Jubilejný, 20. diel Čriepkov z Marvelu venujem práve najtemnejšej minulosti tohto komiksového giganta. Stačilo málo a dnes by žiaden MCU nebol.
20. diel Čriepkov z Marvelu mal byť špeciálny, no nenapadol mi žiaden článok, ktorý by sa obsahovo líšil od tých ostatných. Potom som ale rozmýšľal o Spider-Manovi a jeho návrate do Marvelu. Napadlo mi teda, že by som vás mohol oboznámiť, prečo vlastne Spidey a mnoho jeho kolegov opustili svoje „rodisko“ a ako vlastne začínali.
To, že nás čochvíľa čakajú Avengers 2, že Warner v spolupráci s DC plánuje rozvetvený svet nadľudí a že tu máme enormný hype okolo superhrdinských filmov, to všetko mohlo byť celkom inak. Stačili naoko maličkosti a nič také ako MCU by neexistovalo. Marvel ako stajňa komiksov začalo svoju púť na začiatku 40. rokov, keď ju založil Martin Goodman, mimochodom, príbuzný Stana Leeho. Prvým výrazným hrdinom bol Captain America. Reflektoval aktuálnu situáciu, kedy sa do Európy vydali americkí junáci.
Captain America bol jednoducho signálom a hlavným lákadlom mladých do armády, pričom bol akýmsi archetypom správneho vojaka zo západu. Zo spoločnosti sa stala neskôr Atlas Comics a až na začiatku 60. rokov sa začínala podobať dnešnej verzii Marvel Comics. V roku 1961 spoločnosť začala vydávať Fantastic Four (preto sa stretávate s označením prvá marvelácka tímovka/rodina) a iné postavy vytvorené legendárnym umelcom, Stanom Lee. Ten chcel po 20 rokoch z biznisu odísť, no rozhodol sa spraviť ešte jeden komiks, taký, aký skutočne urobiť chcel. Bola to práve Fantastická štvorka.
Od tej doby sa vo veľmi krátkom časovom slede vytvorili členovia dnešných Avengers, ale aj najznámejšie postavy od Marvelu. Ako na bežiacom páse ich tvoril Stan Lee, no pozadu ale nezaostávali ani Jack Kirby či Steve Ditko. Stvorili Captaina Americu, Fantastic Four, Hulka, Thora, Daredevila, X-Men, Black Panthera, Living Tribunala, ale aj mnohých iných hrdinov a záporákov. Rovnako ako Kirby, aj Ditko neskôr Marvel opustili a šli pracovať pre DC, kde už ale žiaľbohu nenadviazali na svoj úspech. Dôvody ich odchodu nikdy neboli ozrejmené, takže nám v komentároch môžete zanechať vaše konšpiračné teórie. Stan Lee sa po Goodmanovi stal hlavou Marvelu, predstavte si, že pritom začínal len ako donášač bagiet a vody pre kresličov. Viacerí z vás berú Stana len ako toho týpka, ktorý ma cameo v 90% percentách marveláckych filmov. Jednoducho, nakreslil pár postáv a žije z minulosti. Stan bol ale tým, kto Marvel postavil na nohy po tom, čo dostal pár tvrdých rán, Stan ho vzkriesil, Stan ho viedol v najúspešnejších rokoch spoločnosti, Stan vymyslel najviac kľúčových postáv a tak ďalej. Bol to on, kto sa vykašľal na cenzúru (v istom období sa začali komiksy riešiť ako veľmi negatívny vplyv na psychický vývoj mládeže) - na spoločnosť, ktorá pečiatkovala komiksy, aby sa ich tak predajcovia nebáli stavať na pulty obchodov ako kontroverzné. Marvel bol jednoducho v mnohých veciach revolučný a ostalo mu to doteraz.
Marvel rástol a začal budovať svoju silnú značku počas 60., 70. a 80. rokov, no v 90. už nastali výrazné problémy. V roku 1991 Ron Perelman odkúpil Marvel Entertainment za vtedy neuveriteľných 82.5 milióna dolárov a vyšiel s ňou „in public“, teda na verejnosť, ale inak povedané aj na burzu. Začalo sa mu dariť, a tak začal riskovať, Marvel sa dokonca prvýkrát v histórii dostal s tržbami, hodnotou a obľúbenosťou pred DC, no v roku 1996 to celé krachlo. Neil Gaiman predtým Marvel varoval už dávno. Obával sa, že tá bublina raz spľasne, obzvlášť vtedy, ak ju budú nafukovať. Perelman ju rozhodne nafukoval, keď zvyšoval ceny komiksov, ale napríklad zaviedol aj dnes už tradičnú formu predaja, kedy ste si museli kúpiť minimálne 5 rovnakých plátkov, aby ste získali všetkých 5 zberateľských kartičiek. Aby sa Marvel vyhol úplnému bankrotu (okrem iného boli nútení prepustiť aj 1/3 zamestnancov), Toy Biz a Marvel Entertainment Group (MEG) sa zlúčili a vzniklo tak Marvel Enterprises, kde sa mimochodom začala aj púť Aviho Arada, ktorého meno som vám už v posledných článkoch spomínal. O ňom ale inokedy. Marvel sa z finančných problémov dostal a v roku 2000 odštartoval Ultimate Marvel. Vďaka tomuto projektu mohol rebootovať všetky svoje postavy a predstaviť ich tak novému obecenstvu a novými príbehmi a charaktermi postáv. Jednoducho potrebovali nakopnúť.
