Mravce, včely či sršne, Justin zvládol bodnutie desiatok druhov hmyzu.
Vedci často zasvätia celý svoj život jedinej veci, aj keď na nich spočiatku okolie pozerá ako na bláznov a ľudia ich radšej obchádzajú. Obrovské množstvo fenomenálnych vedcov, vďaka ktorým dnes žijeme život, o akom sa našim predkom pred pár desaťročiami ani nesnívalo, vo svojich najlepších rokoch ani nevychádzalo z dielní a laboratórií, pretože na nich ostatní zazerali a pochybovali o tom, čo robia. Príbeh sympatického a večne usmiateho doktora Justina Schmidta síce neobsahoval otrasné posmešky, ale krútenie hlavou si už vyslúžil mnohokrát a namiesto toho, aby sa vzdal svojej vášne a zavesil vedeckú kariéru na klinec, dokonca vytvoril vlastnú stupnicu bolesti a dostal ešte aj parodickú sestru Nobelovej ceny.
Každý vedec pracujúci na akomkoľvek výskume sa najskôr musí istý čas venovať zbieraniu informácií a dát. Výskum sa predsa nedá urobiť len z toho, čo si človek myslí, a tak je potrebné stráviť kusisko času napríklad v laboratóriu, alebo ako to bolo v Justinovom prípade, na lúkach, poliach či v lesoch. Justin už dlhé roky pracuje ako entomológ, čiže vedec venujúci sa štúdiom hmyzu, a keď sa naňho pozrieš pri tom, ako o svojej vášni a práci zároveň rozpráva, na tvári ti to možno vyčarí aj úsmev. Bežní entomológovia cestujú po svete, vyhľadávajú nové a dosiaľ neobjavené druhy hmyzu a potom sa venujú ich skúmaniu a zaradeniu do správnej skupiny a Justin sa v tomto smere nijak nevymyká od bežnej praxe. Rozdiel v jeho práci je však v tom, že sa primárne zameriava na rad hmyzu s názvom blanokrídlovce a nielenže s nimi pracuje, on sa nimi schválne necháva poštípať a bodnúť.
Počas svojho života už Justin zvládol viac než 1000 bodnutí a poštípaní od približne 83 druhov hmyzu a keď sa ho už novinári párkrát spýtali, či sa necháva bodnúť dobrovoľne a či bodnutia vlastne sám chce, jeho odpoveď bola jasná. Bodnutia by veľmi rád z náplne svojej práce vylúčil, ale ako vraví, najviac túži po informáciách, ktoré sa nedajú získať iným spôsobom, než sa pripraviť na poriadny kusisko sebazaprenia a nechať časť svojho tela napospas aj tomu najstrašidelnejšiemu bodnutiu. Vďaka tomu, že bodnutí už bolo tak veľa, mohol Justin postupom rokov pracovať na tom, ako funguje naše telo a ako prebieha jeho reakcia na bolesť prichádzajúcu z jednotlivých bodnutí. Dobodané ruky mu preto umožnili vytvoriť vlastnú stupnicu bolesti bodavého hmyzu, ktorá dostala oficiálny názov Schmidt Pain Index a aj keď ti to možno príde ako nepotrebná vedecká zbytočnosť jedného mierne bláznivého vedca, v skutočnosti vie byť celkom nápomocná. Justin totiž v rámci stupnice vytvoril 4 základné stupne bolesti, ku každému priradil najznámejší druh hmyzu schopný ju spôsobiť a ešte aj každučké bodnutie od jednotlivých exemplárov detailne popísal vo svojej knihe The Sting of the Wild. Len tak pre zaujímavosť, približný preklad jedného z popisov by znel asi takto: „na tvojej ruke pristane hlavička horiacej zápalky a najskôr je uhasená hydroxidom sodným a potom kyselinou sírovou“. Justin týmito slovami opísal bodnutie bežnej včely, takže si asi vieš predstaviť, ako opisy bolesti vyzerajú pri vzácnejších druhoch.
Justinova stupnica bolesti teda začína prvým stupňom, na ktorý dosadil bežnú včelu. Na druhom stupni sa nachádza osa útočná, na treťom zase červený mravec a najvyšší štvrtý stupeň obsadila hrozivo vyzerajúca osa s názvom tarantula hawk. Už z názvu vyplýva, že sa bude živiť napríklad larvami tarantúl a akoby to nebolo dostatočne nechutné, k dispozícii má aj asi 7-milimetrové žihadlo, po ktorom prichádza bolesť ako z najhoršej nočnej mory. Najväčšmi ho však fascinuje spomínaný červený mravec na treťom mieste, ktorého latinský názov znie Pogonomyrmex barbatus a vyskytuje sa najčastejšie v Severnej Amerike. Jeho uštipnutie človeku do tela vpustí kúsok toho najtoxickejšieho jedu spomedzi hmyzu vo všeobecnosti a človeka zachráni iba fakt, že ho v maličkom mravcovi nie je také veľké množstvo. Po uštipnutí sa ti vraj chlpy na ruke zježia na niekoľko minút, začneš sa nekontrolovateľne potiť a vedci ešte dodnes nepreskúmali všetky zákutia toho, aký ma tento jed celkový potenciál.
Tarantula hawk
Doktor bolesti Justin Schmidt zvládol dokonca aj bodnutie projektilovým mravcom, alebo v anglickom preklade bullet ant, a to okamžite zaradil na najvyšší stupeň svojej stupnice po boku nepríjemnej osi tarantula hawk. Po bodnutí projektilovým mravcom zažíval ďalších viac ako 12 hodín otrasné bolesti, ale upokojoval sa slovami, že to všetko robí pre vedu a nesmie sa vzdať, keď už došiel tak ďaleko. Nech je však Justin akokoľvek odvážny, ešte stále existuje zopár hrôzostrašných exemplárov, ku ktorým sa radšej naživo nepriblížil a nenechal sa nimi poštípať. Je ním sršeň japonský, jeden z najväčších sršňov na celom svete, ktorý dorastá aj do dĺžky neskutočnýh piatich centimetrov a médiá už mnohokrát informovali o tom, že jeho bodnutie dokázalo usmrtiť ľudí. Justin sa teda dosiaľ neodhodlal na fyzický kontakt s týmto japonským netvorom, avšak možno raz dôjde aj k tomu. Dovtedy sa bude iba spokojne prechádzať po našej planéte a nastavovať kožu bodavému hmyzu, ku ktorému by sme sa my radšej ani nepriblížili.
