Ľudia mávajú všelijaké nápady, no myšlienka o novom svetadieli nie je zrovna najbežnejšia.
Megalomanské projekty a túžby po monumentálnych projektoch väčšinou končia iba na papieroch a v hlavách ich pôvodcov, čo je niekedy možno aj škoda. Napríklad, niekedy ste už pravdepodobne začuli niečo o Hitlerovom pláne rátajúcom s prestavbou hlavného mesta Nemecka na kolosálnu Germaniu, s čím mu mal pomôcť známy architekt Albert Speer. Nemecko sme nespomenuli náhodou, pretože aj náš aktuálny článok sa bude zaoberať myšlienkovými postupmi ďalšieho nemeckého architekta menom Herman Sörgel. Bavor sa narodil v roku 1885 a skonal až po druhej svetovej vojne v roku 1952. Od ostatných ľudí zo svojho odboru sa odlišoval najmä svojím skutočne utopistickým plánom ohľadom nemalého využitia Stredozemného mora.
Sörgel sa snažil svoju ideu prepracovať čo najviac a zostal jej verný až do svojej smrti v spomínanom roku 1952. Mal spísaných hneď niekoľko zaujímavých bodov, vďaka ktorým chcel zúžitkovať potenciál Stredozemného mora čo najviac, ako sa dalo. Medzi jeho základné nápady sa radilo napríklad vybudovanie vodných elektrární nepredstaviteľných rozmerov. Tá najhlavnejšia sa podľa neho mala postaviť v blízkosti Gibraltárskeho prielivu, čím by zároveň spojila európsky kontinent s africkým. No primárnym cieľom bolo vyrábanie elektrickej energie, a preto ak by začala jej produkciu, dokázala by počas svojej existencie zásobovať rozsiahle regióny. Okrem iného by mala aj oveľa radikálnejší vplyv. Ak by naozaj stála, znížila by hladinu celého mora na západe o 100 a na východe zasa o 200 metrov, čím by vznikli nové územia rozľahlejšie ako dnešné Francúzsko! Počítalo sa aj s ďalšími priehradami - jedna mala stáť aj v prielive Dardanely, čím by držala pod kontrolou Čierne more, ďalšia zasa medzi Sicíliou a Tuniskom. Odvážne a veľkolepé plány, no nie?
Aby toho nebolo málo, Sörgel uvažoval aj nad vodnou elektrárňou na mohutnej africkej rieke Kongo, čím by sa snažil opäť dodať vodu do súčasne ustupujúceho a drasticky sa zmenšujúceho Čadského jazera, vďaka čomu by mohol na vyprahnutú a suchú Saharu priniesť čerstvú vlahu a vytvoriť dobrý východiskový bod pre lode putujúce na juh čierneho kontinentu. Jeho plány mali aj ďalšiu zaujímavú stránku - Afrika mala byť čoraz viac a viac osídlená Európanmi (najmä postupne zo severu), ktorí z toho mali prosperovať, na rozdiel od pôvodných obyvateľov. Bolo nutné vytvoriť akúsi protiváhu Amerike, a preto potrebovali Európania nové územia v ďalšom klimatickom pásme. Ázia bola pre neho iba akýmsi vzdialeným exotickým súperom.
Vybudovanie priehrad v Stredozemnom mori malo v konečnom dôsledku priniesť tisíce pracovných miest, zabezpečiť nevyčerpateľnú energiu pre celé okolie, vďaka zníženiu hladiny o niekoľko stoviek metrov mali vzniknúť nové plochy určené na osídlenie a najmä pre poľnohospodársku činnosť, a tiež mal nasledovať aj prudký nárast priemyslu. Mal sa zahnať hlad, zmenšiť narastajúce preľudnenie na "tradičných kontinentoch" a možno aj vyriešiť mnohé konflikty plynúce z už spomenutých dôvodov. Samozrejme, našli sa aj celé rady odporcov, ktorí okrem iného tvrdili, že na nových slaných odvodnených územiach je veľmi náročné pestovať akékoľvek plodiny. Veď poznáme to, každý nápad schopný realizácie si vždycky nájde svojich "nepriateľov" a rôznorodých pochybovačov.
Sörgelove myšlienky mali dokonca zabrániť aj akejkoľvek vojne. Podľa neho mali krajiny investovať do projektu nemalé peniaze, vďaka čomu by nemali ďalšie prostriedky na začatie akéhokoľvek ďalšieho krvavého konfliktu. Ak by sa výstavbu podarilo dotiahnuť do finálnej fázy, mala vzniknúť nezávislá komisia, ktorá by neposlušným krajinám (vyvolávajúcim nestabilitu, nepokoj a napätie v regióne) vypínala energiu z priehrad. Všetko bolo jednoducho do bodky premyslené. Nanešťastie, Bavor sa nedočkal významnejšej podpory, pretože drvivá väčšina ľudí považovala jeho plán za absolútnu utópiu a nedávala mu žiadne šance na reálne uskutočnenie. Jednoducho, ľudstvo sa radšej uvrhlo do prvej svetovej vojny. Sám Herman tragicky zomrel v roku 1952, kedy ho počas jazdy bicyklom na prednášku zrazilo auto, no vodičova totožnosť sa nikdy nezistila a doteraz sa nevie, o koho vôbec išlo.
Dočkáme sa niekedy (aspoň v ďalekej budúcnosti) vzniku Atlantropy? Dnes je situácia úplne opačná. Európania si v Afrike svoje nové útočiská nehľadajú, naopak, Afričania a ľudia z Blízkeho východu sa valia do Európy. Mier a prosperita? Opäť, situácia na našom kontinente i v blízkom okolí je za posledné roky napätá a náš kontinent zatiaľ iba slabne. Chytí sa Sörgelovej idey niekedy nejaký človek/skupina a začne sa s jeho reálnym prevedením? Uvidíme, čo ukáže čas, no zatiaľ môžeme o podobných veciach iba snívať. Alebo si tiež myslíte, že prepojenie Európy a Afriky je hlúposť?
