A zrazu máš plán na leto 2015!
Snáď si ešte spomeniete na odvážny cestovateľský párik, o ktorom sme písali koncom leta. Podstatou ich výletu bola potreba zažiť niečo špeciálne, čo doma nenájdeme. Toto leto však neboli jedinými Slovákmi, ktorí sa rozhodli zbierať zážitky v dovolenkových destináciách bez pomoci cestovnej kancelárie. Na internete som náhodou natrafil na video mladých Slovákov, ktorí sa vydali na podobné dobrodružstvo. Neváhal som autorov kontaktovať a následne aj vyspovedať. Musím uznať, že zážitkov majú nespočetné množstvo, čo usúdite aj sami podľa dĺžky ich výpovedí. Tie sú obohatené o poriadnu dávku vtipu, preto vám zaručujeme, že sa nudiť určite nebudete. Na úvod odporúčame pozrieť si podarené aftervideo z Romanovej dielne, ktoré vám pomôže navodiť správnu atmosféru a aspoň na chvíľu sa myšlienkami vrátiť do teplého počasia.
Čau, mohol by si nám na začiatok v krátkosti predstaviť seba a svojich parťákov?
Martin: Ahoj. Som Martin a v novembri som oslávil 24 rokov. Som študentom Bankového inštitútu v Banskej Bystrici a pochádzam z Bojníc. Momentálne som na erasme v Španielsku, takže cestovania mám tento rok celkom dosť. Najbližšie sa chystám do Maroka.
Roman: 23 rokov, Bojnice, študent Žilinskej univerzity v Žiline. Moja záľuba, ktorá sa výrazne hodí pri cestovaní, je natáčanie a upravovanie videí. Pri premiestňovaní lietadlom mám rád turbulencie a podobné veci (keď som si už za to zaplatil, tak nech je aspoň trochu vzrušenia). Radšej navštevujem pamiatky, ako sa čľapkám v mori (samozrejme, že pri takomto dlhom tripe nie je možné len behať po pamiatkach a nejaké to more a uvoľnenie padne dobre). Mimo cestovania milujem svojich rodičov, basketbal, teplo/slnko a lavičky pod Bojnickým zámkom.
Mičo: Dobrý deň všetkým divákom a poslucháčom, volám sa Michal, mám 23 a medzi moje záľuby patrí sudoku a kvalitný plesnivý syr.
Peter: ...a iné večierkové lahôdky. Ja som momentálne brnenský študent práva v poslednom ročníku, 23 rokov.
Monte Carlo
Čo vás priviedlo k myšlienke, aby ste sa vydali na tento trip?
Martin: Myslím, že to bol Mičis, ktorý v kuchyni legendárneho brnenského párty bytu vyslovil myšlienku, že cez leto spravíme road trip. Ja som bol samozrejme za. A takto to celé začalo.
Mičo: Myslím, že som to bol ja, keď som v kuchyni legendárneho brnenského party bytu vyslovil myšlienku, že cez leto spravíme road trip. Ja som bol samozrejme za. A takto to celé začalo.
Roman: Prišiel som už na hotové. Chalani chceli niekoho, kto sa trošku rozumie natáčaniu videí, tak som zobral dve kamery, foťák, mikrofón, statív a išiel som na to. Bohužiaľ, GoPro nás zbavilo svojej prítomnosti v najnevhodnejšej chvíli, čiže sme nemohli natočiť skoky do vody z prvej osoby. Po návrate domov som mal na starosti edit videa, tak si ho určite pozri.
Peter: Myslím že to bol Mičo, keď v kuchyni na jednom byte vyslovil myšlienku, že by sme mohli ísť v lete na road trip. Tak sme hneď dali dokopy partiu, prvý prišiel na radu Martin. Potom sme hľadali niekoho, kto sa aspoň trochu rozumie kamerovaniu. Nikoho sme bohužiaľ nenašli, tak sme vzali Romana, nech sa skladáme na naftu štyria. Roman ale odviedol kusisko práce s videom a fotkami, za čo mu patrí veľká vďaka.
Slovinsko
Snažili ste sa o lowcost cestovanie alebo ste si vybrali komfort?
