Ladislav Wolf sa do Austrálie presťahoval pred 11 rokmi. Vtedy začínal od nuly, no dnes vedie úspešný biznis.
„Minulý rok som mal nového klienta, o ktorom som sa dozvedel, že je hudobný producent pre kapely ako Iron Maiden či Guns N' Roses. Raz sme takto sedeli uňho doma, pili kávu a zrazu mu pípla správa. Vyšlo najavo, že si práve písal SMS so Slashom z Guns N' Roses,“ smeje sa Slovák Ladislav Wolf, ktorý sa pred 11 rokmi presťahoval do Austrálie, postupom času založil úspešnú firmu a dnes si žije svoj austrálsky sen.
Nebolo to však jednoduché. Keď do Austrálie prišiel, nevedel poriadne po anglicky, a tak bral akúkoľvek prácu, ktorá bola k dispozícii. „V tej chvíli veľmi rýchlo zabudneš na to, že máš doma červený diplom z univerzity, lebo tu nevieš jazyk a robíš poslednú pomocnú silu,“ spomína na ťažké začiatky.
Dnes šéfuje úspešnej firme, ktorá sa venuje upratovaniu budov a správe záhrad, a medzi jeho klientov patria ľudia s vilami za viac ako 50 miliónov dolárov. Ladislav však sám hovorí, že bez toho, aby si človek zašpinil ruky, žiadny biznis nevybuduje.
Žiješ si aktuálne svoj austrálsky sen?
To je často relatívne, ale v podstate áno. Našiel som balans medzi tým, že mám dosť času a slobody na aktivity, ktoré ma napĺňajú, ale zároveň mám aj finančnú slobodu. Vďaka tomu viem nájsť pomer medzi prácou a voľným časom. Je to umocnené tým, že som v Austrálii dostal trvalý pobyt a čoskoro dostanem austrálske občianstvo.
V mojej hlave je menej slobodný človek ten, ktorý má doma zaparkované Ferrari, ale robí 16 hodín denne, v porovnaní s človekom, ktorý robí 8 hodín denne vo fabrike za 1 500 eur, ale po odpracovaní šichty má svoj pokoj. Ja sa teraz snažím nájsť zlatý stred.
Do Austrálie si odišiel, keď si po dokončení univerzity zistil, že na Slovensku nemáme toľko príležitostí, ako si si myslel. Vyzeralo to v Austrálii po príchode tak, ako si očakával?
Nevedel som, do čoho idem. Bol som vyzbrojený angličtinou, o ktorej som si myslel, že je dostačujúca, ale v realite rozhodne nebola. Ten pád hneď po príchode bol obrovský.
Vtedy sú najhoršie drobnosti, keď chceš napríklad vyjadriť emóciu, ale rozprávaš v holých vetách a vyznieš veľmi neinteligentne, lebo nemáš slovnú zásobu. Toto bolo pre mňa ťažké prehrýzť a trvalo to naozaj roky. V začiatkoch som si navyše veľmi neveril, takže som si nevedel predstaviť, ako v Austrálii vôbec prežijem šesť mesiacov.
Aké boli tvoje prvé skúsenosti s prácou v Austrálii?
Robil som úplne všetko a za každú prácu som bol vďačný. Bolo ťažké nájsť si hocijaký job, lebo keď si to človek vezme, už len čašník musí vedieť hosťom vysvetliť detaily o jedlách. So svojou angličtinou som sa v cestovnom ruchu nemal šancu uplatniť.
V Austrálii som nemal žiadne kontakty ani známych, takže som bol na všetko sám. Na začiatku som robil po kuchyniach a stavbách tie najpodradnejšie práce, ale veľa ma to naučilo. V tej chvíli veľmi rýchlo zabudneš na to, že máš doma červený diplom z univerzity, lebo tu nevieš jazyk a robíš poslednú pomocnú silu.
Na internete som sa z videí učil techniky, ako sa profesionálne umývajú okná alebo čistia kancelárie.
Hovorí sa, že ak Austrálčania vidia, že si šikovný, nezaujíma ich tvoj pôvod. Je to naozaj tak?
Myslím si, že áno. Ak na tebe vidia, že sa úprimne snažíš, tak ti dá každý príležitosť. Býva to tak, že čím je v krajine vyššia životná úroveň, tým rýchlejšie človek zlenivie. V Austrálii sa to podľa mňa prejavuje na prístupe k zákazníkovi, ktorý nie je všade výborný.
To považujem za svoj kľúč k úspechu. Keď som si založil vlastnú firmu a zavolal mi klient s požiadavkou, okamžite som mu povedal, že za ním prídeme hneď zajtra ráno. Takýto prístup si tu veľmi vážia, takže ak vieš pre klienta urobiť niečo navyše, odplatia ti to.
Ja som nikdy nebol najzručnejší človek na svete, ale moja odpoveď pre klienta bola vždy: „Áno, samozrejme.“ Vďaka tomu som si pomaličky budoval renomé, ale to je dlhý proces, ktorý trvá roky. Dokonca aj dnes sa mi občas stane, že padnem na hubu, ale mám solídny základ a môžem svoj biznis ďalej rozvíjať.
Máš firmu, ktorá sa stará o upratovanie budov aj údržbu záhrad. Kedy ti napadlo, že toto by mohla byť dobrá diera na trhu?
Presne si to pamätám. Bolo to pred rokmi, keď som sedel na pláži s bývalou priateľkou a naším kamarátom. Priateľka vtedy robila upratovačku a rozprávala nám, že jej austrálska šéfka stále nadáva na robotu a chce sa vzdať zopár budov, o ktoré sa stará.
Mne vtedy napadlo, že vstupné náklady na upratovací biznis nie sú príliš vysoké a človek sa to dokáže naučiť robiť profesionálne, tak som priateľku poprosil, aby šla za šéfkou a prihovorila sa za mňa. Chcel som založiť firmu a tie budovy od nej prebrať.
Doteraz si pamätám smiech bývalej priateľky aj kamaráta, keď mi hovorili, nech si nemyslím, že tu niekomu preberiem biznis a začnem zarábať na vlastnej firme. Všetci pritom máme sny a ciele, len o nich väčšinou nerozprávame nahlas, lebo často ani reakcia našich blízkych nie je pozitívna. A to nemyslím v zlom, ale naučil som sa robiť presný opak, lebo keď si stanovím cieľ, tak si vytvorím bič sám na seba a motivuje ma to.
Ako to po tvojom nápade z pláže dopadlo?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy objavil dieru na trhu, na základe ktorej si založil vlastnú firmu.
- Aké najbizarnejšie požiadavky majú bohatí Austrálčania s obrovskými vilami.
- Kto vlastní vilu za 50 miliónov dolárov, o ktorú sa stará jeho firma.
- Ako sa skamarátil s klientom, ktorý si písal SMS so Slashom z Guns N' Roses.
- Koľko peňazí zarobia zamestnanci, ktorí preňho pracujú.
- Ako mu nejde do hlavy, že v Bratislave sú takmer rovnaké ceny ako v Sydney.
