Jeho módne editoriály a projekty sa objavujú v magazínoch po celom svete.
Branislav Šimončík je uznávaný módny fotograf, ktorý po úspešnom začiatku v slovenských a českých módnych magazínoch odštartoval priam svetovú kariéru. V kampani pre módny dom Dolce & Gabbana fotil taliansku modelku Biancu Balti aj herečku Monicu Bellucci a jej dcéru Devu Cassel. Pred jeho objektívom stáli topmodelky Alessandra Ambrosio či Izabel Goulart, ale aj filmové superhviezdy Pedro Pascal, Dylan Sprouse či Sharon Stone, s ktorou má dokonca kamarátsky vzťah.
„Postupne sme nafotili veľa známych modeliek, hercov či osobností. Bližší vzťah však vzniká až po viacerých foteniach. Sharon Stone som fotil viackrát, teraz sa stáva, že si ma vyžiada ako fotografa. Viac sme sa však zblížili práve na jednom fotení, ktoré trvalo tri dni. Tam sme spolu strávili intenzívny spoločný čas a mali sme priestor spriateliť sa,“ hovorí Branislav Šimončík.
V Portugalsku založil s priateľmi vydavateľstvo Lighthouse Publishing, ktoré vydáva Vogue Portugal a GQ Portugal. V rozhovore ti prezradí, aká bola jeho cesta od dokumentárnej fotky k módnej fotografii, či sa mu pracuje lepšie s modelkami alebo hercami, ale aj ktoré fotenie bolo najdrahšie.
Ako sa z vás stal fotograf? Snívali ste vždy o módnej fotografii?
Nebolo to vždy o módnej fotke, začínal som ako reportážny fotograf. Bavilo ma dokumentovať veci v pohybe, vždy som rád cestoval a fotil ľudí, skrátka, bežný život. Otec bol fotograf, odjakživa som k tomu mal blízko, trávil som s ním veľmi veľa času v ateliéroch. Neskôr som sa nadchol pre módnu fotku a drží ma to dodnes. Momentálne rád spájam reportážnu fotku s módou.
Spomínate si na moment, vďaka ktorému ste prešli z reportážnej fotky k módnej fotografii?
Bolo to, keď som pracoval ešte ako grafik a začal som túžiť po tom, že zmením profesiu. Začal som fotiť pre časopis vo vydavateľstve. Bola to dobrá škola, každý týždeň sme mali niekoľko fotení, vďaka čomu som získal prax.
Začínali ste s Lukášom Kimličkom ako duo. On robil mejkap a vlasy, sami ste si hľadali kulisy a lokácie. Ako na tieto časy spomínate?
Áno, Lukáš robil aj styling, bolo to veľmi dobré obdobie, na ktoré rád spomínam. Boli sme veľmi zapálení, pracovali sme na foteniach skoro nonstop. Hľadali sme si lokácie a vymýšľali stále niečo nové. Do našich projektov sme dávali všetky peniaze aj energiu.
Nakoniec sa vám podarilo presadiť sa v zahraničí. Čo ste urobil inak ako ostatní slovenskí či českí fotografi, ktorí sa do sveta nedostanú?
Možno to bolo práve tým veľkým entuziazmom. Veľmi skoro som začal pracovať aj v Českej republike. Mal som šťastie na dobrých ľudí, niekoľko rokov som fotil každý mesiac pre českú mutáciu Elle s Janom Králičkom.
Neskôr sme spolu začali pracovať v Portugalsku, kde sme s Josém Santanom a so Sofiou Lucas založili vydavateľstvo, ktoré vydáva tituly ako GQ Portugal a Vogue Portugal.
Dnes máte za sebou kampane a iné projekty s topmodelkami, no aj najznámejšími hercami či osobnosťami sveta. Ako sa vám pracuje napríklad so Sharon Stone?
Postupne sme nafotili veľa známych modeliek, hercov či osobností. Bližší vzťah však vzniká až po viacerých foteniach. Sharon Stone som fotil viackrát, teraz sa stáva, že si ma vyžiada ako fotografa. Viac sme sa však zblížili práve na jednom fotení, ktoré trvalo tri dni. Tam sme spolu strávili intenzívny spoločný čas a mali sme priestor spriateliť sa.
Nie je to však ľahké, známe osobnosti si veľakrát držia odstup. Je to skôr profesionálny vzťah, keď sa s niekým stretnete len na pár hodín. Predchádza tomu veľa mailov s agentmi, posielanie „moodboardov“ a schvaľovania.
A čo taký Pedro Pascal? Momentálne trenduje vďaka skvelému výkonu v seriáloch The Last of Us či Mandalorian. Ako na vás pôsobil?
