Thriller, či horor? Určiť jednoznačný žáner exkluzívneho titulu Until Dawn bude asi nemožné, no garantujem vám, že vás postavy opantajú a strach vám v noci znepríjemní spánok.
Supermassive Games, pamätajte si názov tohto štúdia. V nasledujúcich dňoch o nich totiž budete možno počuť dosť často. Pritom sme vás o nich, ako o nezávislom Indie štúdiu, a ani o ich najväčšom projekte, informovali len málo. Úprimne? Po prvom teaseri/traileri pre hororové Until Dawn som bol zaujatý, a to horory výsostne neznášam, najmä tie, ktoré sú bez logického a zaujímavého deja a diváka majú len vystrašiť (takže drvivá väčšina žánrovej produkcie). Postupom času moje nadšenie ale opadalo a o Until Dawn som stratil záujem. Vôbec som sa do hrania netešil, no dal som tejto interaktívnej adventúre šancu a som veľmi rád, že som tak učinil. Na druhej strane som aj rád, že som o hre vedel minimum a tak ma neprestávala prekvapovať až do samého konca.
Príbeh nás zavedie na hory do osamelej vilky bohatých rodičov Josha, jedného z 8 tínedžerov, ktorí sa sem prišli zabaviť. Po pár nevinných (aj vinných) hrátkach a nastrašeniach medzi sebou si ale kamaráti začnú uvedomovať, že sa niečo deje. Noc, ktorá mala byť plná alkoholu a sexu sa zmení na noc plnú strachu, adrenalínu, a v neposlednom rade boja o život. Nebudem vám spoilerovať nič, Until Dawn je singleplayerovka ako vyšitá a jej príbeh je napísaný brilantne. Čaká vás veľké množstvo zvratov, odhalení, dejových odbočiek a najmä veľkých prekvapení. Nič totiž nie je, ako sa spočiatku zdá a nič vás nepripraví na to, čo za tú jednu noc prežijete.
Gameplay trvá približne 9-10 hodín, začiatok je až príliš uťahaný a zameraný na vybudovanie atmosféry. Miestami už hráča silené strašenie medzi postavami, umelo budovaný pocit strachu a pomalé tempo nudia a prichádza jemný stereotyp. Za ten môže aj počiatočná nezaujímavosť postáv, keďže ich je hneď 8 a logicky hneď nedostanú dostatok času a priestoru. Po dvoch-troch hodinách sa ale tempo začne zrýchľovať, prichádzajú prvé dejové zvraty a odhalenia a atmosféra hustne. Začnete prechovávať sympatie k jednotlivým postavám, pričom v priebehu deja k nim dokonca aj zmeníte svoj postoj. Ich správanie a rozhodnutia ale záležia najmä na vás, s nejakými základnými charaktermi ale pracovať musíte a rozhodne nebudete sympatizovať s každým. Osobne som sa snažil stavať rozhodnutia na bezpečnosti všetkých zúčastnených, no občas vás predstava smrti niekoho z nich poteší a uchýlite sa tak k náročnému rozhodnutiu, ktoré rozhodne, kto umrie, a kto prežije.
Rozhodnutia pritom tvoria základný aspekt hrateľnosti. Rozhodujete o niektorých dialógoch, smere vašej cesty, maličkostí, ktoré ale neskôr vyústia v niečo oveľa relevantnejšie, nielen čo sa otázky vzťahov medzi postavami, ich bezpečnosti a budúcnosti týka. Pozor si musíte dávať na všetko, no občas sa musíte rozhodnúť rýchlo. Niektoré voľby majú dopad menší, iné sú zas výraznejšie a markantne menia dej. Ak prejdete tento titul iba raz, môžete si byť istí, že nezistíte všetko, čo môže dej odkryť a taktiež neuvidíte všetky možné konce. Tie sa skôr zameriavajú na to, kto vo vašej „hre so životom“ prežije. Môžu to byť všetci, ale nemusí to byť nik.
