Jakub Reis pre módnu značku pracuje ako art director a digital designer. Pracuje z Prahy, do Paríža lieta jeden- až dvakrát mesačne.
„Aj keby práca pre značku Louis Vuitton nebola na začiatku dobre ohodnotená, určite by som ju zobral. Ak máš v životopise napísané, že si pracoval pre značku Louis Vuitton, otvárajú sa ti automaticky dvere do všetkých módnych domov,“ hovorí Jakub Reis.
Pochádza z Prievidze, žije v Prahe, jeden- až dvakrát do mesiaca však lieta do parížskej kancelárie francúzskej módnej značky. Pracuje na pozícii art director a digital designer. Stará sa o vizuál webovej stránky, podieľa sa na kampaniach, interaktívnych veciach či privátnych projektoch pre vybraných klientov. „Keď si otvoríš oficiálnu stránku značky Louis Vuitton, vidíš všetko, čo prechádza cez ruky tímu, v ktorom som ja,“ tvrdí.
Medzi jeho deväťročné skúsenosti patrí spolupráca so značkami ako Nike, Marvel, Metalab, DNB Bank, LE MODELLO či Midnight Studios.
V rozhovore nám porozprával, ako vyzerá zákulisie práce pre módny dom Louis Vuitton, ako sa tam dostal, aké má v rámci práce benefity a aké platové podmienky pre jeho pozíciu ponúka zahraničie oproti Slovensku.
Ak ťa bavia rozhovory s úspešnými Slovákmi a Slovenkami, prečítaj si rozhovor s fotografkou Máriou Švarbovou, Branislavom Šimončíkom, ktorý fotí svetové hviezdy, alebo s Veronikou Vágnerovou, ktorá vytvorila ultra sexi lodičky. S členstvom v klube Refresher+ môžeš všetky rozhovory čítať bez obmedzenia.
Kedy si zistil, že sa chceš venovať práci pre módne značky?
Vyštudoval som strednú školu v odbore grafik digitálnych médií. Už počas štúdia som sa snažil naučiť čo najviac a budovať si svoje portfólio. V posledných ročníkoch som pracoval ako freelancer, vytváral som svoje veci pre rôznych klientov. Po maturite som mal dohodnutú prácu v Bratislave, kam som sa hneď aj presťahoval. No vydržal som tam iba rok. Veľa som sa toho naučil, ale cítil som, že chcem robiť na zaujímavejších projektoch.
Na začiatku som pracoval na rôznych aplikáciách alebo digitálnych produktoch. Mňa však vždy zaujímala móda. Snažil som sa hľadať zaujímavé značky, kde by som mohol pracovať s pekným vizuálom.
Vedel si, že to chceš skúsiť v zahraničí?
Určite, vždy som bol naklonený k zahraničiu. Na Slovensku pre mňa vtedy neboli veľmi zaujímavé projekty. Dnes už je to inak, máme tu veľa nových a pekných značiek.
Ako si sa dostal do módneho domu Louis Vuitton? Čo všetko zavážilo, aby ťa prijali?
Hľadal som rôznych ľudí, ktorí tam pracujú, a snažil sa s nimi skontaktovať, no väčšina pokusov o kontakt zostala bez odpovede. Tieto značky hľadajú ľudí skôr priamo z Paríža, ideálne tých, ktorí hovoria po francúzsky, a to ja neviem.
Bol som súčasťou slackovej skupiny pre dizajnérov a nejako som sa dostal „do reči“ so šéfom digitálneho dizajnu pre značku Louis Vuitton. Napísal mi, že momentálne nikoho nehľadajú, ale páčilo sa mu moje portfólio. V tom čase Louis Vuitton pracoval hlavne s externými agentúrami, no pomaličky začínali budovať interný tím. A tak mi o pár mesiacov ponúkol otvorenú pozíciu. Najväčší problém bolo to, že nehovorím po francúzsky, tak sme sa dohodli, že prídem a skúsime, či to bude fungovať.
Ako by si opísal pracovné prostredie u Louisa Vuittona?
Je tam veľmi veľa ľudí, takže aj to prostredie je dosť politické. Na zopár projektoch to dosť cítiť, keďže to ide cez veľa rúk. Ale inak by som povedal, že super. V podstate stále prichádzajú zaujímavé projekty alebo rôzne spolupráce.
Ja pracujem na pozícii art director a digital designer. Pracujeme v podstate na väčšine vecí, ktoré sa dostanú na web. Či už je to dizajn e-commerceu, kampaní, alebo rôzne interaktívne „experiences“. Máme aj zopár projektov pre užšiu skupinu zákazníkov, tie bývajú trochu zaujímavejšie a máme pri nich viac otvorené ruky.
Kto má teda úplne posledné slovo?
Brand director. My sme v oddelení komunikácie. Na vybraných projektoch pracujú aj externé štúdiá a nezasahuje do toho až taká veľká skupina ľudí ako práve pri interných projektoch. Tímy na projektoch sú rozdelené napríklad na módu, hodinky, parfumy atď.
