Turistické sprievodkyne Radka a Jasmína ti povedia, čo by na mieste turistov nikdy nerobili.
Na exkurzie po historických pamiatkach sa vraj vieme vybrať aj mimo otváracích hodín a občas sa v turistickej skupinke objavia aj takí, ktorým slušné správanie nehovorí absolútne nič. Turistické sprievodkyne z Holíčskeho zámku ti povedia, aké prehrešky turistov im idú poriadne na nervy. Dozvieš sa, prečo by si sa nemal oddeľovať od skupiny a aj to, čo ti hrozí, ak budeš ignorovať nápis Nedotýkajte sa exponátu!
V Refresheri ti pravidelne prinášame rubriku Nikdy by som..., kde ľudia z rôznych povolaní hovoria, čo by nikdy na mieste zákazníkov neurobili. Ak ťa zaujíma, čo by nikdy neurobila čašníčka, kaderníčka či letuška, sleduj túto tému. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť náš redakčný tím, staň sa členom klubu Refresher+.
Radka a Jasmína sú devätnásťročné študentky, ktoré si prácu sprievodkyne vybrali v roku 2019 ako brigádu. Pracovali najprv popri štúdiu na strednej škole, keďže ide o sezónnu záležitosť. Dnes majú dievčatá za sebou tretiu turistickú sezónu (jedna bola zasiahnutá pandémiou) a do Refresheru ti prišli porozprávať, čo by nikdy neurobili.
1. Nikdy by som... sa neoddelila od skupiny
A prečo by si to vlastne robil? Napriek tomu, že to mnohým ani len nenapadne, existujú ľudia, ktorí sa naozaj rozhodnú odpojiť od skupiny a na vlastnú päsť sa vyberú objavovať. Svojím konaním však podľa sprievodkýň môžu poriadne skomplikovať zážitok sebe aj ostatným.
„Sem-tam sa stane, že sa niekto oddelí, no ľudia by to robiť nemali. Sprievodca ich následne musí hľadať, čo zaberie veľa času. Takisto to môže byť veľmi nebezpečné, najmä keď miesto okolo seba niekto nepozná. To, že niektoré miesta turisti neuvidia, má svoje dôvody. Niektoré priestory napríklad nie sú dostatočne osvetlené, čo môže byť nebezpečné,“ hovoria sprievodkyne.
2. Nikdy by som... sa nedotýkala exponátov
Zdá sa, že niektorí turisti zabudnú čítať v momente, keď prekročia prah historického zámku. Nepomôžu ani výstrahy sprievodkýň, ani obrovské nápisy NEDOTÝKAJTE SA VYSTAVENÝCH EXPONÁTOV. Jednoducho sa ich dotknúť musia, aspoň špičkou prsta, lebo, lebo... Prečo by si to však robiť nemal?
„Lebo pravdepodobne nikto nechce platiť za ich poškodenie. Na Holíčskom zámku, kde pracujeme, sa nachádzajú veci z 18. storočia. Napríklad aj stoličky, na ktoré si deti pravidelne sadajú napriek tomu, že je to zakázané,“ hovorí sprievodkyňa Radka. Našťastie sa im zatiaľ nestalo, že by návštevník niečo poškodil, no k nepríjemnosti môže dôjsť veľmi ľahko. „Turista by musel za škodu platiť mastnú pokutu,“ dodáva.
3. Nikdy by som... nepoučovala sprievodcu
„Ja som tam bol, keď ty si ešte len cikal do plienok.“ Tento a podobné výroky sme mohli počuť najmä od staršej generácie, ktorá toho nepochybne vie naozaj veľa. Ale nie všetko, ako si o sebe často myslia. Do historického výkladu by si zasahovať nemal, nie ani vtedy, keď si niečo iné čítal na internete.
Podľa Jasmíny sa im to bohužiaľ stáva dosť často. „Mne sa konkrétne stalo, že ma v strede výkladu pán zastavil, povedal, že na internete čítal inú verziu, a pokračoval v rozprávaní za mňa. Takéto veci často robia starší ľudia alebo rodáci. Treba však brať do úvahy, že na internete je napísaných veľa vecí, no nie všetky sú pravdivé. Sprievodca napokon ovláda históriu najlepšie v miestnosti,“ hovorí.
