Bývalá basketbalová reprezentantka Natália Jelenčíková vymenila palubovku za HYROX arénu, kde sa za krátky čas prebojovala medzi svetovú elitu a dnes chce budovať slovenskú komunitu nadšencov tohto športu.
Bývalá basketbalová reprezentantka, dnes osobná trénerka a jedna z najúspešnejších slovenských HYROX pretekárok. Natália Jelenčíková sa po nútenom konci profesionálnej basketbalovej kariéry nevzdala športu – práve naopak.
Novú vášeň našla v HYROX, disciplíne spájajúcej beh a funkčné cvičenia, v ktorej sa za krátky čas prebojovala až na majstrovstvá sveta do elitnej kategórie HYROX Women Pro, čo aktuálne znamená patriť k cca 0,6 % top HYROX atlétov na svete.
Natália taktiež pokorila slovenský rekordný čas a v súťaži HYROX Women Pro v Rige sa umiestnila na 3. mieste vo svojej kategórii.
HYROX je fitnes disciplína, ktorá spája osem kilometrov behu s ôsmimi funkčnými disciplínami. Vznikol v roku 2017 a rýchlo sa rozšíril po celom svete vďaka svojej otvorenosti – súťažiť môže každý, od hobby športovcov až po profesionálnych športovcov.
Formát súťaže:
Beh 1 km
1 km lyžiarsky trenažér
Beh 1 km
50 m tlačenie saní
Beh 1 km
50 m ťahanie saní
Beh 1 km
80 m skoky z kliku do diaľky
Beh 1 km
1 km veslovací trenažér
Beh 1 km
200 m nosenie závaží v rukách (Farmers Carry)
Beh 1 km
100 m výpady s vrecom s pieskom
Beh 1 km
100 hodov loptou o stenu
Aké boli tvoje úplné začiatky s HYROXom?
HYROX je kombináciou behu a funkčnej sily. Keďže pracujem ako osobná a kondičná trénerka, podobný typ tréningu som už dovtedy zaraďovala vo vlastnej príprave aj s klientmi, takže prechod bol prirodzený.
Najväčšou zmenou bol beh, ktorý dovtedy netvoril takú veľkú časť môjho tréningu. Keď som si kúpila štart a spoznala disciplíny, pravidlá aj svoje rezervy, začala som trénovať oveľa cielenejšie a intenzívnejšie.
Ktorá disciplína bola pre teba najťažšia?
Skôr než konkrétna disciplína bol najnáročnejší celý koncept HYROXu. Najväčšou výzvou sú prechody medzi behom a silovými disciplínami, počas ktorých sa tep často drží nad 170 údermi za minútu.
Práve tieto prechody boli spočiatku mojou najväčšou slabinou. Samotné disciplíny pre mňa neboli vyslovene náročné, skôr išlo o to zvládnuť ich vo vysokej intenzite po behu a potom sa znova rozbehnúť.
Ako spomínaš na svoje úplne prvé preteky?
Prvé preteky som absolvovala vo dvojici v roku 2025. Bola to obrovská eufória. Najviac ma očarila komunita – na HYROXe nikto nerieši, odkiaľ si alebo ako vyzeráš. Všetci prišli s rovnakým cieľom – dokončiť preteky. Práve preto som si HYROX tak zamilovala.
Atmosféra je neuveriteľná, najmä keď si v hale s tisíckami pretekárov. Tú energiu treba zažiť.
Na prvé preteky mám aj úsmevnú spomienku. Súťažila som vo dvojici a mysleli sme si, že sme podali skvelý výkon. Nakoniec sme však dostali 25-minútovú penalizáciu, pretože sme pri prechode z behu do cvičiacej zóny odbočili o jedno kolo skôr. Chybu sme zistili až po pretekoch.
Bola to cenná skúsenosť. Odvtedy si pravidlá vždy dôkladne študujeme a keď si nie sme isté, radšej sa opýtame organizátorov. Dnes sa na tom už len smejeme.
Kedy si začala súťažiť v kategórii jednotlivcov?
Ako jednotlivec som si to najprv vyskúšala na simulácii v Kežmarku pod Reds Crew, kde som chcela otestovať tempo, rozloženie síl aj zvládnutie jednotlivých disciplín.
Na narodeniny som potom dostala štartovné na HYROX vo Viedni. Súťažila som tam vo dvojici aj ako jednotlivec a potešilo ma, že som dosiahla takmer rovnaký čas ako na slovenských simuláciách.
O týždeň neskôr som dostala ďalšie štartovné, tentoraz do Katovíc. Najprv som váhala, či dokážem potvrdiť výkon z Viedne, no nakoniec som sa rozhodla ísť. Bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí. Skončila som na 2. mieste vo Women Open.
V Rige som sa kvalifikovala na Puma HYROX World Championship, kde som prvýkrát nastúpila v kategórii Women Pro a umiestnila sa na 3. mieste.
