Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Nedeľa 20. 9. 2020 meniny má Ľuboslav, Ľuboslava

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Filmy a Seriály - Vybrali sme
16
Dominik Vetrák
22. marec 2015, 14:29
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?

Jubilejný, 20. diel Čriepkov z Marvelu venujem práve najtemnejšej minulosti tohto komiksového giganta. Stačilo málo a dnes by žiaden MCU nebol.

Dominik Vetrák
22. marec 2015, 14:29
Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?
Zdroj: Marvel Comics
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
16
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

20. diel Čriepkov z Marvelu mal byť špeciálny, no nenapadol mi žiaden článok, ktorý by sa obsahovo líšil od tých ostatných. Potom som ale rozmýšľal o Spider-Manovi a jeho návrate do Marvelu. Napadlo mi teda, že by som vás mohol oboznámiť, prečo vlastne Spidey a mnoho jeho kolegov opustili svoje „rodisko“ a ako vlastne začínali.

 

To, že nás čochvíľa čakajú Avengers 2, že Warner v spolupráci s DC plánuje rozvetvený svet nadľudí a že tu máme enormný hype okolo superhrdinských filmov, to všetko mohlo byť celkom inak. Stačili naoko maličkosti a nič také ako MCU by neexistovalo. Marvel ako stajňa komiksov začalo svoju púť na začiatku 40. rokov, keď ju založil Martin Goodman, mimochodom, príbuzný Stana Leeho. Prvým výrazným hrdinom bol Captain America. Reflektoval aktuálnu situáciu, kedy sa do Európy vydali americkí junáci.

 

Captain America bol jednoducho signálom a hlavným lákadlom mladých do armády, pričom bol akýmsi archetypom správneho vojaka zo západu. Zo spoločnosti sa stala neskôr Atlas Comics a až na začiatku 60. rokov sa začínala podobať dnešnej verzii Marvel Comics. V roku 1961 spoločnosť začala vydávať Fantastic Four (preto sa stretávate s označením prvá marvelácka tímovka/rodina) a iné postavy vytvorené legendárnym umelcom, Stanom Lee. Ten chcel po 20 rokoch z biznisu odísť, no rozhodol sa spraviť ešte jeden komiks, taký, aký skutočne urobiť chcel. Bola to práve Fantastická štvorka.

 

Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?

 

Od tej doby sa vo veľmi krátkom časovom slede vytvorili členovia dnešných Avengers, ale aj najznámejšie postavy od Marvelu. Ako na bežiacom páse ich tvoril Stan Lee, no pozadu ale nezaostávali ani Jack Kirby či Steve Ditko. Stvorili Captaina Americu, Fantastic Four, Hulka, Thora, Daredevila, X-Men, Black Panthera, Living Tribunala, ale aj mnohých iných hrdinov a záporákov. Rovnako ako Kirby, aj Ditko neskôr Marvel opustili a šli pracovať pre DC, kde už ale žiaľbohu nenadviazali na svoj úspech. Dôvody ich odchodu nikdy neboli ozrejmené, takže nám v komentároch môžete zanechať vaše konšpiračné teórie. Stan Lee sa po Goodmanovi stal hlavou Marvelu, predstavte si, že pritom začínal len ako donášač bagiet a vody pre kresličov. Viacerí z vás berú Stana len ako toho týpka, ktorý ma cameo v 90% percentách marveláckych filmov. Jednoducho, nakreslil pár postáv a žije z minulosti. Stan bol ale tým, kto Marvel postavil na nohy po tom, čo dostal pár tvrdých rán, Stan ho vzkriesil, Stan ho viedol v najúspešnejších rokoch spoločnosti, Stan vymyslel najviac kľúčových postáv a tak ďalej. Bol to on, kto sa vykašľal na cenzúru (v istom období sa začali komiksy riešiť ako veľmi negatívny vplyv na psychický vývoj mládeže) - na spoločnosť, ktorá pečiatkovala komiksy, aby sa ich tak predajcovia nebáli stavať na pulty obchodov ako kontroverzné. Marvel bol jednoducho v mnohých veciach revolučný a ostalo mu to doteraz. 