4. Nikdy by som... si nepýtala peniaze späť, lebo zámok nie je zrenovovaný
„Vy tu nemáte výťah? A prečo fučí cez okno? Aké je tu, prosím, heslo na WiFi? Tuším na mňa spadol kúsok omietky, fuj.“ Je načase sa zobudiť. Historické pamiatky často nie sú zrenovované pre nedostatok financií, prípadne sú schválne ponechané v pôvodnom stave. Za to však nemôže sprievodca.
Turistika – šport pre každého. Toto sú dôvody, prečo si ju zamiluješ
13. apríla 2024, 9:00
„Zámok je v pôvodnom stave. Slúžil ako základná škola, neskôr ako poľnohospodárske učilište. Vyzerá staro, ale koniec koncov, čo by to bolo za historickú pamiatku, ak by vyzerala moderne? Preto nie je na mieste pýtať sa, prečo vyzerá zle, a pýtať si naspäť peniaze. To sa naozaj nerobí,“ hovoria sprievodkyne.
5. Nikdy by som... neobťažovala sprievodkyňu otázkami o jej súkromí
Je rok 2023 a tieto situácie sa bohužiaľ stále dejú. Jasmína s Radkou, rovnako ako väčšina mladých žien neustále čelia nepríjemným poznámkam a otázkam o súkromnom živote. Ale vy ste predsa prišli obzerať hrad, nie?
„Turisti sú tu predsa kvôli pamiatke, nie na zoznamke. Sexuálne obťažovanie zažívame minimálne trikrát za týždeň. Starší muži sa nás napríklad pýtajú, odkiaľ sme a či máme partnerov. Najhorší sú motorkári, ktorí mávajú neďaleko akcie. Preto pokiaľ sa na prehliadke zúčastní iba jeden muž, vždy ideme sprevádzať dve.“
6. Nikdy by som... nešla na výlet bez toho, aby som si pozrela základné informácie
Niekedy je spontánnosť perfektná, niekedy sa nám môže vyplatiť. Pri určitých typoch výletov, akými sú napríklad prehliadky historických zámkov, je fajn dopredu sa oboznámiť s podmienkami, otváracími hodinami a inými dôležitými informáciami. Prečo?
„Pretože ak prídete bez toho, aby ste si pozreli prevádzkové hodiny, v čase vášho príchodu môže byť pamiatka zatvorená. Často sa stáva, že je hrad otvorený do piatej a ľudia sa naň chcú prísť pozrieť aj neskôr. Žiaľ, nie sme benzínka, ktorá je otvorená nonstop,“ hovorí Radka.
7. Nikdy by som... nehádzala odpadky inam ako do koša
Na zem, pod schody, von oknom... ak nemáš po ruke kôš, je lepšie si odpadky vložiť do vrecka alebo do tašky a vyhodiť ich neskôr. Hádzal by si odpadky na zem aj u seba doma? Zrejme nie. „Ľudia často nechávajú odpadky v priestoroch podzemných chodieb či v pôvodných miestnostiach. Nemajú problém ich zahodiť naozaj hocikam. Robia to vedome a znečisťujú tým pamiatku,“ hovorí Radka.
8. Nikdy by som... nezobrala na prehliadku hradu bábätko
Niekto zvládne viac, niekto menej. Niekoho historický výklad fascinuje a počúva každé slovo, niekto sa pri ňom nudí. Ľudia sú rôzni, a preto by mali pred plánovaním výletu zvážiť, či je pre nich vhodný.
„Chodia k nám ľudia s malými deťmi či s bábätkom v kočíku. Je to pre nich mimoriadne náročné. Hrad je veľký a nemá výťah, iba schody. Stalo sa nám, že ľudia čakali na ďalších, ktorí prenášali detský kočík po schodoch. My s tým problém nemáme, skôr ostatní ľudia na prehliadke, ktorí musia čakať. Ďalšou kategóriou sú veľmi malé deti, ktoré výklad jednoducho nebaví. Tie často prepadnú frustrácii a začnú plakať či vystrájať,“ hovoria sprievodkyne na záver.