Práve tieto preteky mi dodali sebavedomie a utvrdili ma v tom, že keď človek dostane príležitosť, mal by ju využiť.
Veľa žien rieši, že počas menštruačného cyklu sa necítia rovnako výkonné. Ovplyvňuje to aj teba?
Myslím si, že vôbec nie je hanba o tom hovoriť. Menštruačný cyklus je prirodzený a môže ovplyvniť športový výkon – každá žena to však prežíva inak.
Aj ja som zažila obdobia, keď som počas prvých dní cyklu cítila výrazný pokles energie. Vtedy som vynechala vysokointenzívne tréningy a sústredila sa skôr na dlhšie behy, miernejšie tempo a techniku vo funkčných disciplínach.
Našťastie sa mi zatiaľ nestalo, že by som mala menštruáciu počas najdôležitejších pretekov, za čo som veľmi vďačná.
V HYROX komunite o tom dnes veľa žien otvorene hovorí. Sú veci, ktoré nezmeníme, preto sa ich snažím prijať, prispôsobiť sa im a sústrediť sa na to, čo ovplyvniť dokážem.
Ako sa zmenili tvoje tréningy, odkedy súťažíš v kategórii PRO?
Prechod z kategórie Open do Pro nebol až taký náročný, pretože som nad tým uvažovala už dlhšie. Rozhodnúť sa mi pomohol kamarát Marek Podolínsky, ktorý ma presvedčil, že mám výkonnosť na súťaženie medzi profesionálkami.
Začiatkom apríla som si kúpila štartovné do Rigy. Až neskôr som zistila, že ide o kvalifikačné preteky na majstrovstvá sveta a kvalifikovať sa dá do kategórie PRO.
Najväčší rozdiel sú váhy. Beh zostáva rovnaký, no silové disciplíny sú výrazne náročnejšie, preto som pridala viac bežeckých tréningov aj špecifickej silovej prípravy. Veľký dôraz kladiem aj na tréning HYROX disciplín, často s vyššími váhami, než sú na pretekoch.
V OPEN som tlačila sane s približne 102 kilogramami, v PRO je to okolo 150 kilogramov, rovnako pri ťahaní. Ženská Pro kategória je v tomto porovnateľná so základnou mužskou kategóriou, takže rozdiel je naozaj výrazný.
Ako vyzerá tvoj bežný tréningový týždeň?
Keďže pracujem ako trénerka, veľa času trávim s klientmi a často trénujem spolu s nimi. Verím, že keď vidia, že sama robím to, čo od nich vyžadujem, motivuje ich to.
Každú voľnú chvíľu venujem vlastnej príprave. Najväčšou výzvou bolo skĺbiť prácu, tréning, regeneráciu aj osobný život a nájsť medzi tým rovnováhu.
Pred pretekmi sa objem tréningov zvýšil zo siedmich až ôsmich približne na štrnásť týždenne, čo bolo naozaj náročné.
Veľkou oporou boli ľudia okolo mňa. Ich podpora mi dodávala energiu aj v najťažších chvíľach a pripomínala mi, že to, čo robím, má zmysel.
Máš nejaké vrcholové HYROX pretekárky, ktoré ťa inšpirujú?
Úprimne ma inšpiruje každý, kto sa postaví na štart. Viem, koľko disciplíny, obetí a podpory okolia si tento šport vyžaduje.
Sledujem preteky svetovej elity a baví ma, že každý pretekár má svoj vlastný štýl a energiu. Na majstrovstvách sveta som mala možnosť stretnúť viacerých elitných športovcov, napríklad Rončevića, Huntera McIntyra, Lauren Weeks, Lindu Meier či českého reprezentanta Tomáša Tvrdíka.
Veľmi ma prekvapilo, akí boli prirodzení a ochotní venovať čas fanúšikom. Práve vďaka tomu som si ešte viac uvedomila, že hoci má HYROX svoju svetovú elitu, stále si zachováva atmosféru jednej veľkej komunity.
Prečo si myslíš, že HYROX zažil taký obrovský boom?
Myslím si, že preto, lebo je to šport pre každého. Neexistujú výkonnostné limity, ktoré by ľudí vylučovali, takže súťažiť môže prakticky každý. Dnes existuje aj kategória HYROX Youngstars pre mládež.
Veľkú úlohu zohral aj marketing. HYROX robí kvalitný obsah, spolupracuje so silnými partnermi a organizuje preteky po celom svete. V Európe sú dostupné aj blízko Slovenska, napríklad vo Viedni či Poľsku.
Pre mňa však HYROX nie je len o pretekoch. Je dôkazom toho, čo dokáže silná komunita. Keď sa spoja ľudia s rovnakým cieľom a hodnotami, vzniká niečo výnimočné. Práve v tom podľa mňa spočíva jeho najväčšia sila.
