Najzvláštnejšie deformácie ľudského tela histórie a súčasnosti

Vkus človeka závisí od krajiny, kultúry, veku, ale vždy je vecou každého z nás. Veď len pred necelými dvoma storočiami bola bledá pleť a korpulentné tvary žien symbolom krásy. A nielen krásy, ale aj bohatstva. Kto mal hojnosť, netrpel hladom a ani nemusel drieť na poli a pri tom sa opáliť na slnku. Krása chudoby, čiže opálená pokožka a útla postava sa dostala do módy trochu neskôr a úspešne pretrváva až dodnes. No v histórii ľudstva sa objavili a niekde stále ešte aj sú oveľa bizarnejšie prejavy vkusu. Tieto “vylepšenia”, ktorými sa nie vždy dobrovoľne okrášľovali naši predkovia, boli niekedy naozaj morbídne. Aby sme im nekrivdili, nie vždy šlo len o estetické, ale občas aj o náboženské či praktické dôvody. Veď posúďte sami, ako by sa vám páčil trebárs váš partner s podobnou bizarnosťou.

Deformácia lebky

Tento fenomén sa objavil u rôznych kultúr sveta takmer na každom kontinente. Malým deťom sa vo veku jedného mesiaca začne lebka upravovať tlakom (vtedy je totiž najlepšie tvarovateľná) do želanej podoby. Jej výsledný tvar a technika deformovania sú rôzne. Kočovné kmene, ako trebárs Huni či Avari, obľubovali kónické tvary. Tento zvyk od nich často preberali aj podriadené národy, napríklad Alani či viaceré východogermánske kmene. Podobné lebky sa našli aj vo vykopávkach v severovýchodnom Maďarsku. Deformácie boli hojne rozšírené aj u pôvodných obyvateľov Ameriky. Juhoamerickí, no v menšej miere aj severoamerickí Indiáni si svoje lebky splošťovali alebo zaguľacovali pomerne bežne. Tieto deformácie neboli cudzie ani austrálskym Aborigíncom či obyvateľom Pacifiku, kde sa tento zvyk praktizuje dodnes (napr. Vanuatu). Vedci sa domnievajú, že takéto deformácie nemali výrazný vplyv na inteligenciu postihnutých jedincov.

Sploštené lebky múmií z Peru

Brúsenie zubov

Veľmi populárna procedúra, ktorú takisto nájdeme naprieč celým svetom (subsaharská Afrika, Indočína, Južná Amerika), bola vykonávaná z estetických alebo náboženských dôvodov, či ako imitácia divých zvierat, vyjadrenie rôznych emócií, atď. Niekedy sa brúsili iba zuby v hornej, resp. dolnej čeľusti, často šlo o prechodový rituál počas dospievania. Niektoré kmene si určité zuby aj vyrážali, jeden kmeň v Číne si dokonca odstraňoval celý chrup. Zabrúsené zuby u Mayov predstavovali symbol vyššieho postavenia, ženy si ich brúsili do rozličných smerov a vkladali medzi ne rôzne drahokamy a minerály.

Brúsenie zubov praktizovali aj Pygmejovia

Škúlenie

U Mayov ešte chvíľu zostaneme. Vyskytoval sa u nich aj zvláštny zvyk, ktorý spočíval v tom, že sa malým deťom uväzovali pred oči na šnúrky rôzne malé predmety, koráliky, kamienky, atď., čo u nich vyvolalo trvalé škúlenie. Bolo to prejavom vyššieho spoločenského postavenia a uctievania istého slnečného božstva, ktorému uchodili oči. Mayovia však boli podivný národ aj bez záľuby v prekrížených očiach, zdeformovaných hlavách a zabrúsených zuboch. Uvediem jeden zvyk, ktorý ma celkom pobavil: ak bolo mladé dievča koketné alebo sa čo i len zapozeralo do iného muža, jej matka jej za trest do očí a genitálií votrela štipľavú papriku. Myslím, že toto riešenie bolo účinnejšie ako naše európske pásy cudnosti a určite by spoľahlivo fungovalo aj na mužskú promiskuitu.

Škúlenie, odborne strabizmus, bol u Mayov v móde

Zväzovanie nôh

Počiatky tejto drastickej metódy zvanej aj “lotosové nohy”, ktorá bola rozšírená v Číne, siahajú až do desiateho storočia (i keď podľa mýtov je táto tradícia oveľa staršia). Technika spočívala v zlomení nartu a tesnom zviazaní oboch chodidiel pruhmi pevnej látky, čím sa zamedzilo ich rastu. Ideálna dĺžka bola desať centimetrov a ženy s takto deformovanými nohami chodili len s veľkými ťažkosťami, keďže sa po zlomení nartu celá váha prenášala na päty. Zo začiatku sa mrzačili len dvorné noblesné tanečníčky. Neskôr šlo ako inak o prestížnu záležitosť elity, no zvyk sa postupne rozšíril medzi všetky spoločenské triedy, ktoré sa chceli priblížiť šľachte. Cudzincov to odpudzovalo, preto sa prvé neúspešné zákazy tejto praktiky objavili u mongolskej dynastie Jüan a rovnako aj u poslednej cisárskej dynastie Čching. Táto morbídnosť začala aktívne miznúť až začiatkom 20. storočia, no ešte aj dnes sa dajú nájsť ženy, ktoré kedysi čínsky ľud považoval za krajšie ako ostatné.

