Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
23. apríla 2023, 14:30
Čas čítania 5:26
Ilona Hobzová

6 príkladov extrémne brutálnych trestov smrti. Zločinci zaživa zožratí krysami, smrtiaca bronzová socha aj hmyz

6 príkladov extrémne brutálnych trestov smrti. Zločinci zaživa zožratí krysami, smrtiaca bronzová socha aj hmyz
Zdroj: Look and Learn/na voľné použitie
ZAUJÍMAVOSTI HISTÓRIA
Uložiť Uložené

Ak sa ti podarí dočítať článok až do konca, môžeš hlasovať, ktorý z uvedených príkladov je podľa teba najzvrátenejší.

Keď sa povie trest smrti, čo sa ti v mysli vybaví ako prvé? Poprava zavesením, elektrické kreslo ako vo filme Zelená míľa alebo azda „pokojnejšia“ smrtiaca injekcia? História si však pamätá aj oveľa horšie a krutejšie formy trestov smrti, ktoré sa líšili aj podľa jednotlivých kultúr a ich možností. Je ich veľa a toľko brutality by zrejme bolo na jeden článok aj náš žalúdok príliš. Tu je zoznam tých, nad ktorými nám rozum zostal stáť asi najviac.

UPOZORNENIE: Obsah článku môže byť pre niekoho znepokojujúci.

Krysy, ktoré sa prehryzávali ľudským telom, sa používali aj v 20. storočí

Využívaním zvierat ako nástrojov na vykonanie trestu smrti sa história vyznačovala odnepamäti. Bol to napríklad už mocný asýrsky kráľ Aššurbanipal v siedmom storočí pred Kristom, ktorý odsúdenca na smrť predhodil svojej svorke krvilačných dog. Egypťania volili podobnú prax, trestancov však predhadzovali krokodílom. Obzvlášť brutálny spôsob smrti volili v Kartágu a Indii, kde väzňov rozdupávali slony.

Jedným z najkrutejších spôsobov trestu smrti pomocou zvierat bol ten, pri ktorom sa využívali krysy. Ako taký trest prebiehal? Zločincovi priviazanému k stolu sa na brucho položila hromada potkanov, ktorá sa prikryla misou otvorenou stranou dole. Na druhú stranu misy sa potom položilo rozžeravené uhlie. Krysy chceli, samozrejme, žiaru uniknúť, lenže dnom misy to nešlo. Asi si teda domyslíš, akú cestu zvieratá volili. Inde sa namiesto misy prikladala kovová klietka, princíp bol však rovnaký.

mučení, krysy, smrt
Zdroj: Flickr/RightBrainPhotography/volně k užití

Používanie tohto spôsobu mučenia sa datuje do starovekého Ríma. Išlo o veľmi účinnú formu v prípade, že mučitelia chceli z človeka dostať cenné informácie. Ľudia väčšinou začali hovoriť ešte skôr, než sa na klietku alebo misu položilo horúce uhlie. Že by ale táto barbarská metóda zostala v dávnych dobách? Omyl.

Odporúčané
Podpätky, legíny či tangáče. Toto sú ikony ženského šatníka, ktoré pôvodne vznikli pre mužov Podpätky, legíny či tangáče. Toto sú ikony ženského šatníka, ktoré pôvodne vznikli pre mužov 9. apríla 2024, 14:30

Existujú zdokumentované prípady, podľa ktorých prikladanie potkanov na ľudské telo praktizovali juhoamerické vojenské diktatúry ešte v 20. storočí, napríklad v Brazílii (1964 – 1985), Uruguaji (1973 – 1985), Argentíne (1976 – 1983) alebo v Chille za diktatúry Augusta Pinocheta (1973 – 1990).

Počas takzvanej „špinavej vojny“ v Argentíne v rokoch 1976 – 1983 sa používanie potkanov v tomto smere dostalo ešte o level vyššie. Používali sa hadičky, ktorými sa krysy zavádzali do konečníka obete. Nemáme slov.

Scafizmus alebo poprava hmyzom

Zvieratá sa využívali aj v prípade ďalšej krutej formy trestu smrti, ktorá vošla do povedomia pod názvom scafizmus alebo lode. Ide o jednu z najkrutejších metód popravy, ktorú kedy ľudstvo vymyslelo. Pochádza z Perzie, kde ju vymysleli okolo roku 500 pred naším letopočtom.

