Verejný a súkromný priestor
Po dôslednej analýze architekti zistili, že v lokalite sa nachádza čistá plocha bez stromov. Rozhodli sa, že rezidenciu postavia tam, a tak sa vyhnú prudkým zásahom do prírody. Zo zadnej časti domu mali možnosť dizajnovať izby, ktoré sú vďaka obrovským oknám spojené s okolím. Pozemok dovolil umiestniť spálne do iného priestoru domu a to majiteľom zabezpečilo maximálne súkromie. „Dom sa delí na dve odlišné časti. Sú to verejné a súkromné priestory. Na hornom poschodí sa nachádza priestranná terasa a spoločenská zóna, zatiaľ čo spodné poschodie patrí súkromným priestorom,“ informujú zo štúdia PPAA.
Dom má tvar písmena A, pričom dokonale spolupracuje s prirodzeným svetlom. Spoločenská zóna je od terasy namiesto steny oddelená veľkým francúzskym oknom a to umožňuje efektívne prírodné vetranie.
Betón nemusí byť vždy „chladný“
V dome sa nachádza obývacia izba, jedáleň, kuchyňa a dve spálne. Majitelia si môžu užiť aj exteriér, ktorému dominuje oddychová terasa. Práve tá plynule prechádza do lesa, a tak podporuje prepojenosť domu s prírodou.
Interiér je navrhnutý minimalisticky, všade dominuje drevo v kombinácii s betónom. Výrazný prvok predstavujú čierne doplnky, ktoré môžeš vidieť v kuchyni, ale aj v kúpeľni. Musíme povedať, že ide naozaj o premyslenú prácu architektov, ktorí ukázali, že aj materiál ako betón nemusí pôsobiť chladno. V kombinácii s okolitým lesným prostredím ide naozaj o dokonalý „dialóg“.
Fasádu domu pokrýva čierny povrch. V spodnej časti však architekti umiestnili veľké okná, ktoré nahradili stenu. Škridla, ktorú dizajnéri zvolili, ladí s kôrou stromov. „Ide o architektonický skvost, ktorý je mimo ,svetiel reflektorov‘, je to stavba, ktorá splýva s krajinou a miestami sa stráca v prírode,“ dodáva Emilio Calva zo štúdia PPAA.
