Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
13. februára 2016, 12:42
Čas čítania 0:00
kubis

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov

ZAUJÍMAVOSTI
Uložiť Uložené

Ako sa z barbarov zo severu stala elitná stráž byzantských cisárov.

Každý z vás už určite počul niečo o Vikingoch. Nájazdníci z ďalekého severu, neporaziteľní bojovníci, neprekonateľní moreplavci a ľstiví obchodníci. Pristáli pri brehoch Severnej Ameriky 500 rokov pred Krištofom Kolumbom, drancovali brehy celej Európy, plienili mestá a kláštory, zotročovali miestne obyvateľstvo, osídlili nehostinný Island a Grónsko. Ich potomkovia, známi ako Normani, dobyli a ovládli Sicíliu a rozdrvili posledných anglosaských kráľov v Británii. Málokto však vie, že modré oči severanov sa neupierali len smerom na západ. Vikingovia totiž prenikali aj na východ a to severnou trasou cez Pobaltie. Týmto východným Vikingom, ktorí pochádzali hlavne z dnešného Švédska, sa hovorilo Varjagovia.

Proti dažďu a vetru

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov
Zdroj: www.flickr.com

Európske historické pramene o pôvode a charaktere barbarov zo severu v temnom stredoveku väčšinou mlčia, prípadne sú len veľmi skúpe na slovo. Ako veľmi plodný a spoľahlivý zdroj našich poznatkov o Varjagoch sa však ponúka cestopis arabského vzdelanca Ahmada ibn Fadlána. Ten precestoval kraje dnešného západného Ruska začiatkom desiateho storočia a narazil aj na mužov zo severu.

Ich výzor opisuje nasledovne:

„Videl som Varjagov, keď sem prišli za obchodom a zastavili sa na rieke Volga. Nevidel som dokonalejšieho tela od ich. Sú vysokí, svetlovlasí, červení. Tetovaní sú od nôh až po krk."

Obchodné  a „romantické“ záležitosti barbarov nezostali pravdepodobne šokovaným Ahmadom opomenuté:

„V každom drevenom dome sa ich zíde desať, alebo dvadsať. Každý má lavicu, na ktorej sedí, s ním pekné dievčatá ako tovar pre kupcov. Jeden z nich obcuje so svojou otrokyňou a jeho druh sa na neho pozerá. Inokedy tak robí celá ich skupina, jedni oproti druhým. Vchádza kupec, aby kúpil otrokyňu, a nájde ho s ňou obcovať. A on (Varjag) ju nenechá, kým neuspokojí svoju žiadzu."

Varjagovia boli rovnako známi aj svojím neúprosným tkvením na hygiene a zdravým životným štýlom. Veď posúďte sami:

„Sú najšpinavšími božími stvoreniami, nečistia sa od výkalov ani moču, neumývajú sa od nečistoty, neumývajú si ruky po jedle. Každý deň si povinne umývajú tváre a hlavy tou najšpinavšou vodou, aká len môže byť. Ráno prichádza otrokyňa s veľkou nádobou vody a dáva ju svojmu pánovi. Umýva si v nej ruky, tvár i vlasy na hlave. Umýva ich a češe hrebeňom do tej nádoby, potom sa do nej vysmrká a odpľuje si do nej a všetku nečistotu necháva v tej vode. Keď skončí s tým, čo potreboval, otrokyňa zanesie nádobu tomu, ktorý sedí vedľa neho. Ten robí podobne, ako jej pán a ona nádobu neprestane nosiť od jedného k druhému, kým neobíde všetkých, ktorí sú v dome. Každý z nich smrká, pľuje a umýva si v nej svoju tvár a vlasy. Úplne sa oddávajú pitiu piva, pijú ho dňom i nocou a niekedy niektorý z nich zomiera s pohárom v ruke." (preklad: Mgr. Jaroslav Drobný, 2013)

 Antonio Banderas ako Ahmad ibn Fadlán (vpravo) vo filme Vikingovia (1999)

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov
Zdroj: www.movpins.com

Severania prenikali na juhovýchod po veľkých ruských riekach. Kde to nešlo za pomoci vesiel a vetra, tam to šlo, ako to už u Vikingov býva, hrubou silou. Svoje drakkari (vikingské úzke „dračie“ lode s plachetnicou a nízkym ponorom) v prípade potreby ťahali medzi riekami ručne po zemi. Po svojich potulkách dnešným Ruskom Varjagovia zakladali mocné mestá (Novgorod, Kyjev,...), unášali dôverčivé miestne obyvateľstvo, hlavne ženy a deti, ktoré neskôr výhodne predávali na trhoviskách v Konštantínopole, a často aj sami vládli. Mních Nestor dokonca píše, že založili prvú kyjevskoruskú dynastiu a funkčný štátny útvar na tomto území (deviate storočie). Rozhádané východoslovanské kmene sa totiž nevedeli dohodnúť, ktorý kmeň spomedzi nich im bude vládnuť. Radšej si dobrovoľne prizvali troch varjažských princov a bratov, Rurika, Sineusa a Truvora, aby im vládli a už medzi nimi nevznikali zbytočné rozbroje a vnútorne sa tak neoslabovali. Prvá dynastia Kyjevskej Rusi tak dostala meno podľa najstaršieho z bratov – Rurikovská a národ sa začal volať Ruským (Ruotsi a Rootsi pôvodne označovalo práve Varjagov a znamenalo vo fínskych jazykoch veslár; dodnes tento termín označuje vo fínčine a estónčine Švédov). Neskôr boli Varjagovia v Rusku asimilovaní väčšinovým slovanským obyvateľstvom, no Rusom po nich zostali do dneška okrem ich vlastného pomenovania a miest aj niektoré mená, trebárs Oleg či Igor (zo severského Ingvar).