Pedra som fotil v roku 2020, pár mesiacov po začiatku pandémie. Natáčal film v Budapešti, a keďže sa vtedy moc necestovalo, hľadali fotografa, ktorý pôsobí v strednej Európe.
Mal som šťastie a vybrali si ma na odporučenie Jana Králička, ktorý robil styling. Americká produkcia mala dosť prísne pravidlá, samozrejme, museli sme ísť na covid test pár hodín pred fotením. Pedro bol veľmi milý a priateľský, spravil pre nás všetko, o čo sme ho požiadali, a dokonca ostal dlhšie, ako bolo dohodnuté a vyhradené na fotenie.
Fotenie bolo pre značku Loewe Perfumes, ktorej bol tvárou. V tom období som práve sledoval seriál Narcos, kde hral Pedro jednu z hlavných postáv.
Ako to vyzerá pri kampaniach, kde sa fotí taká slávna osobnosť ako Sharon Stone či Pedro Pascal? Koľko ľudí je na pľaci a ako dlho trvá príprava takého fotenia?
Keď sa fotí kampaň, je na pľaci omnoho viac ľudí, ako keď sa fotí povedzme módny editoriál pre časopis. Niekedy je tam aj 20 ľudí a veľakrát vzniká aj filmový materiál a TV reklama. Koncept kampane dáva dokopy viacero ľudí, reklamná agentúra a ľudia, ktorí pracujú pre danú značku.
Ako veľmi môžete do toho zasahovať vy ako fotograf?
Na mne je skôr štýl fotografie, svietenie, atmosféra. Musím poslať svoj „mood“, ktorý už však vychádza z „moodu“ klienta. Aj tvár kampane si vyberajú klienti.
Stretli ste sa niekedy s hviezdnymi maniermi celebrít? Ako to je napríklad s ich agentmi?
Stalo sa nám už veľa vecí, agenti sa niekedy zamiešajú do fotenia, ale vždy sa dá dohodnúť a nájde sa cesta. Ja mám našťastie pokojnú povahu a nepodlieham emóciám. Raz sa mi na fotení v NY stalo, že agent mal problém skoro s každým záberom, to bolo komplikované, ale dopadlo to dobre. Netreba to vzdať, treba skúšať ďalej, ísť na maximum toho, čo sa dá dosiahnuť.
Pracuje sa vám lepšie s modelkami alebo s hercami a herečkami? Veľa fotografov obľubuje prácu so športovcami, vraj majú najlepšiu disciplínu.
Mne sa pracuje dobre s herečkami, hercami aj modelkami, závisí to od konkrétnej osoby. Herci majú silný charakter a sú prirodzení, čo je pre fotku veľmi dôležité.
Šetrí topmodelka s celoživotnými skúsenosťami pri fotení čas?
Čím je modelka lepšia, tým viac charizmy, osobitosti a aj jej energie venuje do momentu, keď si môžeme povedať, že sme vyčerpali, resp. naplnili všetky možnosti. Ako v akomkoľvek inom odvetví, aj tu je miera profesionality komplexná.
Ide o ucelenú osobnosť, ktorá dáva do fotenia svoj jedinečný vklad. Na jednej strane sa nechá viesť, na druhej strane prináša mnoho inšpirácie.
Ktoré fotenie trvalo najdlhšie, ktoré bolo najdrahšie a prečo?
Najdlhšie fotenie pre časopis trvalo tri dni, potom mám aj dlhodobé projekty, ktoré robím niekoľko mesiacov alebo rokov. Raz sme fotili 50 modelov a modeliek, bolo na to treba zabezpečiť veľa stylingov, ubytovanie, transport a catering. To bolo asi finančne najnáročnejšie fotenie pre Vogue.
Niektoré časopisy platia iba produkčné náklady, iné mi dajú budget na celé fotenie, a čo sa ušetrí, to si rozdelíme ako honorár. Radšej však zaplatím lepšiu lokáciu alebo miniem peniaze na pricestovanie a ubytovanie modelky, ktorú na fotenie chcem. V takýchto prípadoch nejde o zisk, ale predovšetkým o finálny výsledok.
Fotili ste už množstvo celebrít, máte ešte niekedy trému?
Mal som trému, keď som išiel ako režisér natáčať reklamu pre Dolce & Gabbana, kde hrala dcéra Moniky Bellucci a Vincenta Cassela Deva Cassel. Obaja rodičia nám stáli za chrbtom, vtedy som asi pociťoval trému.
Máte vysnívaného človeka, pri ktorom si poviete: Keď jeho/ju odfotím, môžem „zomrieť“?
Je ich veľa, takže ešte mám čas. (smiech)
