Vojny v minulom storočí priniesli aj bláznivé životné príbehy ako napríklad tento.
Keby bol zajtra v našej krajine vyhlásený vojnový stav, rozhodol by si sa vstúpiť do armády a pomôcť svojmu národu v boji proti nepriateľovi, alebo by si sa z toho najradšej šikovne vyvliekol? Neuveriteľný príbeh jedného rodeného fínskeho vojaka, ktorý počas svojej kariéry bojoval nie za jednu krajinu, nie za dve, ale rovno za tri štáty, môže na prvé počutie vyznieť trochu bizarne, ale ak si o Laurim Törnim doteraz nepočul, potom by sme to radi napravili.
Ako už býva zvykom v príbehoch legendárnych vojnových hrdinov, ani Lauri sa v roku 1919 nenarodil do bohatej rodiny, odkiaľ by bol odišiel do armády. Jeho otec pracoval ako lodný kapitán, s Lauriho matkou splodili ešte ďalšie dve dcéry a rodina si nažívala celkom pokojne. Lauri sa v mladosti rozhodol venovať biznisu, a tak jeho kroky smerovali na obchodnú akadémiu, avšak jeho plány sa čiastočne zmenili, keď v roku 1938 vstúpil do armády. Mladý sympatický Fín mal iba 19 rokov, keď sa na fronte postavil proti sovietskym jednotkám vo vojne, ktorá sa do histórie zapísala ako Zimná vojna. Na jednej strane v nej bojovali Fíni a na tej druhej zase Sovieti, ktorí celý konflikt začali v roku 1939 po vtrhnutí na fínske územie s cieľom získať časť fínskej krajiny. Nebojácny mladík Lauri neváhal a pravidelne nasadzoval svoj život v boji proti nepriateľovi. Údaje z toho obdobia dokonca hovoria o tom, že sa Lauri stal členom lyžiarskej jednotky, a preto Sovietov napádal priamo na lyžiach so zbraňou v ruke. Zimná vojna však netrvala dlho, keďže už v marci 1940 sa aspoň naoko obe strany uzmierili v Moskve. Na druhej strane, ambicióznemu Laurimu sa po zážitkoch z vojny veľmi do civilného života vracať nechcelo, a tak sa mu podarilo dostať do výcvikového centra nacistických jednotiek Waffen SS do Viedne, keďže nacisti v druhej svetovej vojne podporovali aj Fínsko.
Lauri si už počas Zimnej vojny vyslúžil reputáciu nebojácneho bojovníka, ktorý dokáže zvrátiť priebeh bitky v priebehu niekoľkých desiatok minút a očividne sa to zapáčilo aj Nemcom, ktorí si svoj fínsky klenot začali rýchlo strážiť ako oko v hlave. Počas druhej svetovej vojny sa potom Lauri čiastočne objavil aj na východnom fronte, kde bojoval za Nemecko proti Sovietskemu zväzu, ale väčšina jeho aktivity bola situovaná najmä na fronte takzvanej Pokračovacej vojny, ktorá sa rozpútala medzi Fínskom a Sovietskym zväzom už v júni roku 1941. Vďaka spolupráci s nacistami od nich fínsky vojak dokonca získal aj titul Untersturmführer a aj s ním sa potom vydal do boja so Sovietmi, kde získal azda svoju najväčšiu vojenskú slávu v celom živote. Netrvalo dlho, kým dostal Lauri možnosť vytvoriť si dokonca aj vlastnú jednotku a onedlho sa o ňom už rozprávalo medzi vojakmi na oboch stranách mince vďaka jeho skvelým veliteľským schopnostiam. Svoju jednotku často zaviedol hlboko na nepriateľské územie a potom s podporou spredu útočiacich kolegov nečakane zaútočil zboku alebo zozadu, čo Sovieti nemali šancu tušiť. Za svoje vojenské úspechy získal počas vojny niekoľko vyznamenaní, ale keď sa v roku 1944 Pokračovacia vojna skončila a Fíni súhlasili s odstránením jednotiek nemeckej armády zo svojho územia a tiež čiastočným rozpustením armády, aj fenomenálny Lauri dostal padáka.
