Vedci varujú, že to, čo dnes považujeme za samozrejmé, je len dočasná fáza v dejinách planéty.
Je ťažké predstaviť si život na Zemi bez kyslíka. Skupina odborníkov z Japonska a USA pomocou počítačových modelov vypočítala, že naša planéta príde o svoju atmosféru bohatú na kyslík približne o jednu miliardu rokov. Najpravdepodobnejšou príčinou konca sveta bude práve strata atmosféry s kyslíkom.
Výsledky ich výskumu zverejnil portál BBC Sky at Night Magazine. Simuláciu spustili viac ako 400-tisíckrát, pričom vždy mierne upravovali jej parametre. Vedci tak prišli k záveru, že v ďalekej budúcnosti dôjde k tzv. veľkému odkysličovaniu.
Tento jav by atmosféru Zeme premenil na prostredie pripomínajúce planétu spred 2,5 miliardy rokov – teda ešte pred tzv. veľkým okysličením, ktoré umožnilo rozmach života, ako ho poznáme dnes.
V tom období bola Zem pokrytá prevažne oceánmi, kontinentálne masívy boli len v zárodku a atmosféra bola úplne odlišná od súčasnej. Kyslík takmer úplne chýbal – miesto neho dominoval metán, oxid uhličitý a dusík. Nebola ozónová vrstva, takže povrch Zeme nechránilo nič pred škodlivým UV žiarením. Život existoval len v podobe jednoduchých, jednobunkových organizmov, najmä anaeróbnych baktérií, ktoré nepotrebovali kyslík na prežitie.
Po strate kyslíka by z planéty zmizla ozónová vrstva, v atmosfére by sa nahromadil metán a život by prežil len v podobe anaeróbnych mikroorganizmov, tvrdí Kazumi Ozaki, odborný asistent na univerzite Toho.
Štúdia má význam aj pre výskum mimo Zeme. Kyslík v atmosfére je totiž jedným z hlavných znakov, ktoré vedci sledujú pri hľadaní života na iných planétach. Odborne sa tomu hovorí biosignatúra – teda chemická stopa, ktorá môže naznačovať prítomnosť života. Ak však kyslík na Zemi existoval len počas asi pätiny až tretiny jej histórie, znamená to, že aj planéty bez kyslíka môžu byť obývané. Vedci preto odporúčajú nezameriavať sa len na kyslík, ale hľadať aj iné možné znaky života.