Martin: Lowcost jednoznačne. Ale nemám pocit, že by sme si nedopriali, čo sme chceli. Na hotely/hostely sme ani nepomysleli, lebo pre mladých chalanov nie je problém fungovať v kempoch. Páčilo sa mi to a nič by som na tom nemenil.
Mičo: Ja by som vymenil akurát Romanov vyľakaný výraz, keď sme neboli prvý raz v kempe, ale sme nocovali načierno na lúke. Vymenil by som tento pohľad za nejaké dobré belgické pivo. Inak pre mňa celkom komfort už len to, že sme rozdrbali toľko financií na každonočné prebývanie v kempoch.
Peter: Takoj. Lowcost cestovanie má niečo do seba, každý podvečer napätie, keď sme hľadali kempy, kde by ešte mali voľno a tak. Romantika s francúzskou polievkou a francúzskym červeným niekde na lúke v Provence.
Roman: Komfortne sme v Bologni ochutnali slávne lokálne špagety. Problém bol taký, že sa to odohrávalo v kempe a omáčka bola z konzervy kupovanej na Slovensku. Každopádne atmosféra nechýbala.
Kemp Janov
Kde všade ste zavítali?
Martin: Pozri mapu našej cesty.
Mičo: Veru, pozri.
Peter: Aach, ja som si dával status (lajkol si?), keď sme sa vrátili z tripu, tak to sem skopírujem: Ljubljana, Benátky, Bologna, Florencia, Pisa, La Spezia, Portofino, Monako, Nice, Cannes, Saint Tropez, Cassis, Marseille, Avignon, Pond du Gard, Orange, Millau, Ženeva, Bern, Luzern, Mníchov, Salzburg.
Roman: Jednu noc sme strávili aj v Janove. Kemp bol na kopci a bolo pekne vidno na prístav, ktorý je jeden z najväčších v Európe. Pri rušnej premávke sa nedalo presne rozlíšiť, ktoré svetlá sú ešte z lodí a ktoré už z lietadiel. Čistý Interstellar, hehe. No a oficiálne sme vyrážali z Bratislavy, ale ja s Martinom už skoro ráno z Handlovej.
Prečo práve tieto miesta?
Roman: Lebo v Pise môže dávať Peter pózujúcim ľuďom high 5. Lebo v Monte Carle stojí v nočných hodinách parkovanie v tuneli, cez ktorý jazdia monoposty F1, 20 centov na hodinu. Lebo na Azúrovom pobreží stoja ľudia pri pokladni 20 minút a keď prídu na rad, sú vysmiati a pokecajú s pokladníkom, ktorý sa nejde ani trošičku pretrhnúť, aby to zrýchlil. Lebo v Cannes si môžeš podať ruku s Angelinou Jolie, Sylvestrom Stalonem, Lucom Bessonom a Sharone Stone. Lebo v Marseille majú zrkadlovú strechu. Lebo v Berne majú v strede mesta troch medveďov a chodník, na ktorom sú mená všetkých prispievateľov (to je fakt husté). Lebo v Mníchove na diskotéke je alkohol lacnejší ako v Prievidzi a tri štvrtiny klubu hovoria po slovensky.
Martin: Základom bolo, že chceme v aute stráviť každý deň max 3-4 hodiny. To je cca 300 km denne. Samozrejme, niekedy to bolo viac, niekedy menej. Začali sme odvážne, na Gibraltár a späť, ale potom sme to upravili do rozumnej podoby. Vyberali sme najznámejšie miesta plus zavážilo, ak sme niekoho niekde poznali. Tiež sme dostali pár tipov od kamošov, kde sa zastaviť. Finálna verzia je výsledok niekoľkodňového plánovania.
Peter: Vo väčšine z tých miest ešte nikto z nás nebol, akurát Martin bol v Benátkach, keď bol malý, ale pamätal si z toho akurát to, že sa mu chcelo na námestí sv. Marka strašne čúrať, tak ho tam maminka dala niekde vycikať. Ale to bol ešte malý chlapec, 16 rokov mal alebo tak nejak. A hľadali sme niečo, kde by sme sa aj mohli čľapkať v mori a popri tom aj niečo vidieť, poprípade vypiť alebo zjesť. A toto vyzerala ako ideálna koncentrácia zaujímavých miest, čo aj nakoniec bola.
