Pokračovanie úžasného animáka o Spider-Manovi dorazilo po 5-ročnom čakaní. Stálo to za to alebo sme sklamaní?
Spider-Man: Into the Spider-Verse bol nečakaným hitom a okamžite sa stal najlepším filmom o Spider-Manovi vôbec. Od pokračovania mali teda fanúšikovia veľké očakávania. Tvorcovia si dali načas a po piatich rokoch (súbežne s dvojkou pracovali aj na trojke) prišli s ambicióznejším, dlhším a veľkolepejším komiksovým filmom.
Ten je dôkazom toho, že ak komiksovky od Marvelu nerobia ako na výrobnej linke, dokážu využívať možnosti žánru na sto percent a vytvárať komplexné osobnosti postáv a ich vzťahy. To všetko ide ruka v ruke s animáciou, ktorú nedokážeme dostatočne vystihnúť a vyzdvihnúť, ani keby sme na to využili všetky superlatívy v slovníku.
Miles aj Gwen sa cítia osamotení
Dej sa začína približne rok a pol po skončení jednotky. Miles ochraňuje Brooklyn a New York pred superzločincami a snaží sa pri tom navigovať svojím životom. Nemá však žiadnych priateľov, nikto okrem jeho spolubývajúceho netuší, že je Spider-Manom, a jediní ľudia, ktorí ho chápali, sú v úplne iných dimenziách a nedokáže sa k nim dostať.
Na scéne sa pritom objaví nový záporák Spot, ktorý dokáže otvárať portály v priestore a premiestňovať sa, kamkoľvek sa mu zachce, čo neskôr využije na cestovanie medzi dimenziami. To však spôsobuje zrútenie multivesmíru, proti ktorému bojujú Miguel O’Hara ako Spider-Man 2099, Spider-Woman a ostatní Spider-Mani naprieč multivesmírom. Navzájom si pomáhajú a spoločne pracujú na tom, aby žiadne anomálie nezničili ďalšie svety.
Gwen je súčasťou tohto tímu po tom, čo Miguelovi a Spider-Woman pomôže premôcť záporáka Vulturea, ktorý prišiel z animovaného sveta pripomínajúceho da Vinciho náčrty vynálezov a kresieb. Deje sa to na samotnom začiatku snímky a už vtedy je divákovi jasné, že ho čaká odzbrojujúca kvalita animácie s obrovským rozsahom a diverzitou.
