Ani argumenty vedy nepadali na úrodnú pôdu.
Už odjakživa ľudí zaujímalo, na čom to vlastne stoja. Čo to je, aký to má tvar alebo kde to končí a čo je potom. Ako prví sa však svojimi úvahami zapísali do histórie Číňania. Tí okolo 12. storočia p.n.l. tvrdili, že Zem má tvar obrovského ryžového posúchu, ktorý stojí na štyroch stĺpoch. Do jedného z nich však vrazil zlý drak, ktorý posúch odklonil od oblohy. Pôsobí to poriadne zvláštne, no na tú dobu ide v podstate o skvelé riešenie. Číňania týmto vyargumentovali najväčšie otázky, napríklad prečo sú hory a more. Tým, že ich ryžový posúch teraz leží nakrivo, je celkom logické, že západná časť Číny bude vyššie, ako východná.
Svoj príbeh mala aj India. V tej dobe bola najposvätnejším miestom hora Meru. Zem podľa nich mala tvar kužeľu, kde jediný vrchol tvorila práve Meru. A okolo nej obiehali všetky vesmírne telesá, ktoré mohli Indovia vidieť. Neskôr však doba pokročila a z kužeľu sa stala korytnačka. Asi si teraz myslíš, že sa Indovia domnievali, že žijú na jej pancieri, no je to ešte šialenejšie. Totiž, na pancieri korytnačky vraj stáli slony, ktoré chobotmi držali guľatú Zem.
Ku koncu 10. storočia p.n.l. sa to v starovekom Grécku ešte nehmýrilo filozofmi, matematikmi a astronómami. Jedinou významnou osobnosťou v tom čase bol filozof a básnik Homér, ktorý kade chodil, tade hlásal, že Zem je plochá. Našťastie o tristo rokov neskôr prichádza Táles a jeho Milétska škola. Táles mal v hlave podľa nálezov presne vymyslenú celú teóriu vesmíru, mal ju podloženú argumentami a aj keď bola nesprávna, bola to prvá ucelená teória, ktorá ako-tak dávala zmysel.
Táles totiž býval blízko pri prístave a tak mal možnosť pozorovať, že niektoré veci plávajú na vode a niektoré nie. Nedokázal veľmi vysvetliť prečo, len si to skrátka všímal. Neskôr sa nad tým zamyslel a vyhlásil, že podobne funguje aj Zem - pláva na vode. Ako argument uviedol tiež, že je zložená hlavne z materiálov, ktoré na vode, ako mal možnosť pozorovať, plávajú, napríklad drevo. Narozdiel od ostatných ju však nepovažoval za dosku, ale za guľu, z väčšej časti ponorenú. Na to mal opäť niekoľko dobrých dôvodov, ktoré vyplývajú z jeho pozorovania. Napríklad si všimol, že keď plával loďou do prístavu z veľkej diaľky, najprv bolo vidno vežu v meste a až potom prístav. Postrehol aj to, že na severnej a južnej pologuli možno pozorovať iné hviezdy. A jeho najnepriestrelnejším argumentom boli zatmenia. Táles pozoroval mnohé planéty ako prechádzajú popred Slnko a nechcelo sa mu zdať, že všetky sú guľaté a len Zem je plochá. Mimochodom, Táles bol prvý, ktorý dokázal vopred určiť dátumy zatmení. Jedným z Tálesových študentov bol Anaximenes, ktorý teóriu posunul ešte na vyšší level a vyhlásil, že Zem nie je nadnášaná vodou, ale nekonečným prúdom vzduchu. Skoro sa trafil.
Po Tálesovi z Milétu prichádza Pytagoras s absolútne revolučnou myšlienkou, ktorej synonymom by mohlo byť aj "filozofický vrchol". Pytagoras prehlásil, že Zem je celkom fajn, veď tu môžeme žiť, objavovať, atď... Následne povedal, že sa nazdáva, že najdokonalejším tvarom na svete je guľa. No a kedže Zem je tak veľmi skvelá, ak by mala iný tvar ako guľa, bola by v skutočnosti omnoho horšia. O dvesto rokov neskôr, v dobe Aristotela, bola guľová teória už všeobecne prijatá.
Neskôr sa udialo ešte zopár, s témou menej súvisiacich objavov. Erastothenes (275 - 194 p.n.l.) ako prvý vypočítal obvod Zeme, pomýlil sa len o neuveriteľných sedem kilometrov. V 17. storočí si Francúz Jean Richer všimol, že doba jedného kyvu magnetického kyvadla je na rôznych miestach Zeme iná. O pár rokov neskôr to Newton odôvodnil tým, že následkami odstredivej sily je Zem na póloch sploštená.
Teraz však poďme k tomu najcitlivejšiemu. Drvivá väčšina ľudí si myslí, že katolícka cirkev v stredoveku presadzovala verziu plochej Zeme a ľudí tak nechávala v intelektuálnej temnote, prípadne odporcov rovno dávala upáliť, načo následne prišiel Krištof Kolumbus, ktorý dokázal, že za vodou ešte niečo je a cirkev uznala chybu. To všetko je mýtus. Cirkev sa až na pár výnimiek otvorene nikdy nestavala za ani jednu z teórií, nakoniec, teória o guľatej Zemi súhlasí s verziou v Biblii. Za toto pre cirkev nelichotivé nedorozumenie môže pravdepodobne teológ a filozof Izidor Sevillský, ktorý chybne tvrdil, že Zem je plochá, lebo všetci vidia vychádzať Slnko v rovnaký čas. Bohužiaľ, Izidor nebol zrovna majstrom rétoriky a vďaka nesprávnej formulácii slov doslova vyhlásil vojnu všetkým, ktorí veria v oblosť Zeme.
A tu príbeh končí. Dlhá história o ukrivdenej cirkvi, ktorá podľa falošných dôkazov ľudí upaľovala, zatýkala a mučila. Samozrejme, nechceme tým tvrdiť, že toto sa nedialo, určite však za to nemohli spory o tvare našej Zeme. V každom prípade, história v tomto smere je viac než zaujímavá, inšpiroval sa ňou napríklad aj vynikajúci spisovateľ Terry Pratchet, ktorý zomrel len nedávno. Nech mu je Zem plochá!