 

Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?

 

Marvel rástol a začal budovať svoju silnú značku počas 60., 70. a 80. rokov, no v 90. už nastali výrazné problémy.  V roku 1991 Ron Perelman odkúpil Marvel Entertainment za vtedy neuveriteľných 82.5 milióna dolárov a vyšiel s ňou „in public“, teda na verejnosť, ale inak povedané aj na burzu. Začalo sa mu dariť, a tak začal riskovať, Marvel sa dokonca prvýkrát v histórii dostal s tržbami, hodnotou a obľúbenosťou pred DC, no v roku 1996 to celé krachlo. Neil Gaiman predtým Marvel varoval už dávno. Obával sa, že tá bublina raz spľasne, obzvlášť vtedy, ak ju budú nafukovať. Perelman ju rozhodne nafukoval, keď zvyšoval ceny komiksov, ale napríklad zaviedol aj dnes už tradičnú formu predaja, kedy ste si museli kúpiť minimálne 5 rovnakých plátkov, aby ste získali všetkých 5 zberateľských kartičiek. Aby sa Marvel vyhol úplnému bankrotu (okrem iného boli nútení prepustiť aj 1/3 zamestnancov), Toy Biz a Marvel Entertainment Group (MEG) sa zlúčili a vzniklo tak Marvel Enterprises, kde sa mimochodom začala aj púť Aviho Arada, ktorého meno som vám už v posledných článkoch spomínal. O ňom ale inokedy. Marvel sa z finančných problémov dostal a v roku 2000 odštartoval Ultimate Marvel. Vďaka tomuto projektu mohol rebootovať všetky svoje postavy a predstaviť ich tak novému obecenstvu a novými príbehmi a charaktermi postáv. Jednoducho potrebovali nakopnúť.

 

Až príliš dlho sa obracali vo finančných problémoch a situáciu sa rozhodol riešiť Perelman tým, že vytvorí Marvel Studios a prinesie na strieborné plátna najznámejších hrdinov. Najprv ale bolo treba získať financie. Tie chcel Perelman dosiahnuť tým, že Marvel odkúpi spoločnosť vyrábajúcu hračky - Toy Biz, aby si tak upevnili svoje postavenie a nabrali nový dych. Hračky boli, sú a vždy budú silným tovarom, a tak bolo jasné, že sa komiksový velikán zachráni. Ešte však musel predať pár svojich kľúčových postáv. Ako vlastne získal Marvel peniaze na odkúpenie Toy Bizu? Perelman, vlastniaci 80% firmy a taktiež šéf investičnej spoločnosti The Andrews Group, sa rozhodol napumpovať do krachujúceho giganta 365 miliónov dolárov. Za tie sa už Toy Biz rozhodne dalo kúpiť. Neskôr sa vyhrážal vlastníkom dlhopisov Marvelu, že firmu pošle do konkurzu, ak nepovolia reštruktualizáciu spoločnosti vedúcu k zníženiu akcionárov vlastniacich spoločnosť. Po dvoch rokoch zákopovej vojny s akcionárom Carlom Icahnom sa konečne Toy Biz a MEG zlúčili, ako som už poznamenal vyššie. Malo to však aj vedľajšie následky. Obaja hlavní aktéri boli z firmy vylúčení a všetci, čo mali niečo s Perelmanom spoločné, vrátane vtedajšieho CEO, sa museli pratať. Nevytlačil ich nik iný, ako Isaac Perlmutter a Avi Arad z Toy Bizu. Keď sa situácia ustálila, Marvel sa konečne mohol dostať k cieľu, ku ktorému sa snažil budovať chodníčky už od 80. rokov, a teda do filmového priemyslu.

 

Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?

