O čom bola piata časť seriálu Ahsoka, prečo bola zatiaľ najlepšia a dokáže Hayden Christensen stále hrať?
Na konci minulotýždňovej epizódy sa dlhodobí fanúšikovia Star Wars potešili prítomnosti Haydena Christensena v role Anakina Skywalkera. Ahsoka bola po porážke v súboji s Baylanom Hatim na hrane života a smrti a dostala sa do akéhosi snového sveta, kde sa stretla so svojím majstrom Anakinom Skywalkerom.
Nečelila pritom len jeho schopnostiam so svetelným mečom, ale aj svojim vlastným démonom, ktorých si v sebe nesie už od udalostí Clone Wars. Vtedy začala zabíjať už ako malé dievča. V najnovšej časti diváci videli, aké to na ňu malo následky a ako od začiatku bojovala s tým, že ju Anakin učí byť bojovníčkou, nie rytierkou Jedi ako takou.
Ahsoka si našla alternatívnu cestu, zatiaľ čo Anakin zrejme ostal zaseknutý v istom bode svojej chaotickej premeny z Anakina na Vadera a následne späť na Anakina. Akoby už nedokázal byť jedným bez toho, aby bol aj tým druhým. Tvorcom to pomohlo vytvoriť niekoľko skvelých scén, či už z vizuálneho, alebo z príbehového/dialógového hľadiska („But you’re more than that. Because I'm more than that.“).
Charakter a celkový prejav Anakina sa tu podobal na jeho verziu z animovaného seriálu Clone Wars a celkovo pôsobil oveľa lepšie než v prequelovej trilógii. Podieľal sa na tom aj samotný herec Hayden Christensen, ktorý dokázal, že hrať zďaleka nezabudol a že by sa ešte ako Anakin/Vader rozhodne mal vrátiť.
Tvorcovia tejto časti si na konto mohli pripísať jednu z najlepších scén v rámci Star Wars. Anakin v jednej zo scén odhodil Ahsoku a tá sa ležmo pozerala na to, ako pomaly vychádza z hmly/dymu so svojím legendárnym červeným svetelným mečom. Scéne chýbalo iba to, aby počas nej hrala skladba Imperial March a aby z tieňa vystúpil Anakin.
Tvorcovia mohli v divákoch vytvoriť očakávanie, že vzhľadom na Vaderovu vizuálnu tému, dýchanie cez jeho prístroj a svetelný meč vystúpi práve on, no namiesto toho by vystúpil Anakin (bez toho vizuálneho preblikávania medzi nimi, ktoré sa nakoniec dostalo do finálneho strihu). Aj tak to bola podarená scéna, ale stačilo málo, aby bola nezabudnuteľná.
V piatej časti si diváci užili aj nádherné zábery na vesmírne veľryby, vynikajúceho droida Huyanga a skvelú choreografiu súbojov v podaní mladej verzie Ahsoky zo „snovej sekvencie“. Táto časť miestami pripomínala atmosféru ako z pôvodnej trilógie filmov, najmä vďaka nákazlivému pocitu nádeje, ktorý v divákoch tak prirodzene vytvárala.
V novej časti sa dajú nájsť aj nedostatky, napríklad z hľadiska strihu. Opäť ju režíroval Dave Filoni a bolo cítiť, že niektoré scény trvajú až príliš dlho a ničia tempo seriálu. Bolo to cítiť obzvlášť v prvej polovici epizódy, keď Filoni zbytočne prepínal medzi dejovými líniami Ahsoky s Anakinom a Herou s jej synom Jacenom a spol.
V Ahsoke stále cítiť prebytok seriálovej vaty a zbytočne natiahnutých epizód, ale seriál je od štvrtej časti konečne zaujímavý.
