Veta „kde je vôľa, tam je cesta“ je v prípade takmer 50-ročného rodáka z Liptova viac než pravdivá.
Pavol Kéri má za sebou niekoľko maratónov, bicykluje, pláva a venuje sa aj vysokohorskej turistike. Napriek tomu, že pred rokmi prišiel o zrak, podáva športové výkony, ktoré by mu mohli mnohí závidieť.
V nedeľu 6. apríla odbehol svoj deviaty maratón, a to jubilejný 20. ročník ČSOB Bratislava Marathonu s časom 04:28:34. V rozhovore sa napríklad dozvieš, ako prebiehala príprava a tréningy, alebo ako vyzerá samotný beh s vodičom.
Okrem toho sa podelil aj o ďalšie výzvy, ktoré by si rád ešte splnil. Inak povedané, po dočítaní nasledujúceho rozhovoru s Nezastaviteľným Pavlom Kérim, ako ho mnohí výstižne prezývajú, budeš mať chuť obuť si tenisky, vybehnúť von a lámať osobné rekordy.
Beh mi dáva slobodu a tie fantastické pocity, tie sú za odmenu.
Tréningy sú iné ako u vidiacich bežcov
Pavla beh sprevádzal už od detstva. „V podstate najlepším bežcom som už bol na základnej škole, na strednej, dokonca aj na základnej vojenskej službe. Potom prišli roky, kedy som vôbec nebehal, aj keď som bol aktívny. Veľa som bicykloval, plával a približne po 25-ke som prišiel na chuť aj vysokohorskej turistike,“ vysvetľuje.
Priebeh bežeckých tréningov závisí od toho, či má Pavol k dispozícii vodiča. „Moje tréningy sú o dosť iné ako u vidiacej bežeckej verejnosti. Buď behám s vodičom v exteriéri, teda, ak ho mám. V opačnom prípade to riešim vo fitness centre na bežeckom páse,“ komentuje. (pozn. red. vodič – sprevádzajúci bežec)
Dodáva, že oveľa radšej behá vonku na čerstvom vzduchu, no nie je vždy jednoduché zohnať bežca, ktorý by tréning absolvoval s ním. „A pravidelného bežca, to je priam nemožné. No keď už s niekým bežím, opisuje mi terén, a to detailne. Aký máme pod nohami povrch, stúpanie, klesanie, informuje ma o tempe. Samozrejme, jeden druhého sa pýtame na pocity, či je všetko v poriadku, na ľudí pred nami a tak ďalej. Je to rôzne, pretože aj behy sú rôzne.“
Primárne beháva na hladkom povrchu, ale keď má vodiča, ktorý chodieva do terénu, rád sa s ním prebehne. „Napríklad, minulý rok sme dali s vodičom Jožkom beh priateľov Šemše, ktorý mal 22 kilometrov a prevýšenie 500 m n. m., takže to bol celkom zaberák.“
Hľadám bežca, ktorý mi bude stíhať
Pavol vysvetľuje, že hľadá bežca, ktorý „mu bude stíhať.“ „Nie že by som bol taký rýchly, no aj bežci sme rôzni, a poviem na rovinu, mnohí sú aj odo mňa poslabší,“ dodáva s úsmevom. Dopĺňa, že zatiaľ má vodičov, ktorí sú lepší bežci ako on a majú aj viac skúseností. „Vedia vyhecovať, ale aj podržať, ak mi to ide ťažko.“
Ako vyzerá Paľova bežecká rutina s vodičom? „S niektorými sa rozcvičíme po prvom kilometri, s niektorými vybieham už rozcvičený. Keď bežíme niečo dlhšie, tak si naplánujeme zastávky, kde sa zastavíme a doplníme tekutiny, no ak je to po kopcoch, tak do výbavy hodíme orechy, sušené ovocie. Na pitie väčšinou zídeme do dediny či niekde.“
Ďalej vysvetľuje: „Tempo je dobré si zladiť. Dopredu sa vždy dohodneme, koľko chceme odbehnúť, v akom tempe, respektíve, občas si dávame aj úseky v dynamickom tempe – 200 metrov v tempe 4:20 min/km a 200 metrov pomalšie na ukľudnenie tepov. Toto zopakovať tri, štyrikrát.“
Bežecké tréningy strieda s plávaním, vďaka ktorému si uvoľní svalstvo. „Rád jazdím na biku, na to mi tiež treba vodiča a nie každý trúfa. Bicykel pre dvoch je oveľa dlhší. Ovládanie a rovnováha sú trochu zložitejšie, ale dá sa to zvládnuť. V zime rád bežkujem, no ako vieme, zimy sú čoraz slabšie a to tiež potrebujem parťáka, ktorý sa mi bude venovať.“
Každý maratón je nezabudnuteľný
S aktuálnym ročníkom ČSOB Bratislava Marathonu si Pavol odškrtol svoj deviaty maratón. Každý, ktorý odbehol, bol preňho nezabudnuteľný. Svoj prvý maratón odbehol v Aténach a považuje ho za ukážkový. Nie všade to však išlo hladko.
Do kampane sa môžeš započúvať na ČSOB Soundcloud alebo kliknutím na obrázok nižšie.
