Ako desaťročný trpel poruchou príjmu potravy. Zapisoval si potraviny do kalorických tabuliek a všetko jedlo si chcel pripravovať sám. Vďaka svojej niekdajšej diagnóze teraz varí špičkové jedlá a sledujú ho tisícky ľudí na sociálnych sieťach.
Ak si si myslel, že úspech v kuchyni je len pre dospelých, tento mladý kuchár ťa presvedčí o opaku. Šimon Kán z Martina má len 16 rokov, no získal si už množstvo fanúšikov, ktorí sledujú jeho videá a inšpirujú sa jeho kreativitou.
Hoci sa nevybral tradičnou cestou kuchárskej školy, jeho vášeň pre varenie je naozaj neprehliadnuteľná. V rozhovore pre Refresher povedal, že sa všetko začalo už keď mal desať rokov. Vtedy ho začali lákať nielen recepty z internetu, ale aj samotný proces tvorby jedál – to, ako sa dá aj jednoduchý pokrm premeniť na niečo kreatívne a chutné.
Práve tieto prvé kroky ho priviedli k tomu, že sa rozhodol podeliť sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými a začal tvoriť videá. Dnes má tisícky sledovateľov a fanúšikov po celom Slovensku.
V rozhovore nám prezradil, čo ho motivuje, prečo varí aj napriek tomu, že sa neubral cestou kulinárskej školy a čo všetko musel prekonať aby sa dostal tam, kde je teraz. Pre mnohých mladých ľudí je začať s niečím, ako je varenie, výzvou, no on našiel cestu, ako spojiť svoju vášeň s digitálnym svetom.
Kvalitné články nevznikajú samé od seba. Sú za nimi hodiny práce, zvedavosti a hľadania pravdy. Ak sa ti páči, čo robíme, podpor nás vstupom do klubu Refresher+. Tvoja podpora je kľúčom k ďalším príbehom, ktoré stoja za prečítanie.
Ako si sa dostal k vareniu a čo ťa na ňom najviac baví?
K vareniu som sa dostal tak trochu náhodou. Od asi 11 rokov som sa venoval fotografii, hlavne foteniu prírody. Počas Covidu som však prestal fotiť, lebo sa nebolo kde realizovať. Skúšal som fotiť aj ľudí, ale rýchlo som zistil, že to ma vôbec nebaví, pretože nerád pracujem s ľuďmi.
Neskôr som začal fotiť jedlo – najprv len také jednoduché veci ako palacinky a podobne. Problém bol, že som nemal prístup k reštauráciám alebo profesionálnym kuchyniam, kde by som mohol jedlo fotiť. Takže som si ho musel pripravovať sám. A vtedy som zistil, že samotné varenie ma baví ešte viac ako fotenie.
Prišlo mi však ľúto, že ľudia nevidia, čo všetko sa skrýva za prípravou jedla. Keďže som mal fotoaparát, začal som si proces varenia natáčať, strihať videá a zdieľať ich na sociálnych sieťach. Myslím, že to už robím viac ako rok.
Kto alebo čo ťa najviac inšpiruje v tvojej kulinárskej ceste?
Úprimne, ani neviem povedať, kto ma konkrétne inšpiruje, pretože sociálne siete veľmi nesledujem. Keď som začínal, asi prvého pol roka som pozeral rôzne YouTube kanály o varení, ktoré ma celkom bavili.
Postupne som to však prestal sledovať, lebo som na to nemal čas. Väčšinu času teraz trávim priamo varením a venujem sa tomu naplno. A práve v tom je obrovské množstvo inšpirácie, skúšam a ochutnávam. Na internete je však veľa podnetov aj bez toho, aby som sa o to zaujímal. Stačí jedno posunutie prsta na telefóne, a už vidím niečo, čo ma inšpiruje. Niekedy stačí aj maličkosť, ktorá ma posunie ďalej.
Varíš podľa receptov, alebo je to z tvojej hlavy?
Záleží na tom, čo varím. Ak ide o tradičné jedlá, tak sa snažím držať receptov. Väčšinou hľadám čo najtradičnejší postup, takže kým niečo nájdem, prehľadám skoro celý internet.
Ale tým, že chcem neustále napredovať, skúšam aj nové veci.