Calanque d'En-Vau
Kde ste spali a stravovali sa?
Martin: Spali sme hlavne v kempoch. Stan, spacák, karimatka a varič. Páčilo sa mi, že každý bol iný. V Janove bol kemp na kopci nad mestom s výhľadom na more. V Berne zase v upravenom parku pri rieke. Ten avignonský bol priamo v meste. Do centra to bolo 10 minút pešo. A boli sme aj v malom kempe niekde vo Francúzsku, kde neboli ani poriadne sprchy. Výhodou je, že do väčšiny kempov sa dostaneš bez akejkoľvek kontroly. “Občas” sme teda ušetrili tým, že sme zaplatili za dvoch a zvyšok prespal načierno. Stravovali sme sa hlavne v kempe pri variči, na pumpách a pred supermarketmi. Občas nejaký ten fastfood - stánkové jedlá.
Roman: Tlačili sme sa štyria v malom stane. Skrotená hora.
Peter: V Ljubljane a Mníchove sme spali u kamarátov, medzi St. Tropez a Marseille 2 noci po sebe na lúke. Prvú noc sme nestihli prísť do kempu a druhú noc bolo 9 kempov v okolí obsadených, tak sme dali aspoň sprchu v jednom z nich a vrátili sme sa na osvedčený flek. Tam sa mi prenocovanie páčilo zo všetkých najviac - len my, skaly, auto, varič, pivo a západ slnka. Skrotená hora 2. A všade bolo ticho. Len z diaľky sa ozývala cirkulárka. A inak drvivá väčšina kempov je veľmi pekných a čistých, v pohode sprchy, wifi, reštika, malý obchodík, občas nejaký bazén alebo transvestita v silonkách na recepcii v Cannes. Super.
Provence
Na túto otázku môžem očakávať asi najrozsiahlejšiu odpoveď. Keďže partia chlapov musí zažiť počas takého výletu množstvo brutálnych zážitkov. Vedeli by ste vybrať jeden, prípadne dva najlepšie?
Martin: Z kategórie "mestá" bol pre mňa najväčší zážitok niekoľkohodinový pobyt v Benátkach. Námestie sv. Marka mi upravilo paradigmu o význame slovného spojenia "veľmi veľa ľudí na jednom mieste". Tiež bolo dychberúce vidieť nemocnicu v strede mesta, ktorá vyzerá ako kostol, múzeum či palác, ale určite nie ako nemocnica. "Sanitky" tam vozia pacientov po vode. Úzke uličky plné turistov majú dokonale mätúci efekt. Je nemožné nestratiť sa v nich. GPS ani mapa nefungujú. Toto všetko a mnoho iného vplýva na celkový dojem z mesta. Benátky ma jednoducho dostali a chcem sa tam určite vrátiť. Tiež si rád spomínam na šoférovanie s nádychom rally na rakúsko-slovinskom pohraničí. Cesty sú tam parádne, kľukaté a premávka skoro žiadna. Myslím, že sa to páčilo aj chalanom. Najviac si to užíval Peter.
Roman: Najviac pre mňa bolo, keď som sedel za volantom pri prechádzaní cez najvyšší most na svete (podľa výšky piliérov) Millau Viaduct a samozrejme potom samotné odpočívadlo s krásnym výhľadom, ktoré je v blízkosti. Keď mi toto pomerne neznáme miesto pred šiestimi rokmi ukázala moja vtedajšia priateľka Barbora, sľúbil som si, že sa tam raz pôjdem pozreť. Netrvalo to ani tak dlho, že. Druhý najlepší zážitok prišiel až s odstupom času, keď som si uvedomil, že: ”Kamarát, ty si sa kúpal doobeda na pláži v Cannes a poobede v St. Tropez.” A aby som nezabudol, deň predtým som prehral peniaze v Casino de Monte-Carlo.
