Slovenský textilný dizajnér Juraj Straka: Balenciaga kopíruje cudzie dizajny bežne, nedá sa s tým nič robiť (Rozhovor)

Za šatami na svetových fashion weekoch či v kolekciách, ktoré vidíme v známych butikoch, je celý tím ľudí. Hoci ich meno zostáva v tieni, ich remeselná zručnosť a kreatívne vízie diktujú to, čo dnes budeš mať na sebe. Dokazuje to aj slovenský textilný dizajnér Juraj Straka, ktorého meno už v zahraničí netreba predstavovať. Okrem módneho domu Schiaparelli si počas 17-ročnej kariéry vyskúšal prácu pre niekoľko svetových značiek a len pred pár dňami bol ocenený Národnou cenou za dizajn za výrazné domáce a medzinárodné dizajnérske aktivity.

V rozhovore nám porozprával o práci v haute couture, prečo si Balenciaga či Gucci občas ukradnú cudzie dizajny, ale aj to, koľko vie textilný dizajnér na prestížnej pozícii zarobiť. Otvorene však priznal aj to, že hoci zo Slovenska kedysi odišiel, dnes je jeho najväčším snom krajine pomôcť. Často totiž spolupracuje s mladými lokálnymi dizajnérmi a dokonca začal učiť na VŠVU. Študentom však neodovzdáva len praktické zručnosti, ale aj biznisové rady.

„Textilný dizajnér musí byť sám za seba aj v pozícii agenta. Niekedy sa musíš ukázať a zaklopať aj u ľudí, ktorí o tebe v živote nepočuli, nemôžeš sa dať odbiť,“ hovorí pre Refresher Juraj Straka. „Napríklad môj najväčší odberateľ dezénov Essential Antwerp. Trvalo rok a pol, čo som im pravidelne posielal e-maily a chcel som im ukázať kolekciu. Keď ma nakoniec pozvali na stretnutie, boli doslova nadšení a spýtali sa ma, prečo som neprišiel skôr. V duchu som si povedal: ‚Mám vám ukázať tých 200 správ, čo som vám poslal?‘“ dodáva so smiechom.

V Refresheri ti radi prinášame príbehy úspešných Slovákov. Len nedávno sme pre teba vyspovedali napríklad najvyhľadávanejšieho českého dizajnéra Jana Černého. Ak ťa bavia články o inšpiratívnych ľuďoch, ktorí vynikajú v módnom priemysle, umení či kultúre, staň sa členom klubu REFRESHER+ a všetky články si prečítaj bez obmedzení.

Vo svojej kariére si si vyskúšal prácu pre viacero svetoznámych značiek. Ktoré boli tie najzaujímavejšie?

V úplných začiatkoch som pracoval na strane dodávateľa, teda výrobcu látok. Môj prvý job bol v Lyone, vo francúzskej firme, ktorá patrí pod Hermès. Bola to absolútne najlepšia škola, pretože tam sa človek vedel technicky naučiť remeslo úplne najlepšie. Tým, že Hermès vyrába látky aj pre iných dizajnérov, môžem povedať, že som tvoril aj pre značky Lanvin, Versace či Yves Saint Laurent. Po siedmich rokoch som však prešiel ako textilný dizajnér do módneho domu. Môj prvý bol Schiaparelli a neskôr prišiel belgický Dries Van Noten.

V luxusnom módnom dome Schiaparelli si tvoril textílie pre haute couture. Pre mnohých je to splnený sen. Ako vnímaš túto pracovnú skúsenosť ty?Haute couture je pre mňa asi ultimátny sen celého módneho a konzumného sveta. Avšak, celkom úprimne, ono je to strašne pekné zvonku, ale nie je to až také pekné zvnútra. Z kreatívneho hľadiska je pracovať v couture neskutočne super vec, pretože tie budgety sú absolútne inde, môžeš zrealizovať neskutočné veci. Napríklad, keď som navrhoval výšivku na šaty, ktoré boli v šesťcifernej sume, mal som zimomriavky.

Potom je tam však celá tá, pre verejnosť neviditeľná časť, a to, že kto kupuje haute couture. Celý tento biznis je nastavený pre finálneho zákazníka, ktorý tvorí 0,0001 populácie, (smiech) čo sú arabské princezné a svetová elita, s ktorou nie je vždy najľahšie spolupracovať. Tým, že je to obrovský klient a platí obrovské peniaze, si v podradnej pozícii. Táto časť mi bola trochu proti srsti a musím povedať, že to bol vnútorný boj.

Mohol by si nám odhaliť, koľko zarobí textilný dizajnér v haute couture?