Profesor Hričovský je naslovovzatý odborník, ktorý už niekoľko desaťročí šíri svoje vedomosti medzi záhradkármi. Jeho stránku na Facebooku sleduje 140-tisíc ľudí, na Instagrame má vyše 30-tisíc followerov.
„Záhrady dnes mnohí robia len okrasné. Avšak nie je dôvod, aby na nej neboli súčasne kvety, jablká, hrušky aj paradajky. Každému hovorím, že to, čo si dopestuje doma, je zdravé. V obchode je ovocie striekané a môže to ľudí otráviť,“ vystríha 91-ročná záhradkárska legenda, profesor Ivan Hričovský.
Jeho meno akoby predurčovalo aj jeho životnú dráhu. Pochádza totiž z Horného Hričova a dnes býva v Ivanke pri Dunaji. Za takmer 10 rokov si spolu so ženou Evou neďaleko Bratislavy stihol vybudovať zelenú oázu vo forme bujnej a zároveň komplexne organizovanej záhrady. Nerastie v nej len ovocie a zelenina, ale aj okrasné rastliny.
Profesor Hričovský je OG medzi influencermi, napriek tomu, že tento výraz nepozná. „Ľudia ma spoznávajú úplne všade. Zdravia ma na ulici aj v kostole. Každý mi praje veľa zdravia, lebo som už starý. Som rád, keď ma ľudia využijú, kým som ešte s vami,“ hovorí.
Nokia 3310 neprestáva vyzváňať
K jeho domu prichádzame vo štvrtok, počas pravidelnej dvojhodinovky, keď dáva cez telefón rady záhradkárom. „Každý deň vstávam o ôsmej, naraňajkujem sa, idem so psíkom na prechádzku a potom už bežia telefóny. Mám ich kvôli tomu dokonca dva,“ prezradí nestor pestovateľov.
Už ráno mu stihlo zavolať 5 ľudí a nová verzia Nokie 3310 sa aj počas nášho stretnutia rozzvoní viackrát. „Ľudia volajú naozaj stále,“ konštatuje vecne. Hoci si evidenciu poskytnutých rád nevedie, pán Hričovský predpokladá, že v živote poradil adresne asi 180-tisíc ľuďom.
Pred bránkou nás v slnečný augustový deň privítal v elegantnom saku pevným stiskom. Jeho malý zavalitý psík Rudinko zatiaľ nadšene vlnil celým telom. „Poďme si sadnúť na terasu,“ navrhuje profesor „Tu máte darček,“ pokračuje, keď sa usadíme a ukáže na záhradkársky kalendár a publikáciu „Doma v záhrade“ so sekciou „Otázky pre Hričovského“. Prichystal nám ich pred naším príchodom.
„Mohli ste mi aj vy niečo doniesť. Lakomci,“ povie humorne, keď sa ospravedlníme, že sme nič nepriniesli. V dobe všadeprítomnej vypočítavosti je osviežujúce, že skúsený profesor nerozdáva len publikácie, no najmä cenné rady, a to celkom nezištne. „Niekto mi niečo dá, iný mi nedá nič. Nikdy si však nič nepýtam. Väčšinou je to systémom ‚Pán Boh zaplať‘,“ konštatuje. Veľmi často sú platidlom za výpomoc naturálie vo forme alkoholu.
Je to paradoxné, keďže profesor Hričovský nepije. Spolu s pravidelnou fyzickou aktivitou a nefajčením považuje abstinenciu za hlavnú ingredienciu vlastnej dlhovekosti. „Keď prídem, každý mi chce naliať alebo mi dá fľašku vína. Tú však potom rozdám. Sám totiž nepijem ani slzu,“ vysvetlí.
Jeho nezištné nastavenie mu však nedá nepomôcť radou či ukážkou aj ľuďom, čo pestujú ovocie výhradne na alkohol. „Či je to na vypálenie, alebo konzumáciu, rez musíte urobiť rovnako dobre,“ uzavrie. Práve v tomto tkvie čaro profesorovej osobnosti. Šírenie poznatkov od najbližšieho susedstva až po úplne neznámych ľudí nepovažuje za obchodovateľnú devízu, ale doslova za svoje poslanie.
„Vždy som taký bol a vychádza to odtiaľto,“ ukáže si na hruď, keď sa spýtame, čo ho k neúnavnému šíreniu poznatkov a vedomostí vedie. „V mojom staršom veku je navyše skutočne úžasné, že ma ľudia stále chcú a nehádžu ma do koša ako odpad,“ povie.
Keď sa pri prechádzke záhradou zadná strana profesorovho rukáva zachytí o ružový tŕň, okamžite mu pomôžeme vymaniť sa. Je to maličkosť, ale étos vzájomnej nezištnej solidarity je v spoločnosti pána Hričovského takmer hmatateľný.