Peter: Ja už som v živote videl bársčo, napr. som bol v Lučenci alebo na Hlavnej stanici v Bratislave, ale zátoka Calanque d'en vau vo Francúzsku pri Marseille ma úplne uchvátila. Opisovať by to bolo asi zbytočné, no pekné to bolo. Vďaka za tip Mičovmu bratovi. Zážitok je aj spôsob, ako sa tam dá dostať. Existujú len dva spôsoby: buď sa tam ide pešo, čo je vcelku nuda, lebo je to ďaleko a ide sa len lesom, alebo sa dajú v meste Cassis prenajať kajaky a dopádlovať tam. Pádlovačka trvá asi 30 min, podľa toho, koľko piva si človek pribalí do loďky. Keď sme tam kajaky zaparkovali ako Francesco Schettino Costa Concordiu pred pár rokmi na pobreží Talianska, tak sme skákali zo skál do vody ako malé deti dobré dve hodiny. Keď sme ale išli prvýkrát skočiť z desiatich metrov, tak sme mali pekne nahnaný strach. Ale srandy kopec. A inak neviem, čo by som tak vypichol. Možno to, že som si v noci zajazdil v Monaku po trati F1 s tempomatom na 50km/h, aby ma nezastavili policajti a aj tak ma zastavili kvoli Romanovmu exhibicionizmu (vysvetlil Roman nižšie).
Mičo: Na jeden brutálny zážitok si celkom živo spomínam. Začal sa, keď sme vyštartovali z BA hneď na začiatku a skončil sa, keď som sa zobudil na benzínke v Rakúsku o vyše dva týždne neskôr. Bolo to super.
Mníchov
A čo ponorková choroba? Neliezli ste si po čase na nervy?
Martin: Jasné, Roman mi stále pripomínal, že som v Monaku vbehol autom do protismeru. Liezlo mi to na nervy. Teraz seriózne. Sme ľudia, nálada sa mení, ale nemali sme žiadne veľké hádky medzi sebou. Zišli sme sa dobrá partia, vždy sme sa dohodli.
Roman: Nebol na to moc čas, keďže len dvakrát sa nám podarilo spať na tom istom mieste dve noci po sebe. Ale pravdepodobne sme liezli na nervy policajtom, ktorí nás štyrikrát riešili (dvakrát sa nám to podarilo aj natočiť).
V Rakúsku sme si z auta fotili priehradu, tak nás stopli a zistili, že auto s podobnou ŠPZ bolo kradnuté, preto sme museli počkať, kým si to vysielačkou vyriešia chalani medzi sebou.
V Monte Carle v noci pri prechádzaní formulového okruhu po nás bliklo policajné auto. Po otvorení okna sme zistili, že sa mu nepáči môj odhalený hrudník. Keď som si obliekol tričko, pustil nás bez problémov ďalej. Boli sme v kasíne, preto som mal na sebe košelu s dlhými rukávmi. Keď sme nad ránom odchádzali, bolo vonku ešte stále veľmi teplo. Nespravíš nič.
V prístave Národného parku Calanques si chalani veselo skákali medzi lode. To sa samozrejme nepáčilo lokálnym policajtom.
Cestou domov, opäť v Rakúsku, nás predbehlo auto, ktoré zrazu začalo farebne blikať. Páni policajti si vypýtali doklady, ale keď sa dozvedeli, že auto je požičané, pustili nás bez toho, aby si ich vôbec pozreli.
UTRATENÉ ZA POKUTY SPOLU: 0€
Avignon
Môžete čitateľom prezradiť, aké výdaje sú s podobnou cestou spojené?
Martin: Požičať si auto 400€. Kempy 322€. Parkovanie 95€. Mýta 147€. Tankovanie 390€. Ostatné veci ako napr. jedlo a vstupenky 490€. Nájsť strateného kamaráta o 4 ráno v mníchovskom metre - na nezaplatenie.
Peter: Pri pôvodnej myšlienke v kuchyni padla cifra 500€ na osobu, potom sme to dali na 600€. Nakoniec to každého vyšlo okolo 700€. Teda Romana 1400 €, lebo on všade kupoval magnetky.
Stretli ste cestou aj nejakých Slovákov?