Until Dawn vás naučí prekonávať svoj strach, či už hovoríme o strachu z neznáma, z tmy, alebo strachu všeobecne. Niekedy je treba nazrieť tam, kam by sa nemalo, inokedy je zase vhodnejšie nič nerobiť a nechať veciam voľný priebeh. V istom smere je takýto prístup revolučný, hoci nie inovačný, keďže s ním už pár štúdií prišlo. Ide skôr o spôsob, akým sú rozhodnutia podané a ich spracovanie, rovnako ako spracovanie jednotlivých postáv, ktorým prepožičali tváre, hlasy a pohyb známi aj menej známi herci (titul obsahuje aj bonusový materiál a ja vám radím prezrieť si ho). Grafika, detaily tváre (použila sa mo-cap technológia), prostredie a hlavne výtvarná zložka, ako i celkový dizajn levelov, lesa, chalúp a tak ďalej, to všetko je na vysokej úrovni. Fyzika funguje tak ako má, deštrukcia je veľmi pekná ale len v prípade scriptov, zamrzia však občasné krkolomné animácie a nie príliš ľudský pohyb postáv, ale to vaše oko zaregistruje len sem-tam a nemôžeme tak hovoriť o extrémne rušivom dojme.
Trochu zamrzí, že je váš pohyb mierne obmedzený, či kostrbatý a môžete sa pohybovať len po vopred vybraných trasách, navyše, keď je to prostredie také atraktívne. Väčšina ľakačiek je síce naozaj originálna a občas sa dočkáte aj skutočne mrazivých momentov, no mierneho klišé sa dočkáte aj tu, rovnako ako pár hlúpejších dialógov, avšak len na začiatku, ktorý treba pretrpieť. Otravoval ma aj spôsob interakcie s prostredím, kedy ste museli krúžiť stickermi, stláčať rôzne tlačidlá a tak ďalej, pritom stačilo všetko riešiť jedným tlačidlom a nesnažiť sa posúvať dej až takým pomalým, filmovým feelingom. Ten ale inak sadne hre a príbehu ako uliaty. Ak máte radi podobné hry, budete priam nadšení, a to nielen úžasnou atmosférou plnou strachu.
Báť sa budete vyložene na každom mieste, po každom tracku zo soundtracku (ten je skutočne vydarený a úžasne dopĺňa každý jeden strašidelný aspekt hry, nakoniec, netvoril ho amatér, ale Jason Graves, ktorý sa podpísal pod hudbu k Dead Space či The Order 1886), po každom zahnutí za roh a každom nepatrnom zvuku. Miestami sa ocitnete v adventúrnom thrilleri, ktorý si pomáha s QTE sekvenciami, o chvíľu sa zase ocitnete v chladnom horore, pričom nebude chýbať ani okultizmus. Strach okrem iného zabezpečuje aj úžasná kamera, ktorá vás nenechá nahliadnuť za roh, kým nebude mať niečo príležitosť vystrašiť vás. Musím priznať, že párkrát ma pekne myklo, respektíve som vyskočil zo stoličky. Hoci horory nenávidím, Until Dawn sa mi dostal pod kožu, znepríjemnil mi prvú noc spánku po hraní a veľmi príjemne ma prekvapil.
Už veľmi dlho som nezažil takú hustú atmosféru, ako práve v tomto prípade. Môže za to štýl strašenia, pútavé prostredie plné tmy a neznáma, kamera, ktorá vás nasmeruje presne tam, kde to nečakáte a ktorá si z vás neraz urobí terč svojej vlny strachu, úžasný a mrazivý soundtrack a mnoho ďalšieho. Until Dawn si zakladá na mnohých detailoch, kde radíme napríklad aj sviečky, tiene, rôzne nepríjemné zvuky, obrazy na stenách, či obyčajných citoslovciach postáv. Stále zamrzí pár chybičiek, nie príliš dokonalá práca animátorov a obmedzený pohyb, no inak tu hovoríme o kandidátovi pre titul prekvapenie roka.
Je jedno, či horory radi máte, alebo ich neznášate tak, ako ja. Možnosť zvoliť si svoj vlastný príbeh, ktorý sa mení už aj tými najmenšími rozhodnutiami a neutíchajúci strach o život postáv v zdrvujúcej atmosfére vám vyrazí dych, no a vy sa od toho už nebudete vedieť odpútať. Zamrzí ale fakt, že znovuhrateľnosť, hoci priestor tu pre ňu je v desiatkách hodín obrovský, keďže príbeh a priebeh hry bude vždy iný, nedokáže dostatočne navnadiť na ďalšiu desaťhodinovku, keďže poznáte dialógy, celý dej a všetky zvraty a taktiež sa netešíte ani na zdĺhavý úvod a nemožnosť zrušenia cutscén. Until Dawn je hororové dielo roka, ku ktorému sa rád vrátim vo chvíľach, kedy budem chcieť vidieť na tvárach svojich známych strach a veľké napätie. 8,5/10
