Každým dňom, každou hodinou, každou sekundou sa ocitáme v budúcnosti. To, kam touto úvodnou vetou mierim však nie je  filozofia ale móda, presnejšie high-tech materiály  a nové technológie výroby v módnom priemysle. High-tech móda využíva metódy z vedy a technológie, ako napríklad chémia, počítačová veda, letecký priemysel, automobilový priemysel, architektúra, priemyselné textílie, profesionálne atletické technológi a tak ďalej. Rovnako ako v rámci samotných technológií, aj módny priemysel sa posúva dopredu míľovými krokmi a využíva vo svoj prospech najnovšie výdobytky súčasnosti.   

Historický vývoj technológií v oblasti módneho priemyslu začal vznikom šijacieho stroja, zipsu a syntetických materiálov, ktoré mali vo výsledku vplyv na celkový dizajn nových kúskov. Elsa Shiappareliová bola v 30. a 40. rokoch minulého storočia jednou z prvých, ktorá začala so syntetikou experimentovať a rovnako zaviedla plastové zipsy do parížskeho krajčírstva. Svetový technologický pokrok však ovplyvnil dizajnérov najmarkantnejšie až v roku 1960, kedy začali experimentovať s technológiami a inováciami v materiáloch, odevy spájali kovom alebo používali vákuovo tvarované tkaniny. Plasty, penovo-laminované textílie a kovom potiahnuté látky vytvorili nový druh oblečenia, čím začal byť dizajnérsky postup v módnom priemysle závislý od najmodernejších technológií.

Iris van Herpen

Daniel Widrig

A keďže ľudia doslova bažia po najnovších vymoženostiach a dopyt je veľký, na svet prichádzajú stále novšie a lepšie „hračky“ v spolupráci s najlepšou dizajnérskou špičkou. Veď kto by nechcel topánky, ktoré menia farbu a sú k tomu ešte aj pohodlné, vibrujúci prsteň, ktorý reaguje na váš mobilný telefón či fitness oblečenie so zabudovanými senzormi? Nehovorím tu však len o technológiách v elektronike, ktoré sú niekedy samy o sebe dizajnérskym kúskom a môžu slúžiť nielen ako doplnok, ale predovšetkým o technológiách pri výrobe samotnej textílie. Zatiaľ, čo tradičné technológie používali tkanie a pletenie, nové technológie tkaniny len objavujú. Tradičné  tkaniny sú vyrábané na určitý prototyp postavy, aby sedel hocikomu. Nové technológie sa snažia o výrobu netkaných textílii, známych aj ako nonwovens, ktoré sú lacné a adaptabilné nehľadiac na konečné využitie. V týchto experimentálnych technológiách sa našiel aj návrhár Hussein Chalayan, ktorý vytvára šaty z netkaných textílií ako je pena alebo guma. Šaty sa tak prispôsobujú postave a voči telu sú interaktívne. Využitie takéhoto materiálu je naozaj nekonečné. 

Hussein Chalayan, kolekcia Before Minus Now S/S 2000

Bunda Stone Island, citlivá na teplo.

Stone Island Stainless Steel

Jamie Wei Huang

Leandro Cano

Podobné nové technológie tak dávajú obrovský priestor dizajnérom, keďže môže byť textília napríklad pokrytá mikrokapsulami, obsahujúcimi vitamíny, vône alebo repelenty, ktoré sa vstrebávajú do pokožky. Na druhej stranu tu máme látky, prvotne vyvinuté pre NASA, reagujúce na zmenu teploty, a tak poskytujú telu určitú formu klimatizácie. Rovnako sa však experimentuje aj v oblasti chémie, kde vznikajú textílie s rôznymi dezénmi a textúrami, od hladkých a jemných po skrútené a vyrezávané. Termoplastické vlákna môžu byť napríklad tvarované za tepla pre vytvorenie 3D povrchov. Čím sa dostávame k tlači, ktorá je ďalšou z metód výroby nových vlákien. Počítač totiž dokáže odosielať dáta s výslednou farbou a povrchom danej tkaniny a vďaka vysokej tlači zo syntetického kaučuku spolu s kovovým práškom a pomocou tepla a tlaku tak vznikajú samotné produkty.

Výroba topánok na platforme cez 3D tlačiareň.

Ak si však myslíš, že tradičné techniky postupne vymierajú, opak je pravdou. Sú práve žiadané, a to najmä v takých technologicky vyvinutých krajinách ako je Japonsko, kde je dopyt po tradičnej technike prepojenej s modernými technológiami obrovský. Príkladom sú aj mená ako Rei Kawakubo, Issey Miyake, Yohji Yamamoto, Junya Watanabe a mnoho ďalších, ktorí túto šablónu nastavili pre celý svet a ostatní dizajnéri sa ňou tak nejako riadia. 

Rei Kawakubo a Yohji Yamamoto

Ak sa náhodou pýtate prečo, odpoveď je, že mnoho dizajnérov potrebuje veľa manuálnej, ľudskej práce pri výrobe svojich diel. Ak sa nejedná o masovú výrobu, kde je to pochopiteľné, každý dizajnérsky kúsok má svoju cenu len so svojimi nedokonalosťami a námahou, ktorá je pri práci vynaložená. Využitím nových technológií si tak môžu dizajnéri svoje kúsky doslova vypestovať, čím ušetria množstvo práce a odpadu.

High tech móda už má svojich zástupcov po celom svete a ak sa chceš dozvedieť viac o nových technológiách pri výrobe materiálov a celkovom smerovaní módy, určite si pozri aj dokument The Next Black nižšie.

Článok pomohla vypracovať Katarína Mydliarová