Nezáležalo na tom, aké vyznamenania si mohol vojak pripnúť na uniformu, pretože Fíni sa zaviazali podmienky mierovej zmluvy splniť. Frustrovaný Lauri preto začal opäť raz spolupracovať s nacistami, vydal sa dokonca priamo do Nemecka a nakoniec v nacistickej uniforme dokonal svoju kariéru v druhej svetovej vojne, keď ho po porážke jeho jednoky zajali jednotky britskej a americkej armády, ktoré ho okamžite poslali do zberného tábora pre politických väzňov. Čo pre Spojencov čert nechcel, preslávenému Fínovi sa z tábora podarilo utiecť späť do svojej fínskej domoviny, avšak pri hľadaní svojej rodiny naňho natrafila polícia a Lauri opäť raz putoval do väzenia, tentoraz za oveľa vážnejší čin, pretože ho za vstup do nemeckej armády obvinili z velezrady. Za svoje skutky bol nielen obvinený, ale aj odsúdený, ale šťastie sa naňho znovu usmialo už v roku 1948, keď dostal prezidentskú milosť a mohol pokračovať vo svojom civilnom živote. Mnohí ho odsudzovali za to, že kolaboroval s nacistami a keďže Sovieti žiadali o jeho okamžité vydanie do Sovietskeho zväzu, aj to bolo jedným z dôvodov, prečo sa nakoniec Lauri pod menom Larry Thorne vydal splniť si svoj americký sen. Vieme, znie to trochu zvláštne, že človek, ktorý pred pár rokmi strieľal do amerických vojakov v nacistickej uniforme, sa odrazu ocitol v USA, ale cestu za oceán mu otvoril nový zákon umožňujúci vstup cudzincov do špeciálnych jednotiek americkej armády. Iba zopár Američanov po Larryho príchode v roku 1954 vedelo, o koho skutočne ide, ale za pomoci niekoľkých ochotných kamarátov potom Larry za svoje služby získal aj americké občianstvo a to ešte ani netušil, že ho o pár rokov čaká ďalšia, a tentoraz posledná vojna.
Keď si Američania všimli, čo všetko Larry skrýva v rukáve, poverili ho trénovaním kadetov, ale to nebolo presne to, kvôli čomu Fín do USA prišiel. Chcel pokračovať vo svojej vojenskej kariére a Američania mu to pomaly začínali umožňovať, keď ho pred štartom vojny vo Vietname povýšili na kapitána. Larry Thorne sa onedlho vydal do Iránu, kde jeho tím úspešne zvládol záchrannú akciu, a potom už prišlo odvelenie do Vietnamu. Všetko spočiatku vyzeralo nádejne. Vojnou ostrieľaný Larry viedol svojich mužov ako kapitán do boja proti severovietnamskému agresorovi a aj keď ho v boji niekoľkokrát vážne postrelili, on sa odmietal vzdať. V roku 1965 sa dokonca stal veliteľom jednej zo základní amerických špeciálnych jednotiek a jeho legenda prežívala aj naďalej. Život nezničiteľného vojnového hrdinu či zradcu si však smrť zobrala 18. októbra roku 1965, keď sa s juhovietnamskou posádkou vracal v kabíne helikoptéry späť na základňu po celkom úspešnom ťažení pri meste Laos. Kvôli zlej viditeľnosti pilot helikoptéry zazmätkoval a o pár sekúnd už bolo neskoro na akékoľvek modlitby, keď sa stroj zrútil na zem. Po nájdení miesta zrútenia mohli vojaci iba konštatovať, že celá posádka helikoptéry v nešťastí zahynula, avšak aj nehodu zahalilo rúško tajomstva, pretože prvotne nebolo možné Larryho telo nájsť a identifikovať. Dlhé roky ľudia, ktorí o jeho existencii vedeli, verili, že Fín pád helikoptéry prežil a pokračoval vo svojom živote niekde v džungli. Bohužiaľ, v roku 1999, neuveriteľných 34 rokov po jeho údajnej smrti, analýza nájdených zubov potvrdila, že Larryho život vo vietnamskej džungli skutočne vyhasol, ale aj napriek tomu žil v srdciach mnohých Fínov, Nemcov a Američanov ešte dlho rokov.