 

Keby vedeli, aký úspech dosiahnú komiksové filmy (a hlavne aké tržby budú znamenať), pravdepodobne by v deväťdesiatom šiestom nerozpredali práva na podstatnú časť svojich najznámejších hrdinov pre výrobu filmov a hraných seriálov. Stále svoje postavy ale mohli použiť v animákoch, samozrejme v komiksoch a taktiež mali aj isté percento z tržieb každého filmu. Prvá spoločnosť, ktorá priviedla komiksovku od Marvelu na strieborné plátna, bola New Line Cinema a ich, pre niektorých dnes už kultový Blade s Wesleym Snipesom. Ako dieťa som trilógiu miloval a dodnes tajne dúfam v 4. časť, prípadne reboot, keďže charakter Blada a štýl, akým ho pojal Snipes bol perfektný. O dva roky neskôr sa konalo druhé Milénium. V roku 2000 sa aj Fox, ktorý vlastnil (a vlastní doteraz) práva na X-Men, rozhodol priniesť do kín komiksovku. Oslovili tak Bryana Singera, vtedy talentovaného mladíka (mal vtedy 35 rokov, a to ste pre Hollywood prakticky veľmi mladý, častokrát aj začínajúci či aspoň minimálne relevantný filmmejker), ktorý už natočil skvelú krimi Usual Suspects či Nadaného žiaka, aby pre nich vytvoril X-Men. Singer miloval mutantov už od malička, a tak na ponuku kývol. V tej dobe si asi neuvedomil, že sa stane duchovným otcom série a o xy rokov neskôr virtuálne znemožní a vyfacká Bretta Ratnera (režisér X-Men 3) a Toma Rothmana (mal vtedy vo Foxe veľké slovo, prednedávnom sa stal CEO u SONY Pictures, kedy nahradil Amy Pascal. Tá sa po e-mail leakoch dostala na nižšie miesto a spoločne s Kevinom Feigom bude produkovať Spider-Man filmy), ktorí výrazne pokazili sériu a poslali ju nadlho k ľadu.

 

Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?

 

Na rade bola ďalšia veľká značka, Spider-Man od Columbia Pictures (Sony). Písal sa rok 2002 a Sam Raimi, dovtedy známy najmä vďaka kontroverznému hororu Evil Dead či krimi Simple Plan, sa ujal réžie pavúčieho muža. Pokračovanie získalo Oscara, čo sa doteraz a vlastne ani nikdy predtým nepodarilo žiadnemu inému filmu podľa komiksu od Marvelu (rátajme primárne filmy, animáky ako The Big Hero 6 a iné nie). Spider-Man mal solídne dva filmy, avšak neskôr to Raimi v trojke prepískol (sám si nedávno za to sypal popol na hlavu) s počtom hrdinov a s rozprávaním príbehu ako i s nezabudnuteľnými hororovými scénami Petra Parkera. Séria Spideyho je ale stále najzárobkovejšia, čomu pomohli aj dva diely z Amazing Spider-Man série. O tom ale snáď v inom článku.

 

Nasledoval Daredevil od Foxu, Hulk od Universal Studios, The Punisher z roku 2004 od Lions Gate Entertainment - ďalej len LGE - (mnohí doteraz nevedia, že film s Thomasom Janeom a Travoltom je skutočne podľa komiksovej predlohy),  Elektra od Foxu, Man-Thing od LGE, slabšia Fantastická štvorka od Foxu (mimochodom, to Rothman, dnes už CEO Sony sa pričinil o to, že Galactus bol v dvojke vyobrazený ako mrak a taktiež mohol aj za sprznenie X-Men 3 či Daredevila, kedy v oboch prípadoch zasahoval do scenára, ktorý bol nakoniec filmom osudný) či nevýrazný Ghost Rider a jeho otrasné pokračovanie s Nicolasom Cagom, ktorý sa už vtedy aktívne snažil dostať sa na čierny list každého fanúšika filmu. Počas tých 10 rokov sa teda vytvárali len filmy so superhdinami a antihrdinami, ktorých filmové práva Marvel predal. Marvel Aradovi jednoducho nechcel odklepnúť natáčania filmov, až kým nezaznamenali kasový úspech X-Men či Spider-Man. Navyše mal len slabé podiely z percent zo ziskov. Napríklad, Blade zarobil 70 miliónov dolárov, no Marvel dostal len 25 tisíc. Arad neskôr komentoval situáciu takto:

 

Vzdali sme sa  (predaním práv) najlepšej časti nášho biznisu.“

 

Svet Marvelu #20: Ako sa Marvel dostal z bankrotu k miliardám a prečo predal X-Men či Spider-Mana?

