Nikola je mladá Slovenka, ktorá pracovala na pozícii hovorkyne či novinárky. Zo dňa na deň sa však rozhodla zmeniť svoj život a spravila niečo, na čo by možno nabral odvahu len málokto. Dnes pracuje vo Fínsku ako barmanka v luxusnom hotelovom rezorte.
Nikola Richterová mala na prvý pohľad ideálnu kariéru v známej firme. V istom momente však toho na ňu už bolo priveľa. Rozhodla sa tak pre ráznu zmenu. Po desiatich rokoch si splnila sen a vrátila sa do Fínska, kde bola predtým na Erasme.
Dnes pracuje ako barmanka v laponskom meste Rovaniemi, ktoré leží na polárnom kruhu. V šťastí, ktoré na severe Fínska našla, jej neprekážajú ani mrazivé teploty, ktoré počas zimy dosahujú pokojne aj –30 stupňov Celzia.
Odkedy si vo Fínsku a čomu sa tam venuješ?Prišla som sem v polovici novembra a pracovala som ako čašníčka. Mala som však zmluvu na tzv. vianočnú sezónu, ktorá sa končila 6. januára. Nevadilo mi to, pretože som potom chcela aj tak skúsiť niečo iné. Až 2. januára som si cez telefón dohodla novú prácu, takže som si dala riadne načas. (smiech) Do januára som pracovala v Levi, pričom po Novom roku som sa presunula do Rovaniemi. Je to od seba vzdialené asi dve hodiny autobusom. Rovaniemi je zároveň také posledné regulárne väčšie mesto na severe Fínska, ktoré leží priamo na polárnom kruhu.
Pracujem ako barmanka v hotelovom rezorte. Ide o vychýrený rezort, kam chodia mnohí influenceri. Máme totiž v rámci ponuky aj iglu domčeky so sklenou strechou, odkiaľ ľudia pozorujú polárnu žiaru. Chodia sem teda hlavne kvôli fotkám. (smiech) Ale hostíme aj svetovo známe tváre. Nedávno tu bol s rodinou ubytovaný známy britský herec. Ubytovanie na dve noci tu stojí od 1 600 eur.
Vo Fínsku však nie si prvýkrát. Prečo si tam odišla?Ešte pred desiatimi rokmi som bola na Erasme vo fínskom meste Kuopio. Veľmi sa mi tam páčilo a Fínsko som si rýchlo zamilovala. Vždy som sa sem chcela vrátiť. Ale uprednostňovala som kariéru a toto som si odkladala „na potom“. Vlastne ešte počas covidu som pracovala ako hovorkyňa, ale cítila som veľkú únavu. Mala som veľa práce a nezvládala som to. Išla som do firmy s tým, že ak to bude nutné, dám výpoveď. Dohodli sme sa však, že mi dajú tri mesiace voľna, bolo to na začiatku roku 2022. Išla som teda do Helsínk na tri mesiace a tam som len oddychovala. Všímala som si tam tiež spoločenské rozdiely. Chcela som si vyvetrať hlavu, prísť na veci, ktoré chcem zmeniť.
Aké rozdiely si si všimla u Fínov?Dostala som sa tam do spoločnosti ľudí, ktorí boli nastavení úplne inak, ako sme na Slovensku. Vo Fínsku nie je vôbec dôležité, kto pracuje na akej pozícii. Absolútne to netvorí žiaden status človeka. Priznávam sa, že som počas tejto zmeny riešila vo svojej hlave akýsi strach zo spoločenského úpadku, keďže z hovorkyne sa stala čašníčka. Vemi ma inšpirovalo to, že vo Fínsku to nikto nerieši. Ľudí to dokonca vo viacerých prípadoch ani nezaujíma. Keď som prišla v tom roku 2022 do Helsínk, tak sa ma ľudia, s ktorými som sa zoznámila, opýtali, ako sa mám, čo ma baví a podobne. Nikto sa nepýtal na to, kde pracujem. Bolo to pre mňa veľké uvedomenie.
V tejto spoločnosti cítim oveľa väčšiu slobodu. Ide aj o všeobecný postoj. Teraz budem generalizovať, no dlhodobo to sledujem, ako sa na teba v našich končinách pozerajú ľudia, keď náhodou niečo zvalíš v obchode či v kaviarni. Veľmi sa hanbíš, lebo cítiš pohoršené pohľady. Keď sa niečo také stane tu, tak sa nikto poriadne ani neotočí. Jednoducho za tebou príde len zamestnanec, usmeje sa a opraví to. Sú to detaily, ktoré však prezrádzajú veľa. Myslím si, že aj vďaka tomuto sú Fíni väčší individualisti. Nehanbia sa otvorene prejaviť akýkoľvek názor. Jednoducho nemusia riešiť, čo si o nich druhí myslia. Toto je ten príklad fínskej slobody.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa vybavuje práca či ubytovanie v Laponsku.
- Aký je život na polárnom kruhu.
- Čo najdivnejšie tam už videla.
- Koľko si zarobí.