Stretnutie s východnými Slovanmi

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov
Zdroj: rosdesign.com

Vojenská sila Varjagov ako žoldnierov bola nespochybniteľná. Toto si ako jeden z prvých uvedomil osvietený rurikovský knieža Vladimír I., ktorý za pomoci svojho nórskeho príbuzného jarla Haakona Sigurdssona, ktorý ho prichýlil v jeho škandinávskom exile, pozliepal armádu severanov a s ňou následne dobyl celú Kyjevskú Rus. Tým ju vytrhol z rúk svojho zradného a slabošského brata Jaropolka I. Kyjevská Rus pod Vladimírovým vládnutím prosperovala, začala sa pokresťančovať a snažila si udržať svojho najsilnejšieho spojenca v podobe svetovej mocnosti danej doby – Byzantskej ríše.

 Varjagovia v bojovej formácii čelia útoku nepriateľskej jazdy

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov
Zdroj: www.angelfire.com

Byzantský cisár Bazil II. v tej dobe požadoval ako súčasť spojeneckej zmluvy od Vladimíra vojenskú pomoc. Nielen proti Arabom, ale aj proti vzbúreným generálom a množiacim sa povstaniam v ríši, na čo Vladimír reagoval zaslaním šesťtisíc Varjagov na pomoc Bazilovi. Za to sa mu cisár odmenil svojou sestrou Annou ako manželkou. Treba spomenúť, že Varjagovia boli v menších počtoch nasadení aj predtým. Historické pramene prezrádzajú, že Vladimír takticky vybral tých najkrutejších a najmenej spoľahlivých žoldnierov. Jednak ich už ani nemal veľmi z čoho platiť a jednak z nich mal určite aj obavy. Varjagovia totiž ako žoldnieri neboli práve lacný špás a stáli Vladimíra nejednu truhlicu bagdadského zlata ročne.

Varjagovia vyvolávali vo svojich nepriateľoch počas bitiek rozporuplné pocity

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov
Zdroj: oxfordenglishblog.files.wordpress.com

Hneď prvé zapojenie Varjagov do bitky bolo úsmevné. Nepriateľský vzbúrený generál Phokas totiž priamo na bojovom poli dostal mŕtvicu (zrejme mu stačil len pohľad na severanov) a jeho muži sa rozutekali ako myši pred kocúrom. Následne Varjagovia s brutalitou sebe vlastnou, a ako dôsledne uvádzajú byzantskí doboví autori, „veselo a s veľkou chuťou rozsekali prchajúcich nepriateľov na kúsky.“ V následnej bitke pri Cannae byzantská armáda za hojnej podpory Varjagov rozdrvila výbojných germánskych Langobardov a neskôr vytrhla Sicíliu z rúk Arabov.

Bolo rozhodnuté. Z nevzdelaných a primitívnych barbarov z ďalekého severu sa stala elitná osobná stráž samotného byzantského cisára, vtedy zrejme najmocnejšieho muža pod Slnkom. Varjagovia odprisahali svoju vernosť cisárovi a vznikla tzv. Varjažská garda. Jej členovia okrem popíjania a posedávania v cisárskom paláci vykonávali viacero funkcií. Odhaľovali konšpirácie a zrady proti prvému mužovi ríše, nakoľko boli preslávení svojou lojálnosťou (priamo úmernou počtu otrokýň a množstvu zlata a vína) a pravidelne zasahovali do bitiek a konfliktov a to väčšinou v kritických momentoch. Svojim razantným a charizmatickým vstupom na bojisko zvyčajne pohodlne presunuli ručičky váh na stranu Byzantíncov. Ako uvádzajú kroniky „Škandinávci boli desiví svojím zovňajškom a výzbrojou, útočili s neskrotnou zúrivosťou a nedbali na rany ani stratu krvi.“.

Z barbarov sa stali elitné jednotky superveľmoci

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov
Zdroj: www.tumblr.com

V radoch gardy však neboli len severania. Bolo medzi nimi dokázateľne aj mnoho Slovanov a po dobytí Británie aj veľa Anglosasov. Bola to totiž prestížna a dobre platená vojenčina a často ponúkala kariérny rast a možnosť začať odznova pre kriminálnikov, porazených a vyvrheľov spoločnosti. Garda bola taká populárna, že spôsobila obrovský odlev bojaschopných mužov z mnohých častí Škandinávie a v dnešnom Švédsku bol dokonca vydaný edikt, ktorý zamedzoval dedenie majetku pre mužov bojujúcich v Byzancii. Miestne elity sa tým snažili udržať doma viac mužov.

Tradičná výzbroj Varjagov na počiatku a konci pôsobenia gardy

Varjagovia: východní Vikingovia v službách byzantských cisárov

Koncom 13. storočia už bola väčšina Varjagov asimilovaná miestnym gréckym obyvateľstvom a pôvodný severský charakter vymizol. Byzantská ríša sa v 15. storočí rúca pod tlakom tureckých dobyvateľov z východu a spolu s ňou navždy odchádzajú zo scény aj Varjagovia, ktorých udatné činy, nebezpečné cesty a fantastické dobrodružstvá obdivujeme vďaka severským ságam a vzdelaným mužom raného stredoveku až dodnes.

Domov
Zdieľať
Diskusia