Unikát
Ivan Hričovský patrí dlhé desaťročia medzi nenápadné mediálne celebrity. Ľudia ho nepoznajú iba z Novej záhrady na TV Joj, Farmárskej revue na RTVS či vysielania rádia Regina, no čoraz viac aj vďaka stránke na Facebooku s neuveriteľnými 140-tisícmi sledovateľov. Populárny je aj jeho Instagram, kde má vyše 30-tisíc followerov. O jeho rady je neutíchajúci záujem. Každý piatok ho navštívi zamestnanec vydavateľstva Zelený ježko, s ktorého pomocou odpovedá prostredníctvom videí na otázky jeho fanúšikov.
Unikátna autorita pána Hričovského spočíva v tom, že si stihol prejsť všetkými relevantnými sférami teórie a praxe v pestovateľstve. „Po skončení brnianskej univerzity som najskôr život zasvätil šľachteniu. Neskôr som robil 9 rokov vo výrobe a 12 rokov bol riaditeľom výskumu. 22 rokov som učil aj na fakulte nitrianskej univerzity, ktorú som spoluzakladal. Keďže mám za sebou pedagogickú kariéru, výskum aj výrobu, ľudia ma volajú, aj keď už mám svoje roky. Stále ma chcú,“ pochváli sa.
Okrem expertízy ho zdobí aj trpezlivosť. „Otázky sa, samozrejme, často opakujú. Vždy sa odvíjajú od aktuálnej sezóny. Nikdy však nikoho neurazím a vždy slušne odpoviem,“ prezradí.
Pri telefonátoch a osobných radách sa pritom Hričovského osobná misia nekončí. Takmer každý deň prichádza pomáhať ľuďom priamo do ich sadov a záhrad. „Vždy ma niekto volá. Dnes idem o pol tretej do Pezinka robiť rezy, zajtra idem do Bratislavy a v sobotu je v Trenčíne veľká akcia záhradkárov. Nerobím len papuľou, ale aj rukami,“ povie.
Ľudia nie sú lenivejší, len viac zaneprázdnení
Keď Ivan Hričovský predsedal Slovenskému zväzu záhradkárov, počet jeho registrovaných členov dosahoval 100-tisíc ľudí. Dnes ich je sotva polovica. Mladšie generácie pritom nepovažuje za lenivejšie, ale viac zaneprázdnené. Ovocie aj zeleninu sme si podľa neho takmer všetci zvykli nakupovať v supermarketoch.
„Vnímam však aj opačný trend, keď sa aj ľudia bez skúseností v dôsledku rastúcich cien potravín začínajú zaujímať o pestovanie,“ poznamenáva.
Manželia Hričovskí nakupujú v supermarketoch len pomaranče, citróny a banány. Pri iných plodinách uprednostňuje lokálnosť a sezónnosť. „Mám zlý pocit, keď vidím dovezené a striekané potraviny, ktoré si vieme vypestovať sami,“ zverí sa profesor. „Najhoršie je, že ich dávame deťom,“ doplní trpko.
Profesor je presvedčený, že pestovať potraviny môžu v rôznej miere takmer všetci. „Aj tí, čo nemajú záhradu, môžu pestovať v kontajneroch na balkónoch alebo v garážach. Bohužiaľ to takmer nikto nerobí,“ ľutuje.
V otázke sebestačnosti ho však teší iný fakt. Slováci vraj začali aj vďaka nemu pestovať novšie odrody ovocia, odolné proti chrastavitosti či múčnatke, a navyše holdujú aj novým druhom podpníkov. „Už nemusia čakať desať rokov, ale jabloň rodí už v druhom a hruška v treťom roku. Stromy sa síce kedysi dožili 80 rokov, ale začali rodiť veľmi neskoro. Som rád, že vieme dať aj starým ľuďom ovocie čo najskôr.“
Klíma sa mení a záhradkári s ňou
Profesor Hričovský, samozrejme, citlivo sleduje aj to, akým spôsobom vplýva na pestovateľov klimatická zmena. Táto téma vraj zaujíma čoraz viac ľudí, ktorí si ho prichádzajú vypočuť na časté osvetové akcie a prednášky.
Po uplatnení adaptačných stratégií v hnojení a zavlažovaní sa podľa neho so zmenou klímy môžu záhradkári dočkať aj pozitívnych dosahov. „Do úvahy pre nás budú prichádzať čoraz teplomilnejšie druhy. Budeme pestovať viac orechov, mandlí, oskoruší a časom aj citrusov. Akurát budeme musieť použiť iné podpníky, ktoré lepšie zvládnu sucho,“ predpovedá Hričovský.
Keď nás vyprevadí popod altánok s krabicami s čerstvou úrodou, venuje nám štós časopisov o záhradkárstve a nezabudne dodať: „Pošlite mi článok poštou, adresu máte. Potom vám dám sedemdesiat centov.“
