Ian mal po nehode ochrnuté končatiny a myslel, že sa už nikdy nezaradí do bežného života. Technologický pokrok ho však zachránil. Aj keď z neho urobili polorobota, jeho ruka opäť funguje.
Denne príde obrovské množstvo ľudí o svoje pohybové kapacity, vďaka ktorým nemusia byť závislí na fyzickej pomoci od iných, zdravých jedincov. A či už je to spôsobené dopravnou haváriou, tvrdým pádom alebo inou nehodou, ochrnutie ich sprevádza až do staroby, pretože doteraz neexistovalo nič, čo by im stratenú motoriku efektívne navrátilo. Prečo doteraz? Vedcom sa podaril dosiahnuť enormne dôležitý míľnik, kde dokázali za použitia moderných technologických vymožeností opäť rozhýbať už niekoľko rokov nehybnú ruku 24-ročného chlapíka. Ian Burkhart mal od ramien dole paralizované celé telo, dnes však dokáže uchopiť fľašu vody alebo kreditnú kartu a prostredníctvom nej aj rovno zaplatiť.
Vedci a odborníci mu končatinu zachránili za pomoci implantátu v jeho hlave, káblom prepojeného počítača a stimulátoru, ktorý má za úlohu odosielanie elektrických signálov, ktoré získal od mozgu, do nefunkčnej končatiny a následné ovládanie svalstva. Nič podobné sa pritom ešte doteraz nikomu nepodarilo zrealizovať, pretože Ian nepoužíva robotickú ruku, ale vlastnú z mäsa a kostí. A hoci ide o technologický implantát, realizácia pohybov pôsobí podľa slov pacienta úplne prirodzene. Stačí len, aby sústredil pozornosť na to, čo chce zrealizovať a o ostatné sa postará pokročilý systém. Je však otázne, kedy mu dajú zodpovedné štátne organizácie zelenú a bude tak môcť opustiť priestory výskumného laboratória.
"Problém, s ktorým sme začali, je fakt, že mozog stále dokáže generovať neurálnu aktivitu spojenú s pohybom, avšak tieto signály neprejdú tou časťou chrbtice, kde nastalo zranenie," ozrejmil situáciu Chad Bouton pre web TechInsider, jeden z popredných technológov výskumného projektu. "Časť tohto neustále učiaceho sa zariadenia vylepšuje svoje možnosti každých pár minút. Pacient potom vidí zlepšenie v jeho pohybe, pričom sa môže postupom času učiť a neustále zlepšovať tieto pohyby. Zariadenie a pacient sa jednoducho učia spolu. Po 10 až 15 minútach sa výkon neporovnateľne zlepší."
"Ak by som to mohol používať v mojom dennodennom živote, zníži to moju závislosť na asistencii od iných ľudí. S pohybmi, ktoré môžem teraz uskutočniť, dokážem tento systém zobrať domov, pokiaľ mi to ponúknu."