Dosiahnutie "krásy" bývalo aj v minulosti bolestivé

Krčné deformácie

Medzi dvoma kmeňmi (Kayan v Mjanmarsku a Ndebele v JAR) je rozšírený zvyk “predlžovania” krkov u žien, o ktorom väčšina z vás už určite počula alebo aspoň videla obrázok. Pretiahnutý krk, ktorý je symbolom krásy a prepychu, sa však v podstate nepredlžuje. Postupné vkladanie krúžkov (začínajú sa vkladať medzi druhým a piatym rokom života) v skutočnosti zatlačuje rebrá a deformuje kľúčnu kosť, čo vytvára opticky dlhý krk. Teórií vysvetľujúcich tento jav je viacero. Predĺžený krk u žien vraj môže mať čisto estetický význam či presne opačný ako ochrana pred pozornosťou mužov z iných kmeňov. Vo folklóre kmeňa Kayan zohrávajú dôležitú funkciu draky, takže táto deformácia môže mať aj symbolický význam. Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že krúžky v skutočnosti slúžia ako ochrana proti uhryznutiu tigra či leva. Odstránenie krúžkov ani po desiatkach rokov nie je pre ženu nebezpečné, akurát je to vraj nepohodlné a to kvôli ochabnutiu krčného svalstva a nevkusné kvôli bledej a zodranej koži.

Mjanmarské ženy z kmeňa Kayan

Rozťahovanie ušníc a pier

Okrem klasických piercingov si v dnešnej dobe veľmi populárne tunely, plugy a rozťahováky dáva do uší mnoho mladých i starých. Stačí však spomenúť slávneho pračloveka Ötziho, Tutanchamóna, sochy na Veľkonočnom ostrove či Budhu a každému je jasné, že rozťahovanie ušných lalôčikov nie je vynález hipsterov, ale nájdeme ho takmer všade vo svete počas celej existencie ľudstva. Preborníkmi v tejto technike sú jednoznačne Masajovia. Príslušníčky tohto kmeňa si svoje uši rozťahujú do enormných dĺžok. Ušné lalôčiky si prepichnú tradične tŕňom alebo nožom a populárny materiál na rozťahovanie slúži takmer všetko, čo nájdu v prírode: kamene, kosti, kly či drevo. Mursiovia z Etiópie však nekončia len pri ušiach, ale idú ešte ďalej: rozťahujú si aj dolné pery, a to poriadne. Mladým dievčatám tesne pred svadbou (zhruba v 15. rokoch) ich matky rozrežú uši a spodné pery, ktoré sa po zahojení začnú rozťahovať vkladaním krúžkov, ktoré môžu dosiahnuť až 22 centimetrov. Veľkosť krúžku určuje ich spoločenské postavenie. Dolné pery si rozťahujú aj iné kmene Afriky (Sara, Makonde) či Južnej Ameriky (Botocudo, Suyá), ba dokonca aj Inuiti.

Dievča z kmeňa Muris

Kastrácia a obriezka

Pod kastráciou rozumieme odstránenie semenníkov u mužov zvyčajne pred pubertou. Ak nerátame kastráciu ako trest pre násilníkov či výsledok nehody, tak sa vykonávala hlavne z dvoch dôvod: prvý bol umelecký a bol rozšírený v Európe od 16. až do začiatku 20. storočia - vykastrovaným chlapcom v dôsledku absencie hormónov nezhrubol hlas a zachoval si vyšší tón. Takýto jedinci sa nazývali kastráti. V druhom prípade šlo predovšetkým o zamedzenie sexuálneho pudu a schopnosti reprodukcie. Takto “upravení” jedinci, zvaní eunuchovia, sa v Oriente používali hlavne na stráženie háremov, ale kastrácia bola bežná aj u niektorých vojenských jednotiek, napr. janičiarov (od tohto zvyku sa však po čase upustilo). Mužom vykastrovaným pred pubertou okrem iného chýbajú sekundárne pohlavné znaky a prirodzene nie sú schopní reprodukcie. I napriek tomu boli v háremoch u žien eunuchovia populárni, keďže kvôli absencii erekcie museli ženu uspokojovať inými spôsobmi.

Obriezka v strednej Ázii (druhá polovica 19. storočia)

Neopomenieme ani obriezky. Tie mužské boli a sú viac-menej neškodné. Vykonávajú sa hlavne z náboženských (Židia, väčšina moslimských odnoží, koptskí a etiópski pravoslávni kresťania), no bežne aj zo zdravotných dôvodov. Prvé zmienky o mužskej obriezke pochádzajú zo starovekého Egypta. Antropológovia sa domnievajú, že hlavný dôvod mužskej obriezky u púštnych semitských národov bol hygienický (odstránením predkožky sa u malých chlapcov eliminovalo riziko infekcie). Naopak, ženská obriezka, teda odstránenie rôznych častí ženského pohlavného ústrojenstva, je barbarské a nehumánne. Dodnes sa bohužiaľ praktizuje v mnohých afrických krajinách, i keď je tento zvrátený zvyk postavený mimo zákon.