Spomínal si, že ťa na Slovensku nemotivovali projekty. Zavážili aj platové podmienky?
Áno, nemotivovalo ma to ani finančne a ani tu neboli veľmi zaujímavé projekty. Teraz to je už trošku iné. Novšie spoločnosti ťa už dnes zaplatia dobre. A hlavne som vedel, že aj prácou z domu pre zahraničie si môžem zarobiť mnohonásobne viac.
Louis Vuitton má svoje meno, vie, čo sa predáva a čo funguje, takže pretlačiť niečo experimentálne je o to ťažšie.
Ale všetko sa to, samozrejme, odvíja od skúseností, portfólia a od toho, ako si sám ohodnotíš svoju prácu. V rámci mojej pozície môžeš v zahraničí pokojne začínať na sume 10 000 eur mesačne a viac. Ale je to veľmi individuálne.
Je LV prvá takáto veľká značka, s ktorou máš skúsenosť?
Z väčších značiek som pracoval napríklad aj pre Nike. Navrhovali sme virtuálnu fashion show pre privátnych klientov. Spojili sme sa s agentúrou z Fínska a Londýna. Pri tomto projekte som navrhoval celý interface a funkcionalitu. To znamená, ako to celé bude vyzerať, fungovať, aby to bolo čo najviac zaujímavé a nie nudné pre používateľa, ako býva väčšina podobných projektov.
Páčila sa mi aj spolupráca so značkou Midnight Studios, ktorá bola v tom čase celkom populárna. Napísal som im na Instagram, do pár hodín som mal odpoveď a urobil som im dizajn webu.
Vždy som chcel robil v módnom prostredí, ale nemal som na to portfólio ani reálne projekty. Tak som si začal vytvárať „fejkové“ projekty a koncepty. Projekt pre Nike bol jeden z najväčších, na ktorom som robil, a v podstate ma len utvrdil v tom, že v tomto priemysle ma to baví najviac. A potom som teda začal v módnom dome Louis Vuitton.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň?
Veľmi to záleží na období. Napríklad pred Vianocami alebo pred letom je práce asi najviac. Inokedy je to trošku voľnejšie, takže pracujeme na rôznych konceptoch a „experimentoch“. Ale v podstate ráno si vždy všetci ujasníme, na čom sa má pracovať.
Pomedzi prácu máme počas celého dňa rôzne mítingy, inak to až také zaujímavé nie je. Akurát keď som v Prahe, rád začínam svoj deň skôr, v Paríži to je vždy o dosť neskôr a na to som si veľmi nevedel zvyknúť. Ľudia sú tam zvyknutí začínať neskôr a radšej potiahnuť do večera.
Aké máš benefity ako zamestnanec LV?
Ako zamestnanec máš v podstate prístup ku všetkým „private“ výpredajom v rámci LVMH. Chodíme napríklad aj na rôzne výstavy a podobne. Ľudia z produkcie to majú o trošku lepšie, keďže cestujú v podstate po celom svete.
Ako vnímaš to, že módne značky menia vo veľkom svoju identitu, vytvárajú kolekcie v NFT a snažia sa preraziť vo virtuálnom svete? V akom rozsahu si to môžu také značky ako LV dovoliť?
Môj názor je ten, že čím je značka menšia alebo mladšia, práca pre dizajnéra je zaujímavejšia. Môžete oveľa viac experimentovať. Aj z toho dôvodu, že firemná štruktúra nie je taká komplikovaná a veľká. Louis Vuitton je trochu taký korporát, ale len v niektorých oblastiach. Stále je to, samozrejme, super.
No a pri menších značkách tieto veci fungujú trošku lepšie, neboja sa toho. U Louisa Vuittona sa kladie obrovský dôraz na vizuál, a to sa v tomto web3 smere (virtuálny svet, pozn. red.) nie vždy dá dosiahnuť. Je to o dosť prísnejšie a možno je to aj tým, že tí ľudia nemajú až taký cit pre technologické prístupy a digitál. Louis Vuitton má svoje meno, vie, čo sa predáva a čo funguje, takže pretlačiť niečo experimentálne je o to ťažšie.
Kam by si sa chcel ešte posunúť?
Určite by som chcel ostať v móde. Konečne som našiel to, čo ma najviac baví. Ale bavia ma aj rôzne tech startupy v oblasti módy. Či už na úrovni e-commerceu, alebo produkcie. Momentálne experimentujeme s umelou inteligenciou, tak možno v tomto smere by som sa chcel posunúť ďalej. Mám však rád aj oveľa menšie značky, kde má človek trošku väčšiu voľnosť.
Určite by mi pomohlo presťahovať sa do Paríža nastálo, aj keď to ide aj bez toho. A teda mal by som sa konečne naučiť po francúzsky. (smiech)