Obeť je násilím pripútaná k člnu a je kŕmená mliekom a medom. Že to zatiaľ neznie tak hrozne? Len si počkaj. Ďalším člnom je obeť zakrytá tak, aby jej trčala len hlava a končatiny. Zvyškom medu bol uväznený nešťastník potretý, pričom dôraz sa kládol najmä na hlavu a genitálie. Prílišná konzumácia medu a mlieka u neho následne vyvolá silnú hnačku, čo v kombinácii s medom na jeho tele priláka hmyz. Ten na ňom nielen hoduje, ale vniká aj do jeho tela, aby tam nakládol vajíčka. Človek potom zomrel buď na dehydratáciu, vysilenie, alebo sepsu.

Popravu podrobne opísal Plutarchos vo svojich Životopisoch, konkrétne životopise Artaxerxa, kde opisuje popravu Mithridata, ktorý týmto spôsobom trpel sedemnásť dní. Mnohí bádatelia však dnes vyslovujú domnienku, že táto mučiaca metóda v skutočnosti neexistovala.

Socha býka, v ktorej sa odsúdený uškvaril zaživa

Zviera, hoci neživé, hralo kľúčovú úlohu aj pri ďalšom smrtiacom nástroji. V šiestom storočí pred naším letopočtom zatúžil vtedajší vládca sicílskeho mesta Akragas menom Phalaris po novom mučiacom nástroji. Remeselník Perillos tak pre neho zostrojil bronzovú sochu býka s dutou výplňou, do ktorej sa vošiel človek. Odsúdenec bol dovnútra býka strčený dvierkami. Pod býkom sa rozložil oheň, a len čo sa bronzová socha zahriala, odsúdeného doslova uškvarila zaživa.

Krutosť celého aktu umocňoval ešte špeciálny systém trubiek, vďaka ktorým sa rev umierajúceho deformoval a pripomínal zvuky, ktoré vydáva živý býk.

býk
Zdroj: Wiki Commons/volně k užití

Bol tento mučiaci nástroj skutočný? Zrejme áno, vo svojom diele ho totiž opísal aj uznávaný básnik Pindaros. Konkrétne detaily príbehu sa však líšia. Podľa jedného zdroja bol býk príliš šokujúci aj na krutovládcu a ten nechal Perilla zabiť práve v jeho vynáleze. Podľa inej verzie tam však remeselník našiel smrť iba z rozmaru panovníka, ktorý ho na ňom chcel vyskúšať. Smrti v rozpálenom býkovi pravdepodobne nakoniec neušiel ani sám Phalaris. V tele býka skončil zrejme po tom, čo sa k moci dostal Telemachus.

Jeden z najhorších spôsobov smrti, na aký ľudská krutosť prišla

Martin Monestier opísal vo svojej obsiahlej knihe História trestu smrti narazenie na kôl ako „jeden z najhorších spôsobov usmrtenia, na aké ľudská krutosť prišla“. Spočíva totiž v zarazení kola do tela odsúdeného, ​​najčastejšie spodkom.

Odporúčané
Gloria Ramirez bola toxická žena: svojím telom nakazila 23 zdravotníkov, ktorí odpadávali a nevedeli sa hýbať Gloria Ramirez bola toxická žena: svojím telom nakazila 23 zdravotníkov, ktorí odpadávali a nevedeli sa hýbať 8. apríla 2024, 9:30

Tento spôsob smrti využívali hlavne orientálne a ázijské národy, postupne sa rozšíril aj do zvyšku sveta. Výnimkou nebol ani v slovanských krajinách a v nemeckých štátoch za Karola V., ktorý takto nechával trestať ženy, ktoré zabili svoje dieťa. V Rusku sa tento trest udržal až do polovice 18. storočia, o sto rokov neskôr fungoval v Turecku alebo Perzii.

kůl
Zdroj: Wikipedie/volné dílo

Technika narážania na kôl sa v jednotlivých krajinách príliš nelíšila, variantov však existovalo niekoľko. Niektoré národy narážali odsúdeným kôl do brucha tak, aby vyšiel von pod pazuchou alebo ústami. Rozšírenejšie však bolo zabodnutie kola do ritného otvoru. Smrť si pre takto nabodnutého človeka totiž neprišla hneď. Kôl postupne prenikal odsúdeným pokojne aj niekoľko dní, počas ktorých trpel nevýslovnými bolesťami. O niečo rýchlejšia bola smrť v prípade, že mal kôl špicatý koniec, pretože pri nabodnutí mohol poškodiť niektoré orgány a viesť k vykrvácaniu.

Upálenie zaživa ako známa, ale nemenej brutálna metóda

Upálenie síce nie je takým neznámym príkladom trestu smrti, miesto v zozname najbrutálnejších spôsobov si však podľa nás rozhodne zaslúži. Upaľovanie patrí tiež medzi najtradičnejšiu formu trestu, zmieňuje sa o ňom aj slávny Chammurapiho zákonník.
Jednotlivé metódy upaľovania sa mnohokrát líšili. Napríklad Gréci stavali štvorcové hranice, rímske hranice mali zase tvar oltára. Galovia svojich odsúdencov zatvárali pre zmenu do prútených košíkov a upaľovali ich v nich.