Spomínala si, že HYROX človeka veľa stojí. Čo konkrétne stojí teba v súkromnom živote?
Najmä veľa času a plánovania. Ak chcem podávať maximálne výkony, musím si určovať priority a niekedy povedať „nie“ stretnutiam s priateľmi. Keď mám pred sebou dôležité preteky, je to vedomé rozhodnutie, ktoré sa vždy snažím otvorene vysvetliť.
Veľa ma to stojí aj spánku. Neustále premýšľam nad tréningami, prípravou a tým, čo môžem zlepšiť.
Náročné je aj plánovanie stravy, keďže po zdravotných problémoch riešim gastroenterologické ťažkosti a musím myslieť na správne načasovanie jedla aj regenerácie.
Patrí k tomu aj psychická záťaž. Na ceste za úspechom človek niekedy príde o niektoré veci či ľudí, no verím, že každá strata vytvára priestor na rast a privedie do života tých správnych ľudí.
Vnímaš medzi profesionálnymi pretekármi rivalitu, alebo je tam skôr podpora?
Rivalita existuje najmä na trati, kde každý bojuje o svoj výsledok. Mimo pretekov však medzi športovcami prevláda veľký rešpekt.
Na majstrovstvách sveta sme si pred štartom navzájom priali veľa šťastia a uvedomovali si, že už samotná účasť je veľká česť. Práve takéto momenty mi v športe niekedy chýbajú. V HYROXe mám pocit, že všetci tvoria jednu veľkú komunitu, kde si ľudia vážia nielen vlastný výkon, ale aj úspechy ostatných.
Celé je to o športe, vášni, atmosfére a rešpekte. Práve preto mám pocit, že to, čo robím, má zmysel.
Chýbala ti takáto komunita ešte v časoch, keď si hrávala basketbal?
Na Slovensku je to podľa mňa veľmi rozdielne. Každý klub funguje inak a často je rozdiel aj medzi mužskými a ženskými kolektívmi. V mladosti som sa stretávala s ohováraním či intrigami, čo pre mňa nebolo jednoduché.
Často som niesla zodpovednosť aj za veci, ktoré som nemohla ovplyvniť. Až časom som pochopila, že sa treba sústrediť na to, čo mám vo vlastných rukách.
Hyrox mi pomohol mať na seba vysoké nároky, ale zároveň prijať chyby ako súčasť rastu. Veľmi mi pomohla aj spolupráca s psychoterapeutkou. Vďaka nej som si začala viac veriť, prestala zľahčovať vlastné úspechy a uvedomila si svoju hodnotu.
Takže je pre teba väčšou motiváciou prekonávať samu seba než porážať ostatných?
Každé preteky sú aj o súperoch, no pre mňa je to najmä súboj so sebou. Viem, že k rastu patria aj pády a obdobia, keď sa nedarí.
Nechcem, aby ma ľudia vnímali len cez výsledky. Oveľa dôležitejšie je pre mňa ukazovať, že šport je pre každého, a motivovať ľudí veriť si bez ohľadu na vek či skúsenosti.
Chcem, aby si ma spájali s autentickosťou a s tým, že tento šport robím zo srdca. Mojím cieľom je budovať silnú slovenskú HYROX komunitu, aby sme boli v zahraničí rozpoznateľní a zanechali svoju stopu.
Vidíš sa o päť rokov stále pri HYROXe?
Tak ďaleko dopredu veľmi neplánujem. No mojím veľkým snom je raz štartovať v Elite 15 medzi najlepšími ženami na svete. Viem, že je to náročná cesta po fyzickej, psychickej aj finančnej stránke a vyžaduje si kvalitný tréning, regeneráciu aj starostlivosť o telo.
Ak sa ma opýtaš dnes, tak áno, vidím sa pri HYROXe aj o päť rokov, pokiaľ mi do toho nevstúpia zdravotné alebo iné okolnosti. Verím tiež, že tento šport bude ďalej rásť, možno sa raz dostane aj na olympiádu, teda plánujú to na rok 2032. Konkurencia bude stále silnejšia. Rozdiely medzi najlepšími sú už dnes často len otázkou niekoľkých sekúnd.
Trénuješ aj klientov na tento šport?
Áno. V Banskej Bystrici sa venujem aj špecializovanej príprave na HYROX.
Máš s HYROXom aj nejaké iné plány okrem toho, že chceš stále súťažiť? Chcem vybudovať silnú komunitu ľudí, ktorí budú spolu trénovať a navzájom sa podporovať. Niečo, čo by fungovalo po celom Slovensku, a chcem, aby o nás bolo počuť aj v tomto niche športe. No ak dokážem motivovať čo i len jedného človeka postaviť sa na štart a skúsiť to, viem, že to má zmysel.
