- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Hoci sa môže zdať, že ide o morbídne zariadenia, posúvajú vedu dopredu.
Nehybné telo staršej ženy sa zabára do vlhkej hliny. Leží na bruchu, s hlavou otočenou nabok a so zohnutými rukami, akoby sa snažila podoprieť a vstať. Bohužiaľ, už to nikdy neurobí. Je totiž mŕtva už viac než tri mesiace.
Telo tu nie je osamotené. Leží medzi ďalšími stopäťdesiatimi mŕtvolami hnijúcimi pod stromami či pod holým nebom. Ľudské pozostatky sú všade navôkol, približne na troch hektároch oploteného lesa.
Hoci takáto scenéria môže niekomu pripomínať smetisko sériového vraha, v skutočnosti ide o zariadenie, v ktorom americkí výskumníci študujú, čo sa deje s ľudskými schránkami po smrti. A hoci telo staršej dámy nebolo dôstojne pochované, rozhodla sa tak sama pre vyššie ciele – aj po smrti pomôcť napredovať vede – forenznej antropológii. Možno aj jej pričinením policajti nabudúce chytia skutočného sériového vraha skôr, než stihne zabiť niekoho ďalšieho.
Keďže zaradenia, prezývané aj „farmy smrti“ či „farmy tiel“, už roky ovplyvňujú postupy šetrenia vrážd a posúvajú prácu forenzných znalcov na vyššiu úroveň, rozhodli sme sa bližšie pozrieť na to, ako fungujú.
Smrť je súčasť života, a preto o nej píšeme otvorene, nehľadiac na to, že môže byť v spoločnosti tabu. Navštívili sme napríklad prvého slovenského balzamovača či známu kostnicu v Brne. Ak sa ti naša práca páči, môžeš nás podporiť tým, že sa pridáš do klubu Refresher+.
Prvá farma smrti
História fariem smrti sa začala písať v Amerike v roku 1977, keď miestny šerif privolal na miesto činu, nachádzajúce sa v DeCavalcante v New Jersey, forenzného antropológa Williama Bassa z Univerzity v Tenessee, aby s ním prekonzultoval záhadný prípad. Šerif sa totiž domnieval, že páchatelia, ktorých mal v hľadáčiku, skryli obeť vraždy do narušeného hrobu vojaka Williama Shya, píše portál The Mob Museum.
Antropológ na základe stavu tela obete odhadol jej postmortálny interval (čas medzi úmrtím a vykonanou pitvou, pozn. red.) na šesť mesiacov až rok. Keď sa však objavili ďalšie dôkazy, William Bass si uvedomil, že údajnou obeťou vraždy bolo v skutočnosti odborne nabalzamované telo majiteľa hrobu – vojaka Williama Shya.
Na základe tejto chyby si antropológ priznal, že on aj jeho kolegovia potrebujú vedieť o rozklade ľudských tiel omnoho viac. O tri roky neskôr – v roku 1980 – preto otvára prvé antropologické výskumné zariadenie svojho druhu, neskôr prezývané podľa románu krimi spisovateľky Patrície Cornellowej „farma tiel“.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akým spôsobom vedci skúmali rozklad ľudských tiel, kým neexistovali „farmy smrti“.
- Čo presne farmy smrti skúmajú.
- Čo dokážu o tele prezradiť parazity, ako napríklad mravce či larvy, ktoré sa kŕmia rozkladajúcim tkanivom.
- Komu patria telá z „fariem smrti“.
- Koľko tiel sa zatiaľ rozložilo v najväčšom antropologickom zariadení v Tenessee.