Martin: Áno, pamätám si na cykloturistov z Banskej Bystrice v Bologni. Stretli sme aj Čechov, vďaka bohu. Pomohli nám, keď sa nám v Avignone pokazila batéria v aute. No a samozrejme nemôžem zabudnúť na perfektnú slovenskú spoločnosť v Mníchove, strávili sme tam 2 dni u našich kamarátov.
Roman: Kopec rusko-ukrajinsko-česko-slovenských “spoločníčok” v Monte Carle. Inak mám taký pocit, že sú Slováci úplne všade. A pozor na šoférov v autách s ŠPZ obsahujúcou písmeno A (zvyčajne druhé v poradí). Tí sú tiež všade a chtiac-nechtiac sa hrajú na Top Gear. Sú fakt nebezpeční, a to nie len pre seba, ale pre celú premávku. Crazy jako Pražák v Brně.
Ljubljana
Odpoveď asi viem, ale chystáte sa ešte na podobný výlet aj v budúcnosti?
Martin: Od 24.12 do 1.1. som cestoval autom po Andalúzii v Španielsku. Cádiz, Tarifa, Gibraltár, Ronda, Marbella, Málaga, Alméria, Guadix, Silvester v Granade, Córdoba, Seville. Tento mesiac idem do Maroka a Portugalska.
Roman: Pár dní po tom, ako som sa vrátil z tripu, som bol s priateľkou v Ríme (a Vatikáne). Ale všetko bolo riešené na otočku cez cestovnú kanceláriu. Nejakú rozsiahlejšiu vec by som chcel stihnúť asi až v lete 2016. Ak všetko pôjde dobre, tak budem mať aj našetrené a rovnako budem môcť poslednýkrát využívať študentské zľavy. Dúfam, že únia ešte toľko vydrží. Zatiaľ trošku pobehám Slovensko, keď nám už dopriali cestovanie “zadarmo”.
Peter: Ja už som na podobnom tripe pobehal Nemecko a Benelux, najbližšie by som chcel skúsiť Balkán alebo Španielsko s Portugalskom, ideálne počas najbližšieho leta. A potom Fínsko a pobaltksé krajiny, len keby tam nebola taká zima, lebo ja mám rád, keď môžem byť v krátkych nohaviciach a tričku.
Mičo: Ja si to najbližšie strihnem cez Južnú Ameriku. Keď sa odvážim rozbiť prasiatko.
Benátky
Čo by ste poradili čitateľom REFRESHER.sk, ktorí zatiaľ nenabrali odvahu a sedia počas leta za počítačom?
Martin: Nič také konkrétne. Kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, dôvody. Cestovanie je ľahšie ako sa zdá. Stačí mať čas, vedieť, kam chcem ísť a ako sa tam dostanem. Netreba na to ani veľa peňazí. Niekoľko mojich kamarátov cestuje zadarmo. Stopujú, “coachsurfujú” a funguje to.
Roman:
RADA JEDEN: Bojíš sa jazykovej bariéry? Bojíš sa správne! V 9 z 10 prípadoch budeš ty ten, ktorý vie anglicky najlepšie (samozrejme pokiaľ sa nechystáš do UK alebo ich kolónie). Seriózne. Hlavne sa netreba báť opýtať sa na všetko, čo potrebuješ. Asi len trikrát sa nám stalo, že by sme dostali odpoveď “no no no ingliš”.
RADA DVA: Rozprávaj sa veľa s ľuďmi. Nie všade sú netrpezliví a nonstop nasraní ako na Slovensku. Otvorí ti to dvere a prinesie zábavu.
RADA TRI: Parkuj vždy priamo v centre. Pri 3-4 hodinách parkovania sme platili maximálne 8-9€, čo je pri 4 ľuďoch veľmi dobrá cena. Pri vzácnosti času je parkovanie na okraji mesta a dvojhodinové kráčanie do centra celkom luxus.
RADA ŠTYRI: Nepanikár, keď sa náhodou stratíš. GPS nie je dokonalé. Viackrát sme pozerali smery aj na mape a porovnávali to. Občas sa stane, že na nejakej veľkej križovatke diaľnic je aj 7-8 výjazdov jeden za druhým, čiže sa dá odbočiť zle pomerne jednoducho. Takže zachovaj pokoj!
