Meditácia všímavosti vedie k zvýšeniu hustoty sivej hmoty, zväčšeniu čelového laloka aj zhrubnutiu mozgovej kôry. V článku vysvetľujeme, čo to vlastne znamená.
Keď do vyhľadávača jednej z najväčších databáz štúdií zadáš pojem meditation, dostaneš vyše 31-tisíc výsledkov. Na meditáciu sa už dávno nepozerá ako na spirituálnu či ezoterickú činnosť prisudzovanú výhradne budhistickým mníchom. Ide o terapeutickú metódu, ktorej účinnosť už niekoľkokrát dokázali tie najväčšie vedecké centrá a ktorú dnes svojim pacientom odporúčajú psychológovia aj psychiatri.
Nemusíš pri nej sedieť v tureckom sede ani si počas nej mrmlať mantru. Veľkým mýtom je aj to, že pri nej nesmieš premýšľať. Najviac preskúmanou je meditácia zvaná mindfulness, pri ktorej vlastne robíš jediné – všímaš si. Čo? Čokoľvek, čo sa nachádza v prítomnom okamihu. Najčastejšie je to tvoj dych, ale aj telo, myšlienky, zvuky, tóny hudby či predmet.
Predstaviť si to môžeš napríklad ako sledovanie filmu. Sedíš na gauči, nič nerobíš, iba si všímaš dej filmu. Ibaže v tomto prípade je na obrazovke tvoje telo a myseľ. A ty si len pozorovateľ – to, čo sa tam deje, nijako nesúdiš, nevyvoláva to v tebe žiadne výrazné emócie. Jednoducho si len divák.
To isté sa odohráva v mysli človeka, ktorý sedí na stoličke so zavretými očami a medituje. Nepotláča svoje myšlienky, pretože vie, že sa tak či tak objavia. No keď si ich všimne, predstaví si ich ako vtáka, ktorý mu prelietava pred očami a čoskoro zas zmizne, aby prišiel iný. Môže to vyzerať napríklad takto: „Aha, práve mi napadlo, že som zabudol zvesiť bielizeň. Okej, užitočná myšlienka, ale teraz ju nepotrebujem. Vďaka, čau, posielam ťa preč.“
Je to takmer nepochopiteľné, ale táto „jednoduchá“ činnosť vedie časom ku skutočným zmenám v ľudskom mozgu. Mozgu stačí skrátka byť, chvíľu sa ničím nezaoberať, neriešiť minulosť ani budúcnosť, aby ťa odmenil množstvom skvelých vecí.
Dnes už môžeme na základe vedeckých faktov konštatovať, že pravidelná meditácia zlepšuje sústredenosť, pamäť, náladu, kreativitu a zároveň znižuje symptómy úzkosti a depresie. Ako je to možné?
V rámci série Čo sa deje s tvojím telom, keď... ti prinášame vedecky podložené zaujímavosti o úžasných mechanizmoch ľudského tela – tému nezabudni sledovať a každý týždeň dostaneš upozornenie na nový článok. Pre prístup k prémiového obsahu sa nezabudni stať členom klubu Refresher+.
„Vymodeluje“ ti mozog
„Mozog je úžasne plastický orgán – mení a vyvíja sa na základe toho, čo pravidelne robíte,“ vysvetlil kanadský psychológ docent Kristoffer Rhoads, ktorý sa zaoberá liečbou demencie a neurodegeneratívnych porúch. „Keď opakovane robíte nejakú aktivitu, posilňujete nervové spojenia a rozvíjate oblasť mozgu, ktorá ju riadi.“
Tento fenomén sa nazýva neuroplasticita, teda zmena mozgu na základe vonkajších alebo vnútorných podnetov. Taxikár si napríklad pravidelne posilňuje nervové spojenia, ktoré rozvíjajú priestorové uvažovanie. Ak neustále premýšľaš nad stresujúcou udalosťou, zosilňuješ si tým stres a úzkosť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako konkrétne sa neuroplasticita prejavuje pri meditácii.
- Ktoré časti a funkcie mozgu sa vďaka meditácii zväčšujú a ktoré zmenšujú.
- Aké ochorenia môžeš meditáciou zvrátiť.
- Čomu vďačíš za to, že si po meditácii pokojný.
- Ako sa prax všímavosti pretavuje to bežného života.
