Za 6 rokov prešli 50 krajín, viac ako 150-tisíc kilometrov a neplánujú prestať.
Koľkokrát sme už na Refresheri písali o zaľúbených dvojiciach, ktoré sa rozhodli objavovať svet? Nespočetné množstvo článkov o cestách a výletoch zahraničných dvojíc z USA či Anglicka síce mohlo vyznieť celkom zaujímavo, ale keď máme možnosť predstaviť ti takúto dvojicu z našich končín, teší nás to ešte oveľa viac.
Na sever od našich hraníc leží Poľsko a práve z tejto krajiny pochádzajú Karol Lewandowski a Aleksandra Ślusarczykova. Obaja dobrodruhovia sa narodili v roku 1988 a aj keď mali rozdielne koníčky a záujmy, život ich spojil dokopy a približne pred 6 rokmi sa začalo ich adrenalínové dobrodružstvo. Karol sa predtým venoval inžierstvu a robotike, Alex zase cestovaniu a blogovaniu, a aj keď to mohlo vyznieť zvláštne, obaja milovali výlety, a tak za sebou doslova zanechali všetko, čo mali, investovali do starej dodávky a vydali sa do sveta. Cez inzerát sa dostali ku dodávke Volkswagen T3 ešte z roku 1989, za ktorú zaplatili niečo málo cez 500 eur a namiesto drahej renovácie si všetky úpravy dobre premysleli a nakoniec do nej vopchali napríklad sprchu, posteľ, skromnú kuchynku, ale aj elektrický generátor. Pri stavbe svojej vysnívanej dodávky Karolovi pomohol aj fakt, že sa inžinierstvu venoval už predtým a svoje znalosti mohol využiť aj vo vozidle.
Keď boli všetky úpravy dokončené, mohla sa dodávka konečne vydať na cestu, ale pomaľované autíčku vtedy ešte ani netušilo, že v nasledujúcich 6 rokoch bude využívané takmer nepretržite, prejde viac ako 150-tisíc kilometrov a navštívi, spoločne so svojimi majiteľmi, až 50 rôznych krajín. Ich prvým výletom bola cesta z poľského Sliezska cez celučičkú Európu až na jej samotný kraj, konkrétne do Gibraltaru. Všetci z ich okolia im tvrdili, že to zo starou dodávkou nemajú šancu zvládnuť, veď cesta do Gibraltaru zaberie desiatky hodín a v prípade dodávky aj dní, a keďže partia piatich ľudí nielenže nemala skúsenosti z podobných ciest, ale ani peňazí na rozdávanie, pre mnohých bolo zázrakom, že sa im nakoniec podarilo dôjsť až na kraj Európy a pokochať sa majestátne sa týčiacou Afrikou naproti. Už prvé dobrodružstvo im potvrdilo predpoklady, že všetko sa dá, keď sa chce, a tak dlho neváhali a svoju dodávku nechali loďou previezť z Európy až do krajiny neobmedzených možností, a teda do USA.
Mimochodom, už o prvej ceste sa rozhodli napísať knihu, ktorá sa v Poľsku stala celkom populárnou, ale keď pred nimi stála výzva v podobe Ameriky, a teda nielen Spojených štátov amerických, vedeli, že druhá kniha sa zrodí a ani nebudú vedieť ako. Do Ameriky sa vybrali celkovo až 6 kamaráti v jedinej dodávke a podarilo sa im prejsť nielen spomínané USA, ale aj Kanadu a Mexiko. Americké dobrodružstvo trvalo celkovo tri mesiace, staručký Volkswagen musel zvládnuť záťaž až 25-tisíc kilometrov a dalo by sa povedať, že poľská partia videla na druhej strane oceánu takmer každé miesto, o ktorom si už niekedy v živote počul. Aby toho ale nebolo málo, dvojica a jej kamaráti nenavštívili iba miesta, o ktorých neskôr napísali knihu, ale celkovo až 50 krajín, medzi ktorými by si našiel aj exotiku ako Island, Singapur, Austráliu a Nový Zéland.