RADA PAŤ: Šoférovanie v niektorých mestách (hlavne Taliansko) je len pre silné povahy, preto je ideálne, keď je v aute pri zmysloch viac ľudí ako len šofér. Niekedy sa na to treba fakt sústrediť a dve oči nestačia.
RADA ŠESŤ: Veľkým nepriateľom cestovateľov je tma. Pri zotmení sa snaž mať všetko v kľude. Viackrát nás zachránila čelovka a iné lampáše, pritom keď som sa balil, by som ani nepomyslel, že niečo také je životne dôležité.
RADA SEDEM: Snaž sa zorganizovať si veci v kufri aspoň raz za deň. Veľakrát sme sa balili narýchlo, ale potom sme niekde odstavili auto a všetko si v kľude pretriedili.
Mičo: Neseď za počítačom. Iba ak hráš fakt nejakú dobru hru (Dota a WOW sa neráta ty nolifer). A nescrolluj instagram, tam vonku tie ženy čo furt followuješ naozaj sú.
Peter: Ale keď už tu Roman spomína tie tipy - super vec je autochladnička, ktorá sa napojí do zapaľovača v aute a máš studené pivo nonstop. Do toho zapaľovača sme mali rozdvojky až rozštvorky, z ktorých sme asi 4 spálili a dokupovali sme na pumpách, lebo sme tam mali naraz napojené GPS, nabíjačky na foťáky a mobily, GoPro, autochladničku, miešačku, cirkulárku a ropnú plošinu. Ďalej dosť pomohlo, že sme mali vždy naplánované, čo chceme stihnúť najbližšie 2-3 dni a relatívne sa nám to darilo plniť. A fajn by bolo, keby sme mali napred zistené adresy a tel.č. kempov okolo každého mesta, kde sme teoreticky chceli prespat, keďže na francúzskej riviére sme už občas narazili na plné kempy a stálo nás to trochu času a zbytočné jazdenie z kempu do kempu. Ale to bolo dosť ťažko napred naplánovateľné, lebo sme nevedeli, čo kedy stihneme a kde nás zastihne večer.
Benátky
Dík za rozhovor. Odkaz na záver?
Martin: Rád by som sa podelil o jednu vychytávku pre cestovateľov. V každom väčšom meste môžeš nájsť tzv. “freetour”. Ako na to? Google: “freetour + názov mesta”. Je to prehliadka mesta so sprievodcom, za ktorú nemusíš platiť. Na konci môžeš dať sprepitné ako v reštaurácii. Podľa mňa je to super spôsob, ako “ochutnať mesto” (chcel by som napísať “spoznať mesto”, ale to je veľmi silné slovo), v ktorom si ešte nebol, rýchlo a lacno.
Roman: Ďakovačka! Ďakujem hlavne rodičom. babke, dedkovi. Najlepšej žene na svete, Alexandre. Všetkým ľuďom, ktorí boli ochotní a schopní usmerniť naše kroky. Najrýchlejšiemu terénnemu autu na svete. A najviac Martinovi, Michalovi, Petrovi (zoradené abecedne) a ich rodičom, že vychovali veľmi schopných ľudi (hlavne organizačne) a dopriali im 15 dní párty. Nemôžem sa sťažovať.
Peter: Chalani, dajte tú klímu slabšie. A ako píše Roman, radi poradíme čo/kde/ako, lebo každá rada nám bola veľmi cenná. Takže keby ste dačo potrebovali, tak si to kúpte. Pozrite si video a prepnite si ho na 720p kvalitu. Ozaj a prosím vás, ak by ste niekto išli do kempu v Janove a našli by ste tam pri strome také farebné žabky, doneste mi ich prosím. Ďakujem, ahoj.
Mičo: Dík všetkým zainteresovaným, o rok to dáme zas, ale na vyššom leveli. Dík aj čitateľom Refresheru a poprosím len milučké komentíky.
Pont du Gard
A vám, naši milí čitatelia, ďakujeme za pozornosť. Ak by ste sa chceli niečo výletníkov opýtať sami, môžete tak urobiť v komentároch. Chlapci vám veľmi radi osobne odpovedia. Dovidenia!
