„Úzkosť dnes vyvolávajú aj témy o klíme, ľudia veľmi ľahko podľahnú napríklad konšpiračným teóriám. Niektorí sa určite namotajú aj na okuliare Vision Pro od Applu,“ dodáva psychologička.
Zabudni na alkoholizmus, závislosť od drog či depresiu. Vieš napríklad, čo znamená klimakofóbia či netflixtída? Klinická psychologička Barbora Kucharová pre Refresher ozrejmila, čím sú tieto novodobé diagnózy špecifické, a podelila sa aj o príklady z praxe. Okrem toho sme nezabudli spomenúť moderné závislosti, ktoré priniesla éra technológií.
Nie je úplne jasné, prečo napríklad Instagram niekoho ovplyvní viac a niekoho menej. Veľkú rolu tam hrá to, že takíto jedinci majú aj iné naplnenie života.
Určite si zachytil aj technologickú novinku od spoločnosti Apple – okuliare Vision Pro, ktoré ťa prenesú do virtuálnej reality. Podľa klinickej psychologičky ide o prirodzený vývoj. „Ten nemôže za to, že sa niekto ,namotá‘. Vždy sa nájde percento populácie, ktoré to bude zneužívať a pohltí ho to. Za to nemôže vývoj, ale neupratané veci v životoch ľudí.“
Kucharovej sme sa pýtali, prečo sa dnes tak veľa mladých ľudí cíti zle, ako to vyzerá v psychiatrických ambulanciách, a prezradila nám, že závislosť od nakupovania už dokonca zabila človeka.
Prečo sa dnes tak veľa mladých ľudí cíti zle?
Zaujímalo nás, aký je aktuálny stav psychiatrických ambulancií a s čím klienti prichádzajú najčastejšie. „V mnohých zariadeniach vznikajú nové oddelenia pre nelátkové závislosti. Aj v liečebnom ústave na Prednej Hore vzniklo oddelenie pre závislosti od online priestoru,“ hovorí.
„Detská fakultná nemocnica vydala správu, ktorá hovorila, že sa zvyšuje výskyt úzkostných porúch a depresií. Celé toto obdobie sa volá postcovidové obdobie. Trošku nás to zamotalo, a kým sa vyrovnáme, tak to bude trvať. Samozrejme, negatívne správy v médiách nie sú štatisticky významné a nič to o stave mladých ľudí nehovorí. Ale áno, psychiatrické ambulancie praskajú vo švíkoch,“ vraví.
Ako nás ďalej informuje, na Slovensku máme 48 pedopsychiatrov a klienti s deťmi sú radi, ak dostanú termín o dva či tri mesiace. Dodáva, že aktuálne aj u nej prevládajú klienti s úzkosťou.
Postcovidové diagnózy
Jednou z nových diagnóz, ktoré sa objavili v súvislosti s obdobím pandémie ochorenia covid-19, je tzv. netflixtída.
Tento termín označuje závislosť ľudí od neustáleho sledovania seriálov a filmov na platforme Netflix. Niektorí jedinci trávia veľké množstvo času pred obrazovkou. Netflixtída môže byť často kombinovaná s inými formami závislostí, ako je napríklad tá od alkoholu.
„Klientka doma pije víno a do toho pozerá stále ďalšiu a ďalšiu časť seriálu. My sme boli zvyknutí na to, že sme na ďalšie diely čakali týždeň. Teraz si môžete pozrieť naraz všetky epizódy,“ približuje nám Kucharová.
Dodáva, že ďalšou bežnou diagnózou súvisiacou s digitálnymi médiami je selfietída, ktorá vznikla s popularitou sociálnych médií, najmä Instagramu. Táto diagnóza opisuje závislosť od pravidelného vytvárania a zdieľania selfiečiek. „Robím si stále selfiečka a to je tá závislosť.“ To, čo mi dvíha dopamín, je, že dostávam lajky či komentáre.
„Nie je úplne jasné, prečo napríklad Instagram niekoho ovplyvní viac a niekoho menej. Veľkú rolu tam hrá to, že takíto jedinci majú aj iné naplnenie života. Majú aj nejaké iné činnosti a celý život sa nepozerajú len na to, čo je na Instagrame,“ dodáva. Pri úzkostiach dopĺňa, že existujú ľudia, ktorí sú tzv. disponovaní jedinci. Sú to takí, ktorí sú od prírody úzkostnejší, depresívnejší či melancholickejší.