Baví ma byť kreatívny, takže často si vymýšľam vlastné recepty. Samozrejme, nie vždy to vyjde podľa predstáv, ale to je podľa mňa súčasť procesu. Človek sa učí práve tým, že skúša a experimentuje.
Máš nejaký konkrétny cieľ, kam by si sa chcel vo varení dostať?
Úprimne, zatiaľ neviem. Bol som už na stážach v reštauráciách a zistil som, že to je úplne iné, než to, čo robím ja. Tam je obrovský stres, všetko sa robí v zhone, a to nie je úplne pre mňa. Mne varenie trvá oveľa dlhšie, pretože mám pri tom iný prístup. Keď natáčam, nemôžem sa ponáhľať ani stresovať.
Stačí, že si v niektorom bode zabudnem zapnúť kameru, alebo spravím zlý záber, a už to neviem nijak extra opraviť. Preto to musím robiť precízne. A práve to ma baví – tá videotvorba. Možno raz skončím ako kuchár v reštaurácii, kto vie, ale zatiaľ by som chcel mať vlastné štúdio na natáčanie.
To by mi veľmi uľahčilo prácu a spríjemnilo celý proces. Momentálne to totiž robím doma v kuchyni, ktorá má sotva 2x2 metre. Nemám tam dosť priestoru – mám hrnce uložené kade-tade, panvice skladujem vo svojej izbe a nad posteľou mám poličku s kuchynskými vecami. Mať vlastné štúdio by bol pre mňa veľký krok vpred.
Aký je tvoj najobľúbenejší recept, ktorý si kedy pripravil?
Jednoznačne kura na paprike. Je to síce celkom tradičný recept, nič komplikované, ale pre mňa má obrovský význam. Keď som mal 8 rokov, jedol som ho prvýkrát v jednej reštaurácii, a bolo to úplne fantastické. Pamätám si, že som si ho chcel dať znovu, no keď som tam šiel neskôr, už to nikdy nechutilo tak dobre ako ten prvýkrát.
Keď som sa rozhodol pripraviť tento recept sám, vrátilo ma to späť do detstva – akoby som mal zase 8 rokov a jedol som to poprvýkrát. To je presne to, čo na varení milujem – tá schopnosť priniesť spomienky a emócie cez chuť.
V koľkých rokoch si teda začal takto variť?
Začal som variť okolo desiatich rokov, ale bolo to z trochu netypického dôvodu. V tom veku som mal poruchu príjmu potravy (PPP) – odmietal som jesť jedlá, ktoré mi niekto pripravil, ak som presne nevedel, čo obsahujú. Všetko som si musel zapisovať do kalorických tabuliek.
Na základnej škole si zo mňa robili srandu, volali ma tučniak, a ja som sa rozhodol schudnúť. Išiel som na to razantne. Začal som si jedlo pripravovať sám – jednoduché veci ako ryža a suché kura na vode. Nechutilo to nijak extra, ale kaloricky to bolo presne, ako som chcel. Bol som taký pedantný, že som mal v kalorických tabuľkách zapisovaných približne 1 300 dní za sebou.
V tom čase som bol na tom dosť zle a musel som to riešiť aj s odborníkmi, čo mi veľmi pomohlo. Postupne som to prestal riešiť až tak intenzívne. Začal som chodiť do fitka a cvičím dodnes, no už nie preto, aby som niečo dokazoval, ale preto, že chcem byť zdravý.
Dodnes si však jedlo trochu sledujem – keď máte za sebou PPP, vnímate kalórie inak. Viem, že toto jedlo ich má trochu viac a tamto menej, ale už to nehrotím. Naučil som sa nájsť balans, a to aj pri varení. Varím, čo ma baví, a užívam si to.
Ako tvoji rodičia reagovali na to, že si si robil kalorické tabuľky?
Keď som mal PPP, rodičia ma nútili jesť, a to bola asi tá najhoršia vec, ktorú mohli spraviť. Chápem, že mali strach a snažili sa pomôcť, ale z pohľadu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako reagovali rodičia a aký postoj zaujali voči PPP.
- Aký má Šimon denný režim a prečo vstáva o štvrtej ráno.
- Prečo nemátodes Šimon typický život 16-ročného teenagera.
- Ako funguje varenie v Šimonovej rodine a či varia aj iní členovia domácnosti.
- Aké jedlo by navaril na rande.
- Či sa stretol s nejakou výzvou a akej známej osobnosti by rád navaril.