Až príliš dlho sa obracali vo finančných problémoch a situáciu sa rozhodol riešiť Perelman tým, že vytvorí Marvel Studios a prinesie na strieborné plátna najznámejších hrdinov. Najprv ale bolo treba získať financie. Tie chcel Perelman dosiahnuť tým, že Marvel odkúpi spoločnosť vyrábajúcu hračky - Toy Biz, aby si tak upevnili svoje postavenie a nabrali nový dych. Hračky boli, sú a vždy budú silným tovarom, a tak bolo jasné, že sa komiksový velikán zachráni. Ešte však musel predať pár svojich kľúčových postáv. Ako vlastne získal Marvel peniaze na odkúpenie Toy Bizu? Perelman, vlastniaci 80% firmy a taktiež šéf investičnej spoločnosti The Andrews Group, sa rozhodol napumpovať do krachujúceho giganta 365 miliónov dolárov. Za tie sa už Toy Biz rozhodne dalo kúpiť. Neskôr sa vyhrážal vlastníkom dlhopisov Marvelu, že firmu pošle do konkurzu, ak nepovolia reštruktualizáciu spoločnosti vedúcu k zníženiu akcionárov vlastniacich spoločnosť. Po dvoch rokoch zákopovej vojny s akcionárom Carlom Icahnom sa konečne Toy Biz a MEG zlúčili, ako som už poznamenal vyššie. Malo to však aj vedľajšie následky. Obaja hlavní aktéri boli z firmy vylúčení a všetci, čo mali niečo s Perelmanom spoločné, vrátane vtedajšieho CEO, sa museli pratať. Nevytlačil ich nik iný, ako Isaac Perlmutter a Avi Arad z Toy Bizu. Keď sa situácia ustálila, Marvel sa konečne mohol dostať k cieľu, ku ktorému sa snažil budovať chodníčky už od 80. rokov, a teda do filmového priemyslu.
Keby vedeli, aký úspech dosiahnú komiksové filmy (a hlavne aké tržby budú znamenať), pravdepodobne by v deväťdesiatom šiestom nerozpredali práva na podstatnú časť svojich najznámejších hrdinov pre výrobu filmov a hraných seriálov. Stále svoje postavy ale mohli použiť v animákoch, samozrejme v komiksoch a taktiež mali aj isté percento z tržieb každého filmu. Prvá spoločnosť, ktorá priviedla komiksovku od Marvelu na strieborné plátna, bola New Line Cinema a ich, pre niektorých dnes už kultový Blade s Wesleym Snipesom. Ako dieťa som trilógiu miloval a dodnes tajne dúfam v 4. časť, prípadne reboot, keďže charakter Blada a štýl, akým ho pojal Snipes bol perfektný. O dva roky neskôr sa konalo druhé Milénium. V roku 2000 sa aj Fox, ktorý vlastnil (a vlastní doteraz) práva na X-Men, rozhodol priniesť do kín komiksovku. Oslovili tak Bryana Singera, vtedy talentovaného mladíka (mal vtedy 35 rokov, a to ste pre Hollywood prakticky veľmi mladý, častokrát aj začínajúci či aspoň minimálne relevantný filmmejker), ktorý už natočil skvelú krimi Usual Suspects či Nadaného žiaka, aby pre nich vytvoril X-Men. Singer miloval mutantov už od malička, a tak na ponuku kývol. V tej dobe si asi neuvedomil, že sa stane duchovným otcom série a o xy rokov neskôr virtuálne znemožní a vyfacká Bretta Ratnera (režisér X-Men 3) a Toma Rothmana (mal vtedy vo Foxe veľké slovo, prednedávnom sa stal CEO u SONY Pictures, kedy nahradil Amy Pascal. Tá sa po e-mail leakoch dostala na nižšie miesto a spoločne s Kevinom Feigom bude produkovať Spider-Man filmy), ktorí výrazne pokazili sériu a poslali ju nadlho k ľadu.
Na rade bola ďalšia veľká značka, Spider-Man od Columbia Pictures (Sony). Písal sa rok 2002 a Sam Raimi, dovtedy známy najmä vďaka kontroverznému hororu Evil Dead či krimi Simple Plan, sa ujal réžie pavúčieho muža. Pokračovanie získalo Oscara, čo sa doteraz a vlastne ani nikdy predtým nepodarilo žiadnemu inému filmu podľa komiksu od Marvelu (rátajme primárne filmy, animáky ako The Big Hero 6 a iné nie). Spider-Man mal solídne dva filmy, avšak neskôr to Raimi v trojke prepískol (sám si nedávno za to sypal popol na hlavu) s počtom hrdinov a s rozprávaním príbehu ako i s nezabudnuteľnými hororovými scénami Petra Parkera. Séria Spideyho je ale stále najzárobkovejšia, čomu pomohli aj dva diely z Amazing Spider-Man série. O tom ale snáď v inom článku.
