Videli sme najnovší film legendárneho amerického režiséra.
Michael Mann po ôsmich rokoch prichádza do kín so životopisnou športovou drámou o Enzovi Ferrarim, nakrútenou podľa predlohy Brocka Yatesa. Pretekára a zakladateľa legendárnej talianskej automobilky stvárnil čoraz obsadzovanejší Adam Driver (BlacKkKlansman, House of Gucci).
Ak však čakáš, že Ferrari bude ako adrenalínové jazdy Rush alebo Le Mans '66, musíme ťa hneď v úvode sklamať. Novinka režiséra Miami Vice alebo Aliho je prvým veľkým sklamaním tohto roka. Chýba jej totiž autenticita aj identita. Namiesto nadšenia pri nej najskôr zaspíš.
Tvrdý líder s množstvom problémov
Príbeh filmu sa začína v roku 1957, keď bolo Ferrariho automobilové impérium v kríze a hrozil mu bankrot. Okrem toho sa musel tvrdý líder vyrovnať so stratou syna Dina a skrývať pred ženou Laurou (Penélope Cruz) milenku Linu (Shailene Woodley) a ich nemanželské dieťa.
K tomu ešte schytával kritiku od všetkých médií za to, že údajne riskuje životy svojich pretekárov a má na svedomí niekoľko plačúcich vdov. Napriek tomu sa snažil kolos udržať pri živote a pustil sa s novým nádejným jazdcom Alfonsom De Portagom (Gabriel Leone) do 1000 míľových pretekov Mille Miglia naprieč Talianskom.
Sledujeme obdobie, keď bola úmrtnosť pretekárov extrémne vysoká. Jazdiť vo vtedajších automobiloch bolo možno nesmierne vzrušujúce, ale aj skutočne nebezpečné a poriadne zradné. Enzo si to uvedomil včas, a preto sa z pozície pretekára rýchlo stiahol a vybudoval si okolo seba „stenu“, aby v prípade, že príde o ďalších priateľov, nemusel trúchliť.
Iba pár silných scén
Na to, aký turbulentný časový úsek si tvorcovia vybrali, zvolili ten hádam najnudnejší spôsob rozprávania. Ak máš podobný typ filmov napozeraný, budeš si počas sledovania predstavovať, čo všetko by s podobnou témou spravili režiséri ako Ridley Scott, Martin Scorsese, Christopher Nolan či Ron Howard.
Pri 130 minútach a dráme sú totiž iba tri silné, výborné scény žalostne málo. Ferrari pôsobí rozpačito už od prvých minút. Expozícia a predstavenie hlavnej postavy sú strašne lacné.
Vyslovene zvláštne zábery a nezmyslené kompozície ako zo študentského filmu a chaotická montáž začnú ihneď iritovať, ako aj zbytočné a klišéovité veľké detaily na zronené tváre Enza a Laury v momentoch, keď sa s nimi ešte nemáme prečo stotožniť a byť dostatočne empatickí.
Slabé efekty a nulová práca s emóciami
Scény na trati sú síce dynamické a bavia, ale neponúkajú nijaké ozvláštnenie, pričom by sa to pri množstve podobných filmov fakt patrilo. Obzvlášť ak na režisérskej stoličke sedí veličina, akou je práve Michael Mann, ktorý má na konte klenoty ako Heat, Collateral či absolútne strhujúcu životopisnú drámu Public Enemies.
Keď vieš, čo Mann dokáže, nebudeš miestami rozumieť tomu, ako je možné, že je podpísaný pod práve týmto filmom. Napriek tomu, že ide o veľký vyhajpovaný blockbuster, má vizuál ako z béčkového filmu so slabými efektami a maskami. Nehovoriac o tom, že v momentoch, keď má rezať pod kožu, necháva diváka úplne chladného.
Práca s emóciami vôbec nefunguje, ako má. Vypäté scény hádok medzi Enzom a Laurou sú skôr smiešne a nasilu. Je to aj následkom rozporu tvorcov, ktorí akoby nevedeli, čo chcú filmom povedať. Nevedno, či chce byť Ferrari rodinnou komornou drámou o strate a tajomstvách alebo napínavou akčnou jazdou. Nie je však nakoniec ani jedným.
Kĺže po povrchu
Scenárista Troy Kennedy-Martin akoby nevedel, či sa chce zamerať viac na Ferrariho zálety, vnútorný boj alebo na životy jeho pretekárov a nástrahy, ktoré sú s ich prácou späté. Snažil sa vtesnať všetko do jedného a podľa očakávaní preto len kĺže po povrchu. Vidno, že ide o nevyužitý potenciál. Ďalším problematickým faktorom sú herci.
Predstaviteľ De Portaga je totálne nevýrazný, no je pravda, že už jeho samotná postava nedostáva vôbec dostatok priestoru na to, aby sme sa poriadne vžili do jej pocitov a pochopili vzťah s jeho novou láskou.
Tú hrá skvelá Sarah Gadon (Enemy, Black Bear) a vidno iba ďalší nevyužitý potenciál, keďže sa objaví vo filme dokopy na 5 minút a povie dve vety. Akoby do počtu je aj Shailene Woodley (Big Little Lies).
Driver je našťastie štandardne dobrý a vďaka nemu dostávame celkom slušný obraz o tom, aký asi Enzo Ferrari naozaj bol, či už človek, manžel, alebo šéf, no na Oscara to teda rozhodne nebude.
Najlepší a najuveriteľnejší výkon však paradoxne predvádza Penélope Cruz. Tá si minimálne nomináciu na pozlátenú sošku asi uchmatne. Napriek tomu, že Mannova novinka nie je vyslovene zlá, v rámci jeho filmografie sa bohužiaľ radí medzi najslabšie kúsky. Udeľujeme jej preto len päť bodov z desiatich.