Nemám chuť rozvíjať sa, pretože to aj tak nemá cenu
Zaujímalo nás, s akými ďalšími menej frekventovanými diagnózami sa stretáva v rámci praxe Barbora Kucharová. V súčasnosti je vraj veľmi rozšírená tzv. klimakofóbia. Aj keď sa môže zdať, že je to nová diagnóza, v moderných a rozvinutejších krajinách (ale už aj u nás) je úplne bežná: „Je to strach z ohrozenia životného prostredia. Životné prostredie je dnes často diskutovanou témou a mnohých ľudí to veľmi vyplaší. Začnú zbierať informácie a špárať sa v tom. Nevedia sa s tým vyrovnať a začnú pociťovať panický strach.“
Ľudia potom strácajú motiváciu k rastu a sebarealizácii, pretože majú pocit, že ich úsilie nemá význam, keďže životné prostredie je ohrozené a nič tak nemá cenu.
Téma ich pohltí natoľko, že začnú zbierať argumenty. Svoje presvedčenia argumentujú napríklad aj tým, že práve o tej a tej téme vyšla nová kniha. Sledujú to, čo potvrdzuje ich teóriu. „Je dôležité nájsť zdravý pomer. Je to ten istý princíp ako príležitostné pitie a alkoholizmus. Nejaké percento ľudí je s alkoholom v poriadku a iných to pohltí,“ dodáva.
Opýtali sme sa, ako prebieha liečba klimakofóbie. Vysvetlila nám, že je rovnaká ako liečba ľudí s úzkosťou či panickou poruchou. Lieči sa neprimeraná miera strachu. „Mám klientku, ktorá ma tendenciu všetko zovšeobecňovať. Oteplí sa a ona už vidí, že všetko bude zlé. Musela sa v terapii rozhodnúť, že tieto informácie o životnom prostredí nebude sledovať, a pomaly sa učí dávať si pozor na svojich démonov.“
Kuriér? Nový boh
Oniománia či shopoholizmus. To je diagnóza, ktorá sa u mnohých prejavila najmä počas lockdownu. Ako opisuje Kucharová, kuriér či doručovateľ sa v tomto čase stal novodobým bohom. Ľudia mali obmedzený sociálny kontakt a začali bláznivo využívať online nakupovanie.
Oniománia nie je však nič nové, prezradila nám prípad z čias jej štúdia. „Keď som bola ešte študentkou, bol známy jeden prípad. Vtedy sa tá choroba ešte nevedela tak pomenovať a špecifikovať, no bol to vlastne shopoholizmus. Jedna pani nakúpila enormné množstvo pracích práškov, ktoré si schovala do gauča, až sa nakoniec tými výparmi zadusila. Zomrela v noci. Mala pod sebou asi 80 kg práškov,“ hovorí nám Barbora Kucharová.
Ako sa táto diagnóza prejavuje a od kupovania ktorých komodít sú ľudia najčastejšie závislí? Ak trpí človek takouto diagnózou, nakúpi a potom má pocit viny. Vidí, že minul peniaze, a chce to napríklad vrátiť, no niekedy to vrátiť ani nejde. Kupuje zbytočné veci, ktoré k životu nepotrebuje. Svoju rolu v tejto diagnóze zohráva aj pohlavie.
„Ženy často nakupujú výživové doplnky, vitamíny či produkty na zníženie hmotnosti. Patrí tam aj kozmetika. Muži sú pri oniománii závislí od technických vecí, ako sú zvukové karty či skrutkovače atď.“
Samostatnou kategóriou sú potraviny. Ľudia ich nakupujú v takom množstve, ktoré ani nie sú schopní spotrebovať. „Mala som klientku, ktorá mala problém s nakupovaním potravín v zľavách. Bežne kupovala neskutočné, enormné množstvo banánov, lebo boli v akcii. Veľmi veľa vecí potom vyhadzovala, no mala to prepojené aj s bulímiou,“ vraví.
Je mi jedno, že máš oslavu. Ja idem behať
Vo všeobecnosti je známe, že závislosť prevláda aj od adrenalínových športov. Existujú však tzv. úponové športy, ako napríklad maratón či klasický beh, ktoré plodia hormóny. No keď si šport postavím na piedestál, mám problém. „Závislosťou sa to stáva vtedy, keď to začnem pred všetkým uprednostňovať. Je mi jedno, že môj blízky má narodeniny, ja idem behať a neprídem na jeho oslavu,“ hovorí nám.
Jej klienti si napríklad v práci vybavovali aj skrátené úväzky, aby mohli čím viac behať. „Máte zapálenú šľachu a lekár vám povie, že je dôležité šesť týždňov nešportovať. A vy aj tak idete.“ Na záver dodáva, že možnosť vytvoriť si závislosť máme všetci.
