Filmová pocta Pavlovi Demitrovi, 38, sa stala najnavštevovanejšou slovenskou snímkou v kinách. Hovorí za ňu ale aj kvalita alebo len čísla?
Príliš dlho sme čakali na tento film. Od jeho oznámenia po premiéru ubehlo mnoho mesiacov, mnoho rozličných názorov naň a mnoho hokejových zápasov, v ktorých sme na Paľka spomínali. Je veľa z nás, ktorí sa s touto smrťou nezmieria a stále budú na ľade 38 hľadať aspoň na stotinu sekundy, kým si neuvedomia, že je navždy preč. S nápadom na natočenie filmu 38 prišiel Dano Dangl, ktorý podľa niektorých informácií hradil časť produkcie z vlastného vrecka. Režíroval spolu s Lukášom Zednikovičom. Prípravy trvali dlho, natáčalo sa v Trenčíne, v rôznych kútoch Slovenska, v USA, ale aj Rusku. Použili sa mnohé nikdy nevidené zábery, NHL poskytla potrebné záznamy, rodina zase pár videí z detstva.
Čo ale vo filme za hodinu a pol uvidíme? Začíname Paľkovým detstvom, jeho začiatkami, prvými úspechmi, ale aj prehrami (tých by sme spočítali na prstoch jednej ruky). To, ako ťažko sa Demo vyrovnával s prehrou, je známe. Spomienky a opisovanie niektorých situácii z pohľadu jeho rodiny, priateľov a spoluhráčov však dávajú veciam nový rozmer, nebudem vás ale ochudobňovať o zážitok z kina. Môžete sa tešiť na jeho najväčšie výhry, najkrajšie a najdôležitejšie góly, emotívne okamihy nielen zo zápasov slovenskej reprezentácie či spovede spoluhráčov. Čo to o ňom povedal aj Keith Tkachuk, s ktorým si bol Paľko veľmi blízky. „Takých ľudí v dnešnej dobe už veľa nenájdete...“, hovorí.
Ak niekto čakal smrkanie do vreckovky od začiatku, mýlil sa. Dangl a spol. sa rozhodli opísať nám život jedného z najlepších slovenských hokejistov od začiatku po jeho koniec. Bol som až milo prekvapený, koľko vtipných scén a spomienok sme videli. Na to, s akými pocitmi som do kina šiel, som sa zabavil skutočne veľmi dobre. Každý z nás šiel na „Demitru" viac, než šiel na „film". Chcel som si pospomínať na krásne okamihy ako gól Vokounovi v boji o bronz, nájazd proti Rusom či na jeho posledný zápas za reprezentáciu. Dojme vás veľa vecí, neudržíte slzu a ak áno, tak len nasilu, pretože ste v kine s kopou ďalších ľudí.
Na Paľka spomína celá rodina, tréneri, spoluhráči z USA ale aj z reprezentácie či pôsobenia v Dukle Trenčín. Zlatá generácia na čele so Šarkym, Višňovským a Handzušom, svoje ale povedia aj Marián Hossa, Tomáš Kopecký, Zdeno Chára či Majo Gáborík. Zaspomínať si na skvelého, ale prísneho kapitána, spoluhráča, skvelého otca a priateľa, vynikajúceho hráča, no v prvom rade úžasného človeka, chcel každý.
Čo sa týka spracovania filmu, z drvivej väčšiny je kamera statická, vníma určitý počet ľudí a naplno zachytáva ich emócie. Keď sa ale hýbe, nemôžete čakať kvalitu ala Raid 2. Nič vás ale neruší, jednoducho vnímate, vlastne hltáte každé jedno slovo, ktoré odznie. Nie je ale jednoduché sústrediť sa na ne. Či už je to úsmev, smiech, nostalgia, smútok, slzy alebo čokoľvek iné, vždy vám niečo zamestnáva mozog a v hlave sa vám premietajú najpamätnejšie chvíle s Demom. Môžeme byť hrdí, že sa niekto pustil do tohto projektu a vôbec to neberiem ako pokus nabaliť sa. Osobnosť, človek a športovec, ktorý nášmu národu toľko dal, si to jednoducho zaslúžil a som veľmi rád, že to dopadlo na výbornú.
Že si ľudia Dema vážili, dokazuje aj fakt, že naň do kina za prvý víkend dorazilo hneď 49 314 divákov. 38 sa týmto stáva najnavštevovanejším slovenským filmom v histórii. Vďaka hodinu a pol dlhej stopáži som Paľa Demitru zase o čosi viac spoznal. Ak ste v kine neboli a máte príležitosť zmeniť to, urobte to. Neoľutujete. Ťažko sa takýto film hodnotí. Každý sme do kina išli s tým, že si ideme pripomenúť tohto človeka a zaspomínať si na všetky tie úžasné, ale aj bolestivé momenty, ktoré sme s ním zažívali či už na štadiónoch, alebo pri televízoroch. Ak si ale niekto na číselné hodnotenie potrpí, pohybovalo by sa okolo 9/10. Česť tvojej pamiatke, Demo. Snáď sa ti už ale dostaví zaslúžený pokoj.
Správy o filme 38 ste mohli zachytiť aj na našom Filmkulte, kde sa kinematografii venujeme všeobecne
