Stillerova srdcovka dostáva pokračovanie. Stojí vôbec za to?
Kde teda začať? Asi jemným flashbackom do histórie. Písal sa rok 2001, keď sa do kín dostala vcelku nápadná komédia od Bena Stillera s názvom Zoolander. Tá si trefne zobrala na paškál módny priemysel a existuje dokonca mnoho ľudí, ktorí jej priraďujú kultový status. Tak ďaleko by som vo svojich subjektívnych tvrdeniach síce nezachádzal, ale musím uznať, že určite obsahovala viacero svetlých momentov a tiež rozumiem, akým spôsobom si získala srdcia svojich fanúšikov. Pre Stillera sa postava Dereka Zoolandera stala srdcovkou a o pokračovaní sa hovorilo už v roku 2008. O ďalších 8 rokov ho tu konečne máme. Živého, zdravého a stále rovnako tupého s množstvom fanúšikov očakávajúcich minimálne rovnako dobrú vypaľovačku pre lenivé a pohodové večery. Bohužiaľ, jediné, čo vo mne Zoolander 2 vypálil, bola astronomická hladina melatonínu, kŕče v zadku, takmer ničím neprerušované vnútorné ticho, ktoré by mi závidel nejeden tibetský mních a mozgový výplach toho najhrubšieho razenia. Ešte viac však ľutujem tých, ktorí poctivo čakali 15 rokov.
Keď je to číslo napísané takto, pôsobí to inak, že? Viete, koľko vecí sa stihne odohrať za 15 rokov? Veď pre mnohých naších čitateľov je to viac, ako polovica života. Oplatí sa po tak dlhej dobe robiť sequel na podobný projekt? Odpoveď nechám na vás. V každom prípade, Stiller, ktorý nás presvedčil, že určite nie je herecké drevo vo filmoch ako The Secret Life of Walter Mitty (kde sa ukázal aj ako režisér) alebo While We're Young, zdvihol telefón, obvolal snáď celý telefónny zoznam priateľov a spoločne zasadol za stôl s Justin Therouxom, dumajúc nad chytľavým scenárom. V rámci produkcie sa dostavili tiež kvalitné mená ako Clayton Townsend (The 40 Year Old Virgin) či Scott Rudin (The Truman Show). A aby ste vedeli, píšem to preto, lebo sám sa pozastavujem nad tým, ako to mohlo s tak fajn personálom dopadnúť až tak katastroficky.
Pomaly zisťujem, že práve to bolo problémom. Aj keď na filme so Stillerom pracovalo veľa skúsených ľudí, jeho slepá láska k Zoolanderovi mu jednoducho nastavila myseľ na určitú tóninu a podľa môjho skromného názoru jednoducho nevidel ultimátnu trápnosť toho, čo sa pod jeho vedením dialo. Vďaka hrozne plytkému, odfláknutému a naozaj hlúpemu scenáru, na ktorý musel Theroux určite iba vystrašene prikyvovať, vtip za vtipom brutálne míňa svoj cieľ o poriadny kusisko a začínate sa vnútorne červenať za tých, ktorí si mysleli, že natočiť niečo podobné bude zábava (ako napríklad úplne nezmyselná, nevtipná a nepochopiteľná postava Benedicta Cumberbatcha). To, čo pred sebou vidíme na plátne jednoducho nemá rovnaký dopad ako jeho prvý príbuzný, a to, čo malo byť sebaparodujúcou zábavou sa stáva akurát sebaparodickým kŕčovitým pokusom natočiť niečo zábavné.
Rovnako, ako v prvom filme, aj tu sa stretávame s elitnými topmodelmi Derekom a Hanselom (Owen Wilson), ktorí sa vydávajú do Ríma vypátrať a zabrániť hrozivej svetovej konšpirácii, keďže po celom svete zomierajú nádherní ľudia. Konkrétne ich o to požiada Interpol a jeho módne oddelenie na čele s agentkou Valentinou (Penelope Cruz), chudinkou, ktorá kvôli veľkému poprsiu nemohla fotiť konfekčné veľkosti spodného prádla. Keďže to aj tak všetci vieme z traileru, môžem povedať, že na scénu sa vráti aj Jacobim Mugatu (Will Ferrell). Všetko vyzerá byť viac menej po starom, ale na rozdiel od jednotky, medzi postavami chýba akákoľvek chémia. Žiadne pamätné hlášky, žiadna dobrá slovná prestralka, jednoducho nič. Chémia sa neumocňuje ani postupom filmu a aj napriek všemožným cameo rolám to vyzerá ako plejáda nevtipných a neskutočne silených výplodov z Kameňáku umocnená občasným čudesným groteskným humorom a trieskaním si predmetov o čelo či iných bizarností.
Predchádzajúce riadky možno nevyzneli dostatočne znechutene. Zoolander 2 je pre mňa, bohužiaľ, zatiaľ jednoznačne najhorším filmom roka a najslabšou komédiou minimálne za posledné 2 či 3 roky (možno aj viac). Pri mojom premietaní panovala v sále trápna atmosféra, kedy sa z vedľajších sedačiek ozývalo skôr zahanbené „omg" ako výbuchy smiechu. Áno, zopár ľudí v kine sa občas nenápadne uchechtlo, no bohužiaľ, ja som sa s týmto luxusom nestretol a to nepreháňam, keďže na to naozaj nemám dôvod. Bolí ma to, ale musím vám odporučiť dôkladné zváženie návštevy kina. Znechutený totižto niesom iba ja, ale aj drvivá väčšina fanúšikov jednotky. Dávam jeden bodík za pekné módne a spevácke cameá a jeden za Penelope. Prihodím ešte pol boda za všetky priemerné scény a máme tu výsledok. Zlých, zlých, zlých 2.5/10.
