Ak sa ti podarí dočítať článok až do konca, môžeš hlasovať, ktorý z uvedených príkladov je podľa teba najzvrátenejší.
Keď sa povie trest smrti, čo sa ti v mysli vybaví ako prvé? Poprava zavesením, elektrické kreslo ako vo filme Zelená míľa alebo azda „pokojnejšia“ smrtiaca injekcia? História si však pamätá aj oveľa horšie a krutejšie formy trestov smrti, ktoré sa líšili aj podľa jednotlivých kultúr a ich možností. Je ich veľa a toľko brutality by zrejme bolo na jeden článok aj náš žalúdok príliš. Tu je zoznam tých, nad ktorými nám rozum zostal stáť asi najviac.
Krysy, ktoré sa prehryzávali ľudským telom, sa používali aj v 20. storočí
Využívaním zvierat ako nástrojov na vykonanie trestu smrti sa história vyznačovala odnepamäti. Bol to napríklad už mocný asýrsky kráľ Aššurbanipal v siedmom storočí pred Kristom, ktorý odsúdenca na smrť predhodil svojej svorke krvilačných dog. Egypťania volili podobnú prax, trestancov však predhadzovali krokodílom. Obzvlášť brutálny spôsob smrti volili v Kartágu a Indii, kde väzňov rozdupávali slony.
Jedným z najkrutejších spôsobov trestu smrti pomocou zvierat bol ten, pri ktorom sa využívali krysy. Ako taký trest prebiehal? Zločincovi priviazanému k stolu sa na brucho položila hromada potkanov, ktorá sa prikryla misou otvorenou stranou dole. Na druhú stranu misy sa potom položilo rozžeravené uhlie. Krysy chceli, samozrejme, žiaru uniknúť, lenže dnom misy to nešlo. Asi si teda domyslíš, akú cestu zvieratá volili. Inde sa namiesto misy prikladala kovová klietka, princíp bol však rovnaký.
Používanie tohto spôsobu mučenia sa datuje do starovekého Ríma. Išlo o veľmi účinnú formu v prípade, že mučitelia chceli z človeka dostať cenné informácie. Ľudia väčšinou začali hovoriť ešte skôr, než sa na klietku alebo misu položilo horúce uhlie. Že by ale táto barbarská metóda zostala v dávnych dobách? Omyl.
Existujú zdokumentované prípady, podľa ktorých prikladanie potkanov na ľudské telo praktizovali juhoamerické vojenské diktatúry ešte v 20. storočí, napríklad v Brazílii (1964 – 1985), Uruguaji (1973 – 1985), Argentíne (1976 – 1983) alebo v Chille za diktatúry Augusta Pinocheta (1973 – 1990).
Počas takzvanej „špinavej vojny“ v Argentíne v rokoch 1976 – 1983 sa používanie potkanov v tomto smere dostalo ešte o level vyššie. Používali sa hadičky, ktorými sa krysy zavádzali do konečníka obete. Nemáme slov.
Scafizmus alebo poprava hmyzom
Zvieratá sa využívali aj v prípade ďalšej krutej formy trestu smrti, ktorá vošla do povedomia pod názvom scafizmus alebo lode. Ide o jednu z najkrutejších metód popravy, ktorú kedy ľudstvo vymyslelo. Pochádza z Perzie, kde ju vymysleli okolo roku 500 pred naším letopočtom.
Obeť je násilím pripútaná k člnu a je kŕmená mliekom a medom. Že to zatiaľ neznie tak hrozne? Len si počkaj. Ďalším člnom je obeť zakrytá tak, aby jej trčala len hlava a končatiny. Zvyškom medu bol uväznený nešťastník potretý, pričom dôraz sa kládol najmä na hlavu a genitálie. Prílišná konzumácia medu a mlieka u neho následne vyvolá silnú hnačku, čo v kombinácii s medom na jeho tele priláka hmyz. Ten na ňom nielen hoduje, ale vniká aj do jeho tela, aby tam nakládol vajíčka. Človek potom zomrel buď na dehydratáciu, vysilenie, alebo sepsu.
Popravu podrobne opísal Plutarchos vo svojich Životopisoch, konkrétne životopise Artaxerxa, kde opisuje popravu Mithridata, ktorý týmto spôsobom trpel sedemnásť dní. Mnohí bádatelia však dnes vyslovujú domnienku, že táto mučiaca metóda v skutočnosti neexistovala.
Socha býka, v ktorej sa odsúdený uškvaril zaživa
Zviera, hoci neživé, hralo kľúčovú úlohu aj pri ďalšom smrtiacom nástroji. V šiestom storočí pred naším letopočtom zatúžil vtedajší vládca sicílskeho mesta Akragas menom Phalaris po novom mučiacom nástroji. Remeselník Perillos tak pre neho zostrojil bronzovú sochu býka s dutou výplňou, do ktorej sa vošiel človek. Odsúdenec bol dovnútra býka strčený dvierkami. Pod býkom sa rozložil oheň, a len čo sa bronzová socha zahriala, odsúdeného doslova uškvarila zaživa.
Krutosť celého aktu umocňoval ešte špeciálny systém trubiek, vďaka ktorým sa rev umierajúceho deformoval a pripomínal zvuky, ktoré vydáva živý býk.
Bol tento mučiaci nástroj skutočný? Zrejme áno, vo svojom diele ho totiž opísal aj uznávaný básnik Pindaros. Konkrétne detaily príbehu sa však líšia. Podľa jedného zdroja bol býk príliš šokujúci aj na krutovládcu a ten nechal Perilla zabiť práve v jeho vynáleze. Podľa inej verzie tam však remeselník našiel smrť iba z rozmaru panovníka, ktorý ho na ňom chcel vyskúšať. Smrti v rozpálenom býkovi pravdepodobne nakoniec neušiel ani sám Phalaris. V tele býka skončil zrejme po tom, čo sa k moci dostal Telemachus.