Napríklad, na maratóne v Žiline bolo mokro, zima, musel podliezať spadnutý strom a napriek tomu sa mu podaril osobný rekord. „Nebol súťažný, a konal sa 1. januára 2022. Bola hnusná, mokrá zima. Bežala sa vzdialenosť 3,5 km, potom otočka a takto sme sa točili dokonca maratónu. Na štarte bolo najprv primrznuté, potom sa to postupne roztápalo a boli sme mokrí už po prvom kolečku. Asi po 30 odbehnutých kilometroch spadol na trať strom, ktorý sme až do konca museli podliezať, no aj napriek tomu som si na tom maratóne urobil osobák.“
Maratón dokáže byť niekedy naozaj chaotický. Pri väčších pretekoch štartujú tisícky ľudí naraz a trať na niekoľkých miestach sprevádza hudobný sprievod. Nehovoriac o davoch hučiacich fanúšikov. „Maratón je vždy výzva. Verím si, no po 30 kilometroch to už občas aj bolí. Samozrejme, všetko je to o príprave.“
Ďalej opisuje, ako prebieha samotný pretek: „Na štarte, no nielen na ňom, ale aj na mnohých miestach popri trati sú hrajúce kapely. Aj cieľ so stovkami, tisíckami fanúšikov býva poriadne hlučný, vtedy vždy hovorím môjmu vodičovi, aby hovoril na mňa oveľa hlasnejšie. Samozrejme, na štarte je to často poriadne prehustené, vtedy ideme radšej pomalšie, aj keď nejakým neúmyselným štuchancom sa vyhnúť jednoducho nedá, s tým treba rátať. Najväčšou výzvou je nevzdať a bojovať až do konca.“
Veľmi dôležitá je psychika, no moja hlava má v tom vždy jasno – prihlásili sme sa na maratón, takže cieľ je jasný.
Pavol beháva maratóny s rôznymi vodičmi a strieda ich v závislosti od preteku. Samotný pretek sa však vždy beží páre – bežec a jeho vodič. „Odbehol som ich so štyrmi maratóncami. Jeden som dokonca odbehol so štyrmi naraz, počas celého sa ako vodiči pri mne striedali. Mám viac vodičov, pretože to by sa iba s jedným asi nedalo, keďže chodievam aj na iné behy a občas aj v inom štáte.“
Pri maratónoch to samozrejme nekončí. „Behávam aj kratšie trate, napríklad polmaratóny či desiny. V minulosti bol pre mňa problém odbehnúť 10 km za hodinu, no trénovaním sa to zlepšuje. Môj osobák na 10 km som už pred časom vybehal za krásnych 46 minút a pár sekúnd, z čoho sa stále veľmi teším, aj keď určite by som to opäť posunul na nižšie čísla.“
„Keď svoj výkon posuniem vyššie, sa pýtam, kde je vlastne strop“
Pavol nie je len bežec, ale aj turista. Ako tvrdí, každá z týchto aktivít má svoje plusy aj mínusy. „Pri každom je potrebná vytrvalosť, pri trailoch a vysokohorskej turistike aj sila – a ako pri všetkom aj pevná vôľa. Pocity sú fantastické pri každej z týchto aktivít, občas keď svoj výkon posuniem vyššie, sa pýtam, kde je vlastne strop. Pretože niektoré výkony, a to nielen moje, sú fakt neuveriteľné.“
Plánuje si ešte nejaké sny splniť a aké sú jeho momentálne ciele? „Tento rok ma čaká najvyššia hora Turecka. Budúci rok budem mať okrúhliny, a to ma už veru aj napadlo, čo by som prekonal alebo zdolal. S myšlienkou odbehnúť si polmaratón na nejakom netradičnom mieste sa pohrávam už dávnejšie.“
Každopádne si život užívam a stále tvrdím – život je krásny, ale aj krátky. Teším sa, že som zdravý a mám okolo seba fantastických priateľov, za ktorých zo srdiečka veľmi pekne ďakujem.
Dodáva, že by si rád odbehol možno nejaký pekný maratón niekde v Európe. „Zaujímavý, aj poriadne adrenalínový je pre mňa aj zoskok z lietadla zo 4000 metrovej výšky. Láka ma aj let balónom, aj keď to už nie je taká aktivita.“
Výnimočnosť kampane spočívala aj v tom, že audiokomentáre nahral PhDr. Alexander Gerič, ktorý ich už niekoľko rokov nahráva napríklad pre vysielanie STVR. PhDr. Gerič komentáre nielen nahral, ale poskytol aj cenné rady pri ich tvorení.
Počas kampane a podujatia ČSOB chcela poukázať na to, že je čoraz viac nevyhnutná tolerancia medzi nami a uvedomenie si, že nie všetci máme rovnaké podmienky na beh, no cítime ho všetci rovnako.
💙 K podpore nevidiacich a slabozrakých športovcov sa mohli pripojiť aj fanúšikovia. Počas maratónskeho víkendu, teda 5. a 6. apríla, si mohli v registračnom stane ČSOB Bratislava Marathon kúpiť symbolickú modrú šnúrku a uviazať si ju na viditeľné miesto. Modrou šnúrkou sú totiž nevidiaci bežci a bežkyne spojení so svojím vodičom aj počas preteku. Kúpou šnúrky mohli zároveň podporiť Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
