Mladý dokumentarista Patrik Paulínyi pre Refresher opísal, ako prebiehalo natáčanie dokumentárnej série pre RTVS a čo hovorí na to, že mu TANAP udelil „doživotný zákaz“ filmovania v Tatranskom národnom parku.
Patrik Paulínyi, rodák z Liptovského Mikuláša, je jedným z najznámejších online dokumentaristov na Slovensku. Krátko po tom, čo úspešne ukončil štúdium filmovej dokumentárnej tvorby, natočil film „Just go“, ktorý obletel celý svet a písal o ňom dokonca aj National Geographic.
Posledné roky pracoval na dokumentárnej sérii Národné parky Slovenska, ktorú vysiela Dvojka v stredu večer. V rozhovore nám prezradil, ako prebiehalo natáčanie, čo bolo na ňom najnáročnejšie a čo ho, naopak, najviac uchvátilo. Pre Refresher opísal aj konflikt s TANAP-om, ktorý mu podľa vlastných slov udelil doživotný zákaz natáčania v tomto národnom parku.
Všetky rozhovory so zaujímavými osobnosťami nájdeš pod témou Rozhovory. Nezabudni nás podporiť vstupom do Refresher+ klubu, ktorý ti odomkne prémiové články.
Ako prebiehalo natáčanie dokumentu o národných parkoch pre RTVS?
Posledné dva roky som nerobil takmer nič iné, všetok voľný čas som venoval tomuto projektu. Snažil som sa, aby to bolo čo najlepšie, a tak som v teréne trávil možno až zbytočne veľa času. Kým som čakal na povolenia od národných parkov, pripravoval som si scenár.
Potom som sa v každom národnom parku snažil zachytiť každé ročné obdobie, a tak som sa musel neustále presúvať. V každej epizóde som musel odprezentovať faunu a flóru typické pre dané územie. Najnáročnejšie bolo určite jarné obdobie, keď sa toho v prírode deje najviac – rodia sa mláďatá, hniezdia vtáky, kvitne strašne veľa kvetín. Predtým ma flóra takmer vôbec nezaujímala, ale teraz sa viem nadchnúť aj pre kvety.
Počas jari som preto v kuse behal medzi parkami a vracal som sa do nich aj niekoľkokrát, lebo zrazu mi nejaký kvet kvitol na Muránskej planine, o týždeň v Pieninách, potom som sa zas vracal do Nízkych Tatier a podobne. Bolo to strašne náročné a bolo na to strašne málo času.
Ako sa ti podarilo vtesnať tak veľa materiálu do 13-minútových epizód?
Išlo to ťažko. Keď som chcel niečo vysvetliť od hĺbky, tak na to nebol priestor. Jednoduchšie by sa točil jeden celistvý dokument. Keďže som mal veľa materiálu, v strižni som sa dosť trápil. Prakticky som natočil 120 minút filmov za jeden rok, čo bežne trvá aj 3-4 roky. S výsledkom nie som úplne spokojný, viem, že by mohol byť aj lepší, ale som vďačný za všetko, čo sa mi za ten rok podarilo natočiť.
Mal si na starosti celý projekt sám?
Celý projekt som filmoval sám. Chýbali mi však nejaké pekné časozbery, na ktoré mi jednoducho nevyšli podmienky. Vtedy mi pomohli ostatní filmári, ktorí mali natočené presne tie zábery, ktoré mi chýbali, aby som vedel skladať niektoré príbehy. Niektoré zábery mám teda aj od nich a niečo málo nakúpené z videobánk. Pri príprave scenárov mi pomáhali správy národných parkov a spolupracoval som aj s jedným ekológom.
Natáčať mimo turistických chodníkov ti povolili všetky národné parky okrem TANAP-u. V instagramovom príspevku si písal, že si sa dozvedel, že si na „blackliste“ ľudí, ktorí do konca života nesmú filmovať na tomto území mimo turistických chodníkov. Odkiaľ si sa dozvedel o tomto blackliste?