Azda najzaujímavejšie na celom poľskom projekte BusAroundTheWorld je fakt, že tím za ním stojaci sa rád hrdí informáciou o celkových výdavkoch iba približne 8 dolárov za celý deň. Pri pohľade na všetky dobrodružstvá, ktoré sa im za posledných 6 rokov podarilo zažiť a pri pohľade na všetky krajiny, ktoré navštívili, by jeden mohol pochybovať o tom, ako je vlastne možné minúť len tak málo finančných prostriedkov. Zakladateľ projektu Karol sa preto rozhodol objasniť ich finančný rozpočet. Malé výdavky sa im darí udržiavať najmä vďaka tomu, že väčšinou cestujú ako väčšia skupina ľudí, teda piati či šiesti ľudia v aute, a keďže najväčším výdavkom na cestách dodávkou je samozrejme palivo, nevychádza ich tak draho, keď si jeho cenu rozrátajú medzi šesť osôb.
V každej krajine, kam ich dosiaľ osud zaviedol, dokázali ušetriť hlavne na ubytovaní, pretože nepotrebujú žiadne hotely ani penzióny, keďže zvládnu svoje telá na noc zložiť priamo vo Volkswagene, alebo v stanoch na miestach, kde by to človek ani nečakal. Nevyužívajú drahé kempingy, ale radšej si nájdu tiché miesto na okraji lesa, na lúke či pri mori a zložia sa tam. Ďalšou výraznou položkou by mohlo byť stravovanie, ale aj to majú cestovatelia podchytené. V reštauráciách sa vôbec nestravujú, pretože by ich to stálo oveľa viac peňazí, a radšej sa v každej krajine vyberú do supermarketu, kde si nakúpia potrebné ingrediencie a vo svojej malej kuchynke v dodávke uvaria všetko, čo chcú. Priznali sa dokonca k tomu, že väčšinou až tak nehľadia na kvalitu svojho jedla, ale najmä na cenu, takže na výlete v Austrálii tvorilo najväčšiu časť ich jedálničku mäso z klokana, pretože bolo v obchodoch suverénne najlacnejšie. Na dobrodružných výletoch aj tak netreba byť príliš náročný.
Aby dokázali udržiavať svoje peňažné výdaje na nízkej úrovni, postupom času sa im s príchodom väčšej popularity začali ozývať rôzne spoločnosti s tým, že by im boli schopné preplatiť určité výdavky, keby sa dohodli na reklamnej spolupráci. Presne takýmto spôsobom sa im podarilo previezť svoje auto na lodi až do Ameriky, keď im cestu zaplatila spoločnosť, ktorej logo bolo potom umiestnené na karosériu dodávky. Samozrejme, že do rozpočtu prispieva aj predaj kníh a keďže o ne majú záujem najmä mladší ľudia, Poliakom sa darí zarábať celkom slušne. Na svojich cestách potom nezabúdajú ani na písanie príspevkov na svoj blog, takže zopár eur sa im prikotúľa aj z tej strany. Na záver už iba pridávajú, že aj keď sa im ich starý Volkswagen pokazí aj niekoľkokrát za týždeň, postupom času sa ho už naučili opravovať priamo na kolene na kraji cesty a keď to nie je technicky možné, takmer vždy sa im v servise podarí presvedčiť opravárov, aby im auto dali dohromady úplne zadarmo, alebo s výraznou zľavou.
Pri pohľade na fotografie tejto poľskej dvojice a ich kamarátov sa človeku možno v hlave objaví otázka, prečo sa na takýto výlet nevybrať. Pamätaj na to, že človek je mladý iba raz v živote a keď si svoju mladosť neužije naplno, potom to na dôchodku bude patrične ľutovať. Vieš si predsa predstaviť, že by si s mladými Poliakmi vymenili úlohy nejakí poľskí dôchodcovia? My tak úplne nie.
