RECENZIA: Nový Cyntoryn zvieratiek najviac vystihuje výrok z filmu – „sometimes dead is better“

Malá americká dedina Ludlow v sebe skrýva miesto plné zla. Pôda na mieste nazvanom Cyntoryn zvieratiek (ide o zámernú gramatickú chybu, pôvodný názov Pet Sematary sa správne píše Pet Cemetery – pozn. red.) pohltí telá zosnulých a vráti ich do života v zmenenej podobe. Príbeh z dnes už kultového románu Stephena Kinga je dobre známy a vo svete kinematografie si vyslúžil tri spracovania.

Po prvej dvojici filmov (roky 1989 a 1992) sa tvorcovia v roku 2019 rozhodli natočiť remake, ktorý si na seba slušne zarobil. Bolo teda len otázkou času, kedy sa niekto chopí pokračovania. Pet Sematary: Bloodlines od režisérky Lindsey Beer, pre ktorú ide o celovečerný debut, je však z hľadiska deju prequelom.

Presúvame sa v ňom teda do minulosti, konkrétne do roku 1969, keď v Ludlow vyrastal mladý Jud Crandall. Čitatelia predlohy a diváci, ktorí videli predošlé časti, Juda poznajú, pretože je jedným zo stálych obyvateľov Ludlow a veľmi dobre vie, že Cyntoryn zvieratiek je pekelne nebezpečné miesto. V prequeli Pet Sematary: Bloodlines však jeho tajomstvá bude ešte len postupne spoznávať.

Priamočiary dej, ktorý ťa ničím neprekvapí

Po dvojici filmov zo sveta Cyntoryna zvieratiek už jednoducho nemusíme pátrať po tom, kde je pes zakopaný (doslovne aj symbolicky). Budovanie strachu z neznámeho je preto pre filmárov náročnou úlohou. Ak väčšina divákov vie, do čoho ide, nedáva zmysel, aby tvorcovia záhadu okolo indiánskeho pohrebiska naťahovali.

Dúfali sme preto, že od začiatku vyložia karty na stôl a z hlavných hrdinov nespravia nič netušiacich panáčikov na šachovnici. Nanešťastie presne to sa deje. Jud Crandall sa so svojou priateľkou plánuje odsťahovať z Ludlow, no súhrn viacerých incidentov ich prinúti zostať v dedine o čosi dlhšie.

Jud s priateľmi začne odhaľovať minulosť Cyntoryna zvieratiek a spoločne s ochrancami miestneho tajomstva sa púšťa do boja proti zlu. A to je všetko. Nič viac. Ak očakávaš nelineárny dej so zvratmi, zostaneš veľmi sklamaný.

Výborný záporák, z ktorého sme mali strach

Postavy na scéne sú jednorozmerné a ploché. Z ich úst nikdy nevyjde nič, čo by sme nečakali, a správajú sa presne tak ako kvantum hororových hrdinov – nezmyselne. To sa týka aj postavy Davida Duchovneho, ktorý zrejme k filmu priláka zopár svojich fanúšikov.

Herec v príbehu stvárňuje otca vojnového veterána Timmyho, ktorý sa po príchode do rodnej obce správa veľmi podivne. Azda od prvého momentu bude každému jasné, čo sa s ním stalo a akú rolu bude mať vo filme Duchovneho postava. Skúsenosti dlhoročného herca sú tak zbytočne premárnené.

Väčšina hercov je priemerná a ich dialógy sú prevažne plné vaty. Výnimkou je však herecký predstaviteľ Timmyho. Mladý 29-ročný Jack Mulhern má talent, čo divákom dokázal už vo vynikajúcej kriminálnej minisérii Mare of Easttown s Kate Winslet.

Aj keď toho Mulhernova postava veľa nenarozprávala, pri jeho monológoch nás vždy nepríjemne striaslo. Timmy je hlavným, ale, bohužiaľ, aj jediným zdrojom strachu na scéne. Nebyť výborného Jacka Mulherna, Pet Sematary: Bloodlines by si žánrovú nálepku hororu vôbec nezaslúžil. Ostatné postavy však bolo maximálne nevýrazné a na druhý deň si už na ne nespomenieme.

Z flashbacku mohol radšej vzniknúť samostatný film

V Pet Sematary: Bloodlines niekoľkokrát zaznie hláška „sometimes dead is better“ – „smrť je niekedy lepšia“. Otázkou zostáva, či by nebolo lepšie, keby sa na večný odpočinok odobrala aj táto hororová séria.

Cyntoryn zvieratiek bezpochyby patrí medzi najlepšie knihy od Stephena Kinga. Jej filmové spracovania sa však vždy topili vo vodách priemeru a preqeulová novinka nie je žiadnou výnimkou. Máme tu skrátka tretíkrát úplne to isté. Niekto pochová blízku osobu, z ktorej sa „nečakane“ stane overpowered zombie, čo ľudí vyburcuje k boju. Príliš predvídateľné.

Keď už sa Paramount+ z tejto značky pokúšal vyťažiť ešte niečo navyše s cieľom rozšíriť mytológiu, mohol skôr staviť na zrod zla, ktoré odhalili pôvodní obyvatelia Ameriky. Práve krátky flashback, ktorý poodhalil pozadie zakladateľov dedinky Ludlow, patril medzi najlepšie scény. Ak by sa scenár prequelu zameral na toto obdobie, vedeli by sme si predstaviť štýlovú hororovo-akčnú zábavu v štýle Predátor: Korisť.

Lindsey Beer je na režisérskej stoličke úplne nová, a tak sme od jej prvotiny vôbec nič nečakali. Na scenári spoločne s ňou pracoval aj Jeff Buhler, no ani ten nerobil na žiadnom horore, ktorý by veľmi zažiaril (The Prodigy či remake Pet Sematary z roku 2019). Sklamanie už vopred naznačovali aj výrazne negatívne recenzie kritikov (Rotten Tomatoes – 4,4/10), ku ktorým sa dnes pridávame aj my. 

Pet Sematary: Bloodlines nie je na pomery hororov žiadnou jadrovou katastrofou, po ktorej by sme si chceli vylúpnuť oči. Je to bežný priemerný horor, ktorý z radu svojich žánrových bratov nevyniká v absolútne žiadnom smere. Ak by film nepochádzal zo známej knižnej predlohy, zrejme by sme sa o ňom ani nedozvedeli a táto recenzia by nikdy nevznikla. S prižmúrením oka za skvelého Jacka Mulherna dávame päť bodov z desiatich. Ale bolo to naozaj tesné.