 

Nasledoval zrod Marvel Cinematic Universe tak, ako ho poznáme dnes. V roku 2003 prišiel do firmy talentovaný David Maisel s myšlienkou produkovať vlastné filmy pod vlastnou značkou, čomu vypomohol aj Alan Fine. Problém bol však v presvedčení správnej rady a odklepnutí rozpočtu. Našlo sa však riešenie. Marvel sa dohodol s bankou Meryll Lynch z Wall Street. Mali im zabezpečiť financovanie a v prípade, že filmy na seba nezarobia, postavy prepadnú banke. Marvel získal 525 miliónov dolárov a odkúpil späť práva na niektoré postavy, ktoré taktiež v minulosti predal. Išlo o Black Widow, Iron Mana, Thora či Hulka. Správne, stačilo, aby si niektoré spoločnosti, ako napríklad Fox či New Line Cinema, ktoré v priebehu rokov vlastnili železného muža, uvedomili potenciál ukrytý hlboko v týchto postavách a MCU by sa nekonalo. Avengeri by sa nekonali. Vlastne by sa nekonalo ani budovaný vesmír u DC, ktorí by s tým rozhodne nezačali, nebyť úspechu Marvelu. Tento krok bol pre nich asi najriskantnejším v ich dejinách. Stačilo, aby neprišlo dostatok ľudí do kina a všetko by šlo do čerta. Marvel je ale kreatína spoločnosť plná veľkých mozgov, čomu svedčí najmä úspech Guardians of the Galaxy. Jednoducho spravili z neznámych hrdinov s priemerným potenciálom najväčší hit roka 2014. Najali si neznámeho režiséra, dali šancu neznámym hercom a znova zbúrali hranice bezpečia a istoty. 

 

Sami vidíte, aké náhody rozhodli o tom, kto zarobí miliardy a kto bude naveky banovať. Marvel oznámil produkciu 10 filmov s budgetom od 45-180 miliónov dolárov. Konkrétne mali priniesť na strieborné plátna nasledujúce snímky: Captain America, Nick Fury, The Avengers, Black Panther, Ant-Man, Cloak & Dagger, Dr. Strange, Hawkeye, Power Pack a Shang-Chi. Dnes, o 10 rokov neskôr sme boli zatiaľ svedkami len Captaina America a The Avengers, zatiaľ čo sa do konca roka 2018 dočkáme aj Dr. Strangea, Black Panthera a už čoskoro aj Ant-Mana.

 

Prvým krokom bolo nájsť človeka, ktorý by dokázal MCU nakopnúť. Ktorý by dokázal zahrať Iron Mana a pritiahnuť masy. Nakoniec sa aj tento človek postaral, aby IM zarobil celosvetovo cez 585 miliónov dolárov. Tým človekom nebol nikto iný, než vydedenec Hollywoodu, alkoholik a feťák Robert Downey Jr., z ktorého sa stala najväčšia hviezda Hollywoodu (tak vidíš, Mel Gibson, aj ty máš stále šancu napraviť si u Hollywoodu reputáciu). A čo sa dialo potom? Ak čítate Svet Marvelu, tento príbeh už poznáte...

Ďalší diel Čriepkov z Marvelu sa bude zaoberať:
Zaujímavosťami ako: tržby a zmluvy hercov, tržby filmov, dôležité osobnosti Marvelu atď.
635 hlasov
Civil War filmom
662 hlasov
Ničím, fanboy, kašli už na Marvel!
137 hlasov
Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdroj: screenrant, wikipedia.org, denofgeek.com, wikipedia.org, Marvel: 75 Years, From Pulp to Pop!, eonline.com Tagy: svet marvelu, bankrot, MCU
Ohodnoť článok
33
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.