pripútajte sa, jazda začína
Ako prvé je nevyhnutné vyriešiť niekoľko základných problémov a medzi tie najpodstatnejšie patria samotné náklady na prepravu. Pri dnešných podmienkach by jedného pasažiera vyšla cena letenky na približne 10 miliárd amerických dolárov. Elon ju však plánuje znížiť na nejakých 200-tisíc, postupom času dokonca ešte nižšie. Podobný trend nastal behom uplynulých dekád aj pri obyčajných letenkách, ktoré nám umožňujú využívať služby tradičných leteckých spoločností. Nejde preto o nič prekvapujúce, ani nič nemožné.
Za ďalší podstatný problém môžeme označiť spôsob prepravy. Súčasné motory Merlin, raketa Falcon 9 a ani kapsula Dragon na dobrodružstvo rozhodne nestačia. Elon Musk spolu s jeho inžiniermi preto vymysleli vhodnú alternatívu, z čoho nakoniec vzišiel generačný nástupca motora Raptor, schopný spoľahlivo fungovať i vo vákuu, a nová, až 122-metrová vesmírna loď "Mars vehicle", čiže kombinácia obrovskej nosnej rakety a kompatibilnej kapsule s vlastným pohonom, do ktorej sa údajne zmestí 100 cestujúcich.
Ako už nepochybne mnohí počuli, jeho spoločnosť SpaceX dokázala na obežnú dráhu Zeme vyniesť (aj zničiť) nejeden satelit a úspešným návratom nosnej rakety prostredníctvom propulzívneho pristávania ušetriť niekoľko desiatok miliónov dolárov. Na dosiahnutie nižších nákladov hodlá SpaceX taktiež využiť aj dopĺňanie paliva priamo na orbite, vďaka čomu odľahčia náklad vesmírnej lode pri štarte. Takzvaná recyklácia technologickej výbavy spolu so spomenutým spôsobom tankovania je teda kľúčový prvok, ktorým vizionár hodlá spraviť z medziplanetárnych letov dostupnú záležitosť pre "bežných" ľudí, nie iba pre vyvolených.
Hoci to závisí od viacerých faktorov, prvý let by mohol byť podľa dostupných informácií zrealizovaný už do desiatich rokov.
Cieľová destinácia: Mars
Elonov plán znie jasne, sebavedomo a predovšetkým naozaj odvážne - v priebehu 40 až 100 rokov prepraviť jeden milión ľudí s cieľom vytvoriť sebestačnú kolóniu, čo zahŕňa taktiež vybudovanie potrebnej infraštruktúry. Nie, návrat domov nebude nikomu odopieraný, práve naopak, ten, komu začne chýbať miesto odkiaľ pôvodne prišiel, môže kedykoľvek nasadnúť na spiatočný let a za pár týždňov pristane na povrchu modrej planéty.
Medziplanetárny prepravný systém musí byť preto obojsmerný, a to malo podstatný vplyv na zmenu paliva, ktorý je po novom metán. Prečo? Aby mohol byť spiatočný let na Zem uskutočniteľný, tak potrebujú dostatočné zásoby paliva. Najefektívnejším riešením je teda výroba priamo na povrchu červenej planéty. Metán tam totiž vedia nadobudnúť pomocou chemickej reakcie priamo z atmosféry alebo prítomného podpovrchové ľadu, takže ho nemusia niesť so sebou počas letu na Mars, respektíve na iné planéty.
Interplanetary Transport System is not just for Mars pic.twitter.com/X2uV5moBya
— SpaceX (@SpaceX) 27. septembra 2016
Ako máme príležitosť vidieť na obrázku nižšie, celá cesta by mala pozostávať z niekoľkých fáz. Prvá zahŕňa vynesenie prepravnej kapsule na orbit, kde jej už pripravený tanker doplní chýbajúce palivo a tá následne aktivuje solárne panely, ktoré ju generovaním energie dostanú do cieľovej destinácie. Nosná raketa sa po vynesení odpojí a vráti na štartovaciu plošinu. S použitím spomenutých technológií celé dobrodružstvo potrvá zhruba tri mesiace, čo príchod modernejších generácií potenciálne zredukuje na 30 dní.
Aj keď nám Elon Musk o svojich plánoch prezradil pomerne dosť informácií, všetko zatiaľ zostáva v rovine teórie. Okrem redukcie nákladov existuje ešte niekoľko nezodpovedaných otázok a niekoľko podstatných problémov, ktoré je nevyhnutné pred štartom prvej misie vyriešiť, pretože v opačnom prípade by mohli nastať nielen obrovské škody, ale i straty na životoch odvážnych pasažierov prvého komerčného letu medzi planétami.