Odporúčané
Príbeh skutočného Frankensteina: taliansky vedec sa pokúšal oživovať mŕtvych. Desivé experimenty robil pred desiatkami divákov Príbeh skutočného Frankensteina: taliansky vedec sa pokúšal oživovať mŕtvych. Desivé experimenty robil pred desiatkami divákov 29. marca 2024, 12:30

Známy je aj pokyn pripísaný pod rozsudkom, ktorý slúžil ako informácia katovi, aby odsúdeného tajne zabil a ušetril ho dlhého utrpenia. Táto zvláštna milosť zvaná „retentum“ bola tajná, nevedel o nej dokonca ani odsúdený. Pokiaľ ide o fyzickú likvidáciu tela, často ich nestačil spáliť ani ten najväčší oheň. Napríklad Johanku z Arku oheň úplne nespálil a jej srdce a vnútornosti boli vhodené do Seiny.

upálení
Zdroj: Look and Learn/volně k užití

Extrémne brutálne bolo takzvané pomalé upaľovanie. Napríklad za Františka I. priväzovali odsúdenca k dlhému trámu, ktorý sa sklápal cez kolmé brvno. Odsúdenca tak mohli spúšťať do ohňa a zase vyťahovať. Tento trest postihol hlavne odsúdených vojakov, v „pomalom ohni“ prichádzali o život aj čarodejnice a travičky. Tento spôsob trestania sa udržal až do polovice 18. storočia.

Ohňom bolo trestané aj cudzoložstvo, a to po celý stredovek až do 18. storočia. Hranicou bol trestaný aj incest, avšak nielen medzi príbuznými, ale napríklad aj medzi vdovcom a matkou jeho ženy alebo medzi manželom matky a dcérou z prvého manželstva. Za zločin hodný upálenia boli považované aj homosexuálne vzťahy.

Gilotína bola vo Francúzsku zakázaná relatívne nedávno

Ani gilotína nie je oproti ostatným vyššie spomínaným spôsobom až takým prekvapivým mučiacim nástrojom. Čo prekvapujúce je, sú niektoré zaujímavosti, ktoré sa s použitím tohto smrtiaceho nástroja spájajú.

Odporúčané
Príbeh rádioaktívneho muža: plakal krv, nemal kožu a jeho DNA sa rozkladala zaživa. Lekárov prosil o smrť Príbeh rádioaktívneho muža: plakal krv, nemal kožu a jeho DNA sa rozkladala zaživa. Lekárov prosil o smrť 28. marca 2024, 9:30

Napriek tomu, že si použitie gilotíny väčšina ľudí spája najmä s Veľkou francúzskou revolúciou v 18. storočí, podľa mnohých historikov existovalo prvé podobné zariadenie na stínanie hláv už v dávnej Perzii. V stredoveku používali podobný nástroj s názvom „diely“, ale aj klasický katovský meč.

Avšak gilotína ako taká vznikla vo Francúzsku, vymysleli ju lekári Joseph Guillotin, podľa ktorého dostala meno, a Louis. Zaujímavé je, že gilotína v krajine galského kohúta slúžila takmer dve storočia. Zrušená bola dokonca relatívne nedávno, v roku 1981.

Gilotina
Zdroj: Wiki Commons/volně dostupné

Počas používania gilotíny občas dochádzalo k nepríjemným veciam. Napríklad keď v roku 1940 vo Viedni úradný kat vtedajšej tretej ríše uvoľnil nôž, nebolo počuť charakteristický zvuk jeho pohybu v drážkach. Nôž sa vzpriečil vo vodiacich koľajniciach a zastavil sa asi pätnásť centimetrov nad krkom odsúdeného.

Výnimkou neboli ani pracovné úrazy – jednému z katových pomocníkov Francúzovi Pierrovi Rochovi nôž odsekol tri prsty vo chvíli, keď sa pokúšal pridržať hlavu brániaceho sa odsúdenca. Pri jednej poprave zabudol katov pomocník odstrániť z koša pred gilotínou hlavu predchádzajúceho popraveného. Keď si ďalší odsúdenec ľahol do správnej polohy, uvidel useknutú hlavu. Začal strašne kričať a stiahol hlavu medzi ramená. V tom zišiel nôž dole a presekol mu hlavu v polovici.

Domov
Zdieľať
Diskusia