Nasledoval Daredevil od Foxu, Hulk od Universal Studios, The Punisher z roku 2004 od Lions Gate Entertainment - ďalej len LGE - (mnohí doteraz nevedia, že film s Thomasom Janeom a Travoltom je skutočne podľa komiksovej predlohy), Elektra od Foxu, Man-Thing od LGE, slabšia Fantastická štvorka od Foxu (mimochodom, to Rothman, dnes už CEO Sony sa pričinil o to, že Galactus bol v dvojke vyobrazený ako mrak a taktiež mohol aj za sprznenie X-Men 3 či Daredevila, kedy v oboch prípadoch zasahoval do scenára, ktorý bol nakoniec filmom osudný) či nevýrazný Ghost Rider a jeho otrasné pokračovanie s Nicolasom Cagom, ktorý sa už vtedy aktívne snažil dostať sa na čierny list každého fanúšika filmu. Počas tých 10 rokov sa teda vytvárali len filmy so superhdinami a antihrdinami, ktorých filmové práva Marvel predal. Marvel Aradovi jednoducho nechcel odklepnúť natáčania filmov, až kým nezaznamenali kasový úspech X-Men či Spider-Man. Navyše mal len slabé podiely z percent zo ziskov. Napríklad, Blade zarobil 70 miliónov dolárov, no Marvel dostal len 25 tisíc. Arad neskôr komentoval situáciu takto:
„Vzdali sme sa (predaním práv) najlepšej časti nášho biznisu.“
Nasledoval zrod Marvel Cinematic Universe tak, ako ho poznáme dnes. V roku 2003 prišiel do firmy talentovaný David Maisel s myšlienkou produkovať vlastné filmy pod vlastnou značkou, čomu vypomohol aj Alan Fine. Problém bol však v presvedčení správnej rady a odklepnutí rozpočtu. Našlo sa však riešenie. Marvel sa dohodol s bankou Meryll Lynch z Wall Street. Mali im zabezpečiť financovanie a v prípade, že filmy na seba nezarobia, postavy prepadnú banke. Marvel získal 525 miliónov dolárov a odkúpil späť práva na niektoré postavy, ktoré taktiež v minulosti predal. Išlo o Black Widow, Iron Mana, Thora či Hulka. Správne, stačilo, aby si niektoré spoločnosti, ako napríklad Fox či New Line Cinema, ktoré v priebehu rokov vlastnili železného muža, uvedomili potenciál ukrytý hlboko v týchto postavách a MCU by sa nekonalo. Avengeri by sa nekonali. Vlastne by sa nekonalo ani budovaný vesmír u DC, ktorí by s tým rozhodne nezačali, nebyť úspechu Marvelu. Tento krok bol pre nich asi najriskantnejším v ich dejinách. Stačilo, aby neprišlo dostatok ľudí do kina a všetko by šlo do čerta. Marvel je ale kreatína spoločnosť plná veľkých mozgov, čomu svedčí najmä úspech Guardians of the Galaxy. Jednoducho spravili z neznámych hrdinov s priemerným potenciálom najväčší hit roka 2014. Najali si neznámeho režiséra, dali šancu neznámym hercom a znova zbúrali hranice bezpečia a istoty.
Sami vidíte, aké náhody rozhodli o tom, kto zarobí miliardy a kto bude naveky banovať. Marvel oznámil produkciu 10 filmov s budgetom od 45-180 miliónov dolárov. Konkrétne mali priniesť na strieborné plátna nasledujúce snímky: Captain America, Nick Fury, The Avengers, Black Panther, Ant-Man, Cloak & Dagger, Dr. Strange, Hawkeye, Power Pack a Shang-Chi. Dnes, o 10 rokov neskôr sme boli zatiaľ svedkami len Captaina America a The Avengers, zatiaľ čo sa do konca roka 2018 dočkáme aj Dr. Strangea, Black Panthera a už čoskoro aj Ant-Mana.
Prvým krokom bolo nájsť človeka, ktorý by dokázal MCU nakopnúť. Ktorý by dokázal zahrať Iron Mana a pritiahnuť masy. Nakoniec sa aj tento človek postaral, aby IM zarobil celosvetovo cez 585 miliónov dolárov. Tým človekom nebol nikto iný, než vydedenec Hollywoodu, alkoholik a feťák Robert Downey Jr., z ktorého sa stala najväčšia hviezda Hollywoodu (tak vidíš, Mel Gibson, aj ty máš stále šancu napraviť si u Hollywoodu reputáciu). A čo sa dialo potom? Ak čítate Svet Marvelu, tento príbeh už